Prenasledovanie cigánov

15. január. 2011 o 18:39 | Kategória: Cigánsky problém, Reakcie, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Prenasledovanie cigánov

Prvé cigánske skupiny prichádzali do Európy zhruba v 14. a 15. storočí a rozptýlili sa po celej Európe. Prvým krokom štátnych správ voči kočovníkom bolo vypovedanie zo štátu. Usadzovali sa tam, kde bol spoločenský poriadok miernejší. Aby prenasledovanie bolo účinnejšie, štáty medzi sebou spolupracovali.

Niekoľko príkladov o prenasledovaní Cigánov v Nemecku:
V roku 1449 sa začína všeobecné prenasledovanie Cigánov. Ríšsky snem v Lindave a vo Freiburgu v roku 1496 a 1498 vyhlásil Cigánov za zradcov v kresťanských krajinách, špiónov v službách Turkov, šíriteľov moru. V roku 1500 cisár Maximilián I. požiadal o sprísnenie opatrení a Cigánov mohli v Nemecku beztrestne zabíjať. Nasledovník Ferdinand I. bol miernejší a zakázal beztrestne zabíjať ženy a deti.Toto prenasledovanie pokračovalo aj v 17. a 18. storočí. V roku 1721 nariadil Karol VI. ich vyhubenie. Mužov popravovali, ženám a deťom odsekávali jedno ucho. V roku 1725 Fridrich Viliam I. odsúdil všetkých Cigánov nad 18 rokov, bez rozdielu pohlavia, uväznených v Prusku aj za drobné krádeže, na trest smrti obesením. Nemecko bolo dejiskom zvlášť extrémneho odporu voči cigánom, čo viedlo k systematickému vyhladzovaniu. Vrcholným obdobím tejto politiky bolo obdobie nacizmu, ale zámery, či ideológia, ako sme videli, sa narodila oveľa skôr. Už v roku 1899 bola v Mníchove zriadená Cigánska spravodajská služba.

Podobná situácia bola aj vo Francúzsku, kde od roku 1504 za Ľudovíta XII. mali Cigáni zákaz pobytu. Tresty boli odstupňované: vyhnanstvo, galeje, mučenie, bičovanie, vystavenie s obojkom na krku, vypaľovanie znakov, obesenie. K zmiereniu došlo až v 19. storočí.

V Holandsku Cigánov úplne odmietali. V roku 1525 vydal Karol V. výnos, v ktorom nariadil Cigánom opustiť krajinu do dvoch dní. V priebehu 17. a 18. storočia sa organizovali hony (lovy) na Cigánov. Cigána mohol každý bez zábran a bez strachu z trestu za usmrtenie zabiť, ba za polapenie Cigánov boli stanovené odmeny.Tak nakoniec v priebehu 18. storočia z Holandska Cigáni zmizli, lebo boli vyvraždení alebo utiekli.

Hony na Cigánov sa konali aj v ďalších krajinách. Napríklad v Rakúsku  – hovorí o tom zápis z rakúskeho mestečka z roku 1737. Výdavky pri hone na Cigánov: 7 kusov teľacieho stehna 28 korún, 6 džbánov vína 18 korún, chlieb 6 korún. Zápis vždy obsahoval aj výsledok honu, počet zabitých Cigánov a výšku vyplatených odmien.

Aj škandinávske krajiny mali odmietavý postoj k cigánom. V roku 1560 arcibiskup Laurentius Petri zakázal krstiť a pochovávať Cigánov. V roku 1637 vydal kráľ príkaz, ktorým nariaďuje vyhnanstvo pre všetkých Cigánov a tých, čo zostali, možno bez súdu zabiť. Toto nariadenie prakticky platilo aj v 18. a 19. storočí. Vstup Cigánov do Švédska bol až do roku 1954 nezákonný.

Podobné zákony platili aj v Dánsku od roku 1536 do roku 1708, keď trest smrti bol nahradený vyhnanstvom alebo väzením. Podobne to bolo aj vo Fínsku a Nórsku, ale aj v Belgicku.

Aj vo Švajčiarsku od začiatku 16. storočia mučili Cigánov alebo ich mohol zabiť každý, kto ich stretol. V roku 1727 bol prijatý zákon, ktorý zakazoval cigánom pobyt na území a nariaďoval odrezať starším, ako pätnásťročným ucho pri prvom chytení a pri druhom ich stihol trest smrti.

Takisto sa postupovalo voči Cigánom aj v Portugalsku a Španielsku. Od druhej polovice 16. storočia do začiatku 18. storočia sa aj katolícka cirkev aktívne zapojila do boja proti Cigánom, najmä v Taliansku.

Slovensko bolo od začiatku 15. storočia, po celé tri storočia krajinou, kde Cigánov prijímali bez konfliktov. Situácia sa zmenila na začiatku 18. storočia, keď aj tu začali používať praktiky susedných krajín.

Vysoký komisár Európskej únie nedávno, pri návšteve SR prehlásil, že “netreba sa pozerať do minulosti”. Zrejme aj preto, že pre mnohé “demokracie” by to bolo veľmi nepríjemné.
 
Petmamon

Zdroj: jhm.sk

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: