Tragédia lode Wilhelm Gustloff

29. január. 2015 o 22:06 | Kategória: História, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Tragédia lode Wilhelm Gustloff

wilhelm-gustloff1Každý   určite   počul   o   tragédii lode Titanic,  kde  kvôli  zlyhaniu  kapitána zahynulo  vyše  1 500  pasažierov.  Už málokto však počul o najväčšej lodnej tragédii v dejinách moreplavby, o lodi menom Wilhelm Gustloff.

30.  1.  2015   uplynie   70   rokov  od potopenia   tejto    lode     sovietskou   ponorkou   S-13.    Dňa 1.  8.  1936 sa v  hamburskej  lodenici  Blohm & Voss začalo   pracovať   na   stavbe  veľkej osobnej lode o výtlaku cca 25 500 BRT a odhadovanej cene 25 miliónov ríšskych mariek. Na vodu bola  spustená  5. 5. 1937  za  prítomnosti vtedajšieho  vodcu  Nemeckej  ríše  Adolfa Hitlera. Do služby bola zaradená v marci 1938. Wilhelm Gustloff  bol postavený ako výletná loď pre nemeckých pracujúcich.   Slúžil  na vyhliadkové plavby, pričom dokázal zobrať 1 400 dovolenkárov. Od začiatku vojny slúžil ako nemocničná loď, ale v novembri 1940 sa Wilhelm Gustloff  ocitol  v  Gdaňsku ako obytná loď pre príslušníkov výcvikovej ponorkovej divízie. Tam strávil roky vojny až do zimy 1944/1945. Dni lode Wilhelm Gustloff sa začali spočítavať po vyhlásení operácie Hanibal velením nemeckého námorníctva, počas ktorej mal byť evakuovaný pomocný vojenský personál, ranení vojaci, ale hlavne civilisti, z ktorých veľkú časť tvorili deti. Dňa 30. 01. 1945 Wilhelm Gustloff naložený približne 10 500 ľuďmi opúšťa za podvečerného šera Gdaňsk a smeruje na západ doprevádzaný torpédoborcom Löwe. V rovnakej dobe sa v smere cesty Wilhelm Gustloff potuluje sovietska ponorka S-13 pod vedením kapitána Marineska. Silne motivované sovietske ponorky, ktoré boli takmer celú vojnu blokované, neschopné akejkoľvek akcie a ak áno, tak za cenu obrovských strát vycítili po ukončení blokády Fínskeho zálivu šancu a na ustupujúco Kriegsmarine začali dorážať, ale väčšinou na civilné lode. Kapitán Alexander I. Marinesko mal aj osobnú motiváciu , ako ťažký alkoholik bol štyri dni nezvestný a kvôli obvineniu z dezercie a špionáže mu hrozila poprava. Po celú dobu sa opíjal a chodil za milenkou. Potreboval vykonať hrdinský čin. Zhruba 10 minút po 19 hodine posádka S-13 spozorovala na hladine v tme loď. Po identifikácii lode kapitán vydal rozkaz prenasledovať a predbehnúť ju po hladine, čo bolo veľkým rizikom. Po dvoch hodinách Wilhelm Gustloff predbehol a zaujal palebné postavenie. Keď loď míňala ponorku niekoľko desiatok metrov vydal rozkaz na vystrelenie 4 torpéd. 3 zasiahli cieľ. Je ťažké opísať, čo sa na lodi po zásahu torpédami dialo, to vie len tých zhruba 900 ľudí, čo sa zachránilo. Do hodiny je po všetkom. Loď sa potápa a drvivá väčšina plávajúcich v rozbúrenom mori pri mínus 17 °C  a teplote vody 4 °C nemá šancu. Pri potopení lode Wilhelm Gustloff zahynulo zhruba 9 500 ľudí. Jedná sa o najväčšiu tragédiu moreplavby v dejinách.

No táto loď nebola jedinou potopenou prepravnou loďou v tých pohnutých dňoch konca 2. svetovej vojny v Baltickom mori. Nasledovali lode Goya 16. 4. 1945. Potopená sovietskou ponorkou L- 3 a počet obetí sa odhaduje na 6200. Ďalšia prepravná loď Generál von Sreuben bola potopená 10. 2. 1945 ponorkou kapitána Marineska S-13. Počet obetí sa odhaduje na 2700. Kapitán A. I. Marinesko dostal za potopenie lode Wilhelm Gustloff Rád červenej zástavy. Po vojne kvôli alkoholizmu a nedisciplinovanosti bol degradovaný a zbavený funkcie. Kvôli krádeži bol odsúdený na 2 roky nútených prác na Kolyme súostrovia Gulag. V roku 1960 bol rehabilitovaný a bola mu vrátená hodnosť. Zomrel 25. novembra 1963 v Leningrade, ZSSR. V roku 1990 mu bol za vlády Gorbačova udelený Rad Lenina spolu s titulom Hrdina Sovietskeho zväzu in memoriam r. 1990.

Samozrejme dnes väčšina historikov tvrdí, že Wilhelm Gustloff  bol štandardným vojenským cieľom z dôvodu neoznačenia červeným krížom a protilietadlovými kanónmi na palube. No ruku na srdce, čo by pomohlo tejto lodi, ak by bola označená ako sanitárna loď? Čo pomohlo autám a vlakom označeným červeným krížom pri spojeneckých kobercových náletoch? Chcel by vidieť v tme kapitán Marinesko a jeho posádka kríž a vedel by, čo ten kríž znamená? Viktor Suvorov vo svojej knihe Specnaz písal, že armáda ZSSR nepoznala označenie červeného kríža a považovala by objekt za ľahký terč a zlyhanie nepriateľa. Sovietsky zväz pred 2. svetovou vojnou nemal podpísanú žiadnu medzinárodnú dohodu o vedení vojny a nemeckí vojaci a ich spojenci sa o tom presviedčali každý deň.

Dušan

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: