O pôvode Ježiša Krista

6. január. 2009 o 23:02 | Kategória: História, Reakcie, Sionizmus, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na O pôvode Ježiša Krista

isus-christosVäčšina ľudí má o pôvode Ježiša Krista zafixované, že bol Žid. To vedie veľa krát k úsmevným, ale aj smutným záverom o jeho osobe a jeho učení u jednotlivých ľudí.
Čo vieme o pozemskom pôvode Ježiša Krista? Veľa toho nie je, o jeho učení a pôsobení sa nám dochovalo svedectvo jeho súčasníkov – učeníkov, apoštolov v jednotlivých evanjeliách obsahujúce Nový zákon. Jeho pôvod a výzor však evanjelia neriešia. Z evanjelií je známi iba pôvod jeho pozemského „otca“ Jozefa a čiastočne pôvod jeho matky Márie.
Jozef je podľa biblického rodokmeňa potomkom Abraháma. Jeho rodokmeň siaha od Abraháma, cez Izáka, Jakuba… až po Jessa, ktorý bol otcom kráľa Dávida. Následne cez Dávidovho syna, kráľa Šalamúna, až po Jozefovho otca Jakuba. Spomína sa že Jozef mal za manželku Máriu, matku Ježiša zvaného Krista.

Ten bol počatý ešte pred ich manželstvom. Zaujímavé je aj to že Jozef bol v tej dobe vdovec a mal 70 rokov. Podľa kresťanskej viery bol Ježiš počatý z Ducha svätého, skrze jeho matku, Máriu Pannu, bez pohlavného styku. Čiže jeho otec bol Boh. V tom prípade sa pôvod jeho pozemského otca nemusí brať do úvahy. Tam je z hľadiska jeho ľudského pôvodu (rodu) dôležitá jeho matka. Ani o jej pôvode sa toho veľa nevie. Vie sa len to, že Mária pochádzala z Galilejského mesta Nazaret. Jej otec sa volal  Jáchym a matka sa volala Anna, ktorá tiež pochádzala z potomstva kráľa Dávida. Takže vieme,  že Mária bola Galilejčanka. Galilejci neboli Židia (Hebreji) v tom pravom slova zmysle. Galilejci neboli semitského pôvodu a neboli tradiční judaisti. Podľa toho, čo sa vie o Galileji z dôb Ježiša Krista, tj. prvého storočia nášho letopočtu je to, že Galilea nebola výlučne čisto židovská – judaistická oblasť. Svedčia o tom viaceré svedectvá, ako sa vtedajší Jeruzalemský Židia (Judejci) vyjadrovali o Galileji. Judejskí Židia považovali Galileu za nekultúrnu, napoly pohanskú oblasť. Hovorievalo sa aj o Ježišovom výraznom severskom prízvuku, ktorý bol v Jeruzaleme veľmi nápadný. Z najnovších zatiaľ neoficiálnych výskumov sa hovorí o keltskom – galskom pôvode Galilejcov. Napovedá nám o tom už samotný názov tohto národa. Gal-Galilejec. Gal je latinský výraz pre Kelta. Vieme o keltskom osídlení z tej doby na Peloponézskom polostrove (Grécku), v Malej Ázii (Turecku) žil  známi kmeň Galov – Galatov.  Najjužnejšie potvrdené osídlenie Keltov je na základe archeologických a písomných prameňov doložené v Egypte a severnej Afrike. Preto je viac ako pravdepodobné, že aj kmeň Galilejcov bol judaizovaný národ Keltov – Galov.
Zaujímavé určite je aj to, že sa Mária, Ježišova matka práve v čase po narodení Ježiša ukryla v Egypte, je možné že práve u príbuzných Galov v tej oblasti.

Čo s toho vyplýva? Je viac, ako jasné že Galilea nebola oblasť obývaná Hebrejmi, ale iným národom, ktorý na tomto území nežil ešte dosť dlho na to, aby sa stal úplne judaistickým.
Galilea bola úrodná zem. Rozlohou bola veľká asi 150 km2. Hory boli porastané dubovými a borovicovými lesmi, olivové háje sa striedali z lúkami a obrábanými poliami.
Galilejci boli silný a statočný kmeň roľníkov a bojovníkov. Juda Gaulanitský presvedčil galilejských horalov, že je dôležité uctievať iba jedného Boha. Nevieme, kedy sa toto galilejské obrátenie odohralo, ale ani v časoch Ježiša Krista ešte neboli všetci obrátení.
V tej dobe sa v celej oblasti Blízkeho východu, ktorý bol veľmi etnický pestrí, na vzájomné dorozumievanie miesto jednotlivých materinských jazykov používala aramejčina  (staroaramejčina). V tomto jazyku sa aj písalo. Preto sa nedozvieme, aký bol Ježišov materinský jazyk. Rovnako, aký jazyk sa v Galileji používal mimo úradov, tj. doma.
Podľa viacerých tvrdení sa galilejčina podobala dnešnej keltskej Welštine. Dalo by sa povedať, že mala s keltskými jazykmi rovnaký základ. To je ďalšie potvrdzujúce tvrdenie.  Vysvetľovalo by to mnoho. Galia, Galovia bolo latinské označenie pre Keltov, ako takých. V tej dobe sa za najvýchodnejšie trvale žijúcich Keltov považovali Galati, žijúci v strede dnešného Turecka. Dnes vieme že Kelti prenikli až do severnej Afriky. Preto nie je vylúčené, že menšie spoločenstvo Keltov – Galov sa usadilo aj v severnej Palestíne, ktorá sa vtedy nazývala Galilea. Za túto teóriu sa prikláňa aj nápadne podobné pomenovanie tohto územia na latinské označenie Galov. Existuje ešte iná teória Antonína Horáka, ktorá sa dokonca prikláňa k slovanskému pôvodu Ježiša Krista.

Keltský, slovanský, alebo iný „severský“ pôvod Ježisa Krista potvrdzuje aj jediná zachovaná písomná pamiatka z čias jeho pozemského života, ktorá opisuje jeho výzor. Bol to list Publiusa Lentulusa, veliteľa rímskych légii v Judsku, ktorý v Palestíne pôsobil práve v časoch záveru pozemského života a ukrižovania Ježiša Krista. Publius Lentulus napísal cisárovi Tiberiánovy do Ríma roku 32 n. l. túto správu:
„Buď pozdravený, cisár Tibérius, Publiusom Lentulom!
Objavil sa tu človek, ktorý, ako sa zdá, je držiteľom mimoriadnej moci. Ľudia ho nazývajú veľkým prorokom, jeho prívrženci ho považujú za Syna Božieho a jeho meno je Ježiš Kristus. Každý deň môžeme ňom počuť podivné veci. Raz kriesi mŕtvych, inokedy uzdravuje chorých a celý Jeruzalem ho obdivuje pre jeho neobyčajné učenie.
Jeho výzor, velebná tvár, vyžaruje pôvab, takže všetkým, ktorí sa na neho pozerajú, preniká láska a zároveň bázeň. Je to človek vysokej postavy a každá časť jeho tela je veľmi súmerná. Zlaté vlasy mu hladko splývajú a pokrývajú hlavu až po uši a odtiaľ padajú mu okolo šije v malých lesklých vlnitých prameňoch a pôsobia zvláštnym vplyvom. Má čisté vysoké čelo, pleť jeho tváre je mimoriadne jemná, biela a bledo červená. Má pekné ústa a nos. Fúzy a bradu má hustú a zlatej farby tak ako vlasy. Hovorí sa že jeho ružová tvár s bradou v strede rozdelenou, je neporovnateľne krásna a preto nie je možné sa mu dlho pozerať do tváre, pretože oslepuje oči. Svojimi rysmi, svetlomodrými očami a zlatými vlasmi sa podobá na svoju matku, ktorá je najkrajšia a najpôvabnejšia svojim zjavom, aký kedy bol v tomto kraji spozorovaný. Jeho reč je rozhodná, čistá, vážna a nie je možné ju napodobňovať, je najčistejším výrazom cností a pritom svedči o takej múdrosti, že prekoná aj tých najväčších spisovateľov a vedcov. V kázniach je prísny, ale vo vyučovaní je nežný, láskyplný a neodolateľný. Chodí bosý a prostovlasý. Zďaleka sa mu posmievajú, ale v blízkosti sa trasú a sú bezmocní. Ešte nikto ho nevidel sa smiať, zato ho videli často plakať. Tí s ktorými sa stýka sú dobrí a zdraví. Pri tom všetkom ma zlí ľudia neustále obťažujú, aby som ho obžaloval, lebo jeho učenie podľa ich názoru škodí tvojmu veličenstvu, pretože hlása, že kráľ a poddaní sú si pred Bohom rovní.“

Z tohto listu jasne vypláva, že Ježiš Kristus nemal taký „semitský“ výzor, ako staroveký semitský výzor opisujú rôzni antropológovia dnes a preto nemohol byť Židom – Semitom. Druhá možnosť je taká, ak vylúčime Kristov keltský, alebo slovanský pôvod, že vtedajší Židia (Hebrejci) neboli semitského, ale árijského (rozumej indoeurópskeho) pôvodu.
Paradox je aj v ďalšej závažnej skutočnosti, že dnešní Židia, už vôbec nie sú Semiti, ale turkickí Chazari, ktorí s tými biblickými Hebrejmi, nemajú vôbec nič spoločného. Preto je viac ako nemiestne, keď si dokonca niekto stotožňuje Ježiša Krista s dnešnými Židmi.

Kovlad

Zdroje: 

Archimandrita Sávva, Život nášho Pána Ježiše Krista, Pravoslavna cirkev ČSFR 1991

Horák Antonín, O Slovanech úplně jinak, Lípa 1991

Katolícky preklad Starého a Nového zákona, Biblia – Sväté písmo, Spolok sv. Vojtecha 2005

Kolektív autorov, Lexikón svetových náboženstiev, Aktuell 2006

Minarčák Pavol, Kelti v Egypte, Historická revue číslo 9, SAHI 2008

Partrique Christopher, Viery a vyznania, Slovart 2006

Pavúk Peter, Kelti v Grécku a Malej Ázii, Historická revue číslo 9, SAHI 2008

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: