Výstup na Ostrý Roháč

14. júl. 2015 o 7:00 | Kategória: TK Plesnivec | Komentáre vypnuté na Výstup na Ostrý Roháč

IMG_2339Dňa 9.7.2015 sme sa vybrali na prvú “prázdninovú“  júlovú túru. Naším cieľom bol tentoraz Ostrý Roháč (2088 m), veľmi známy skalnatý vrch v Západných Tatrách, konkrétne v Roháčoch. Ako deň výstupu sme si vybrali štvrtok, pretože počas týždňa nie sú Tatry také preplnené a o to viac si človek môže užiť ich krásu, čistotu a ticho.

Deň predtým počasie doprialo prírode vlahu v podobe búrok, takže vzduch bol o poznanie chladnejší, čo nám však vôbec neprekážalo, ba naopak, kráčalo sa príjemnejšie ako v horúčavách. Túru sme započali pred siedmou hodinou rannou v ústí Račkovej doliny (890 m). Vydávame sme sa po modrej značke po štrkovej ceste a do kroku nám zurčí po ľavej strane potok Račková. Za krátky čas vidíme aj priehradu. Začiatok trasy je nenáročný, je to skôr prechádzka spojená s príjemným výhľadom na okolitú prírodu doliny, no postupne sa ukazujú aj vrcholky Roháčov.

Zo štrkovej cesty prechádzame na zalesnenejší chodník, prekračujeme niekoľko potokov a zaujímavý je aj pohľad na dva vodopády oproti sebe. Za malú chvíľu sa dostávame na Rázcestie pod smrekom (1300 m) a pokračujeme stále po modrej značke. Vchádzame do lesa, ktorý na niektorých miestach pôsobí až rozprávkovo. Je tu hojne papradia, ktoré je stále mokré z predošlého dňa a tak nás zaručene popri výstupe osviežuje. Spomedzi stromov si môžeme užiť nádherné výhľady na okolité hory, ktoré už v tejto časti výstupu vzbudzujú rešpekt.

Za pár minút sme na Rázcestí pod Hrubým vrchom (1430 m), odkiaľ pokračujeme opäť po modrej značke. Odtiaľ nás vedie dlhší čas úzky skalnatý chodník, trávnaté plochy sa postupne menia na nespočetné plochy čučoriedok a kosodreviny. V tejto časti je výstup obzvlášť nádherný, z každej strany nás obklopujú hory a výhľady sú neopísateľné. V diaľke môžeme na štítoch zbadať kamzíky. Takisto sa nám už celkom zblízka ukazuje skalnatý vrchol Ostrého Roháča.

Po príchode k Dolnému Jamnickému plesu si robíme prestávku na doplnenie energie, občerstvenie sa a pokochanie sa nádhernou krajinou. Odporúčame tu kľudne stráviť aj dlhší čas, lebo miesto je to naozaj prekrásne.

Po odpočinutí prechádzame okolo plesa po pravej strane a naším cieľom je Jamnícke sedlo. Vystupujeme serpentínami a po ľavej strane vidíme Vyšné Jamnícke pleso. Zároveň sa nám Ostrý Roháč odhaľuje v celej svojej kráse. Na skalnatých svahoch máme ešte šťastie zazrieť pár svišťov a začuť ich prenikavé pískanie, ktoré sa ozýva celou dolinou. Po pokusoch vyfotografovať ich pokračujeme ďalej po strmšom chodníku až vystúpime na Jamnícke sedlo (1908 m).

Už tu sú výhľady úžasné, preto sa nevieme dočkať, čo nás čaká na samotnom vrchole. Po chvíľkovej prestávke sa k nám pridáva menšia skupinka Poliakov a zatúlaný čuvač. Pokračujeme po červenej značke, ktorá vedie doľava už na samotný Ostrý Roháč (2088 m).

Chodník tu začína byť nebezpečnejší, skalnatý a ostrejší. Okrem nôh treba zapojiť na lezenie už aj ruky a čochvíľa nás vítajú prvé reťaze, po ktorých rúčkujeme vyššie bez menších ťažkostí. No za malú chvíľu prechádzame najťažším miestom na Ostrom Roháči. Opatrne prechádzame po skalných blokoch exponovaného skalného koňa, pritisnutí k stene sme istení reťazou. V tejto časti si treba dávať najväčší pozor, pretože pod nami sa nachádza len strmý zráz. Po prekonaní tohto úseku je chodník ľahší, čaká nás ešte menšie lezenie a sme na vrchole.

Odmenou za ťažký výstup je nám prekrásny výhľad. Môžme vidieť Jamnícku dolinu s Jamníckými plesami, vidíme takisto Roháčsku a Smutnú dolinu, Roháčské plesá a všetky okolité i vzdialené vrcholy. Napríklad Volovec, Hrubý vrch, Baranec, Plačlivé, Tri kopy, v diaľke poľský Giewont a vlastne už samotné Poľsko a mnoho ďalších vrcholov.

Po kochaní sa malebnou krajinou zostupujeme z Ostrého Roháča strmým žľabom popri skalnatých bralách, míňame posledné reťaže a dostávame sa na miernejší chodník, ktorý vedie na Plačlivé. My však kvôli časovej tiesni a zhoršujúcemu sa počasiu odbáčame na neoficiálny chodník, ktorý nás vedie popod Plačlivé. Chodník je mierne vyšliapaný, vedie cez trávnaté a skalnaté plochy. Po nejakom čase zostupujeme k menšiemu plesu, kde sa osviežime jeho vodou a pokračujeme v zostupe. Za krátku chvíľu sa napájame na oficiálny chodník po zelenej značke, osvieži nás krátke spŕchnutie dažďa a svižným tempom vstupujeme do lesa, no ešte predtým dáme Ostrému Roháču posledné zbohom na rozlúčku. Cez les zostúpime opäť na Rázcestie pod smrekom a pokračujeme rovnakou trasou ako ráno, naspäť do Račkovej doliny. Zvyšok cesty nám ubieha príjemne, vychutnávame si popoludňajšie slnečné lúče spomedzi stromov. Po štrkovej ceste sa s príjemným pocitom vraciame do doliny.

Túru na Ostrý Roháč určite môžeme odporučiť. Na vrchol sme zvolili trasu, ktorá bola dlhšia, no o to nádhernejšia, plná rozprávkových výhľadov. Výstup na Ostrý Roháč však patrí k najnáročnejším v Západných Tatrách, preto ho odporúčame hlavne skúsenejším turistom, keďže nás čakal skalnatý terén, na niektorých miestach exponovaný a nebezpečný, kde sme sa museli spoliehať na reťaze. Treba takisto rátať s tým, že je to takmer 10 hodinová túra. Ak si však veríte, smelo na Ostrý Roháč!

 

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: