Návšteva skanzenu vo Svidníku

15. júl. 2015 o 7:00 | Kategória: TK Plesnivec | Komentáre vypnuté na Návšteva skanzenu vo Svidníku

   DSC_0076Dňa 12. júla sme sa vybrali spoznávať krásy prírody na severovýchode Slovenska. Dobre to padne človeku na chvíľu spomaliť, vystúpiť z každodenného zhonu a rozjímať krásy, ktoré nám ponúka naša domovina. Vydali sme sa nahliadnuť do Slovenského národného múzea, do Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku.

 Počasie nám prialo a tak nám nestálo nič v ceste, aby sme si spríjemnili deň návštevou skanzenu vo Svidníku. Neodradila nás jeho vzdiaľenosť od centra Svidníka, dokonca ani prudké stúpanie do kopca pred bránou skanzenu. Ako sa neskôr ukázalo, stálo nám to za to. Po vstupe do skanzenu nás očarila nádherná, ničím neporušená príroda, vtáčky nás štebotom vítali a lúče slnka obmývali krásy skanzenu a jeho nádhernej prírody v okolí. Pohľad, ktorý sa nám zračil v očiach, možno prirovnať k textu ľudovej piesne “Dedinka v údolí”. Vydali sme sa cestičkou po skanzene a obzerali si bohatú expozíciu, ktorú nám ponúka. Mňa osobne prekvapilo aké to tam je zachovalé, či už chalúpky v areáli, ich vybavenie, alebo kostolík, škola, či krčmička na okraji areálu skanzenu. Aspoň na chvíľu sme sa tak preniesli do vtedajšieho života, nepoškvrneného materializmom, závisťou a kapitalizmom. Vybavenie obydlí bolo podľa môjho názoru vskutku skromné, ale aj tak bohaté. Ľudia mali predsa jeden druhého a to je to najvzácnejšie čo máme. To sa z nás v dnešnej uponáhľanej dobe vytráca a nevieme si vážiť jeden druhého, ja to považujem za obrovskú chybu. Niet predsa vo svete väčšieho bohatstva, ako toho, ktoré nám ponúka naša rodina, blaho a pokoj v nej. Ľudia v tých časoch žili z toho mála čo mali, radovali sa z toho a žili jeden pre druhého. Slovami výstižne hádam ani neopíšem krásy, ktoré sú tu ukryté. Pre lepšiu predstavu prikladáme k článku i fotografie zo spomínaného skanzenu. Pravdivosť mojích tvrdení si môžete overiť, alebo ak budete mať niekedy cestu kolo Svidníka, príďte sa presvedčiť osobne.

     Ako sme prechádzali domček za domčekom, čas, ako aj ďalšie domčeky sa nám pomaly míňali. Až sme sa ocitli opäť pri vstupe do skanzenu. Pri odchode sme sa ešte pokochali tým nadherným pohľadom na malú dedinku, pohľadom, pri ktorom iste každá duša pookreje a naberie síl do ďalších dní. Pobyt v múzeu nám dal za pravdu, že ešte stále je za čo vstať a bojovať a že sme právom pripravení brániť si našu drahú zem!

 

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: