Židovská otázka na Slovensku

18. január. 2015 o 17:35 | Kategória: Sionizmus | Komentáre vypnuté na Židovská otázka na Slovensku

svetozarNáš zvečnelý Pauliny bol duch mnohostranný, vnikavý; jeho   jasná   myseľ   objala    život    náš   v   jeho celistvennosti    a    nezabudla    spúšťať    sa  i  do jednotlivostí. Nemohla mu teda ujsť ani židovská otázka. Písal listy k Židom, pravda, s takým malým prospechom ako jeho svätý predchodca Pavel. Kto myslí Židov napraviť, modifikovať, ten nech nechá otázku židovskú na pokoji. Žiaden národ sveta nemal toľko reformátorov, učiteľov a napravovateľov ako židovský; avšak žiaden neukázal toľko spury, nízkosti a nevďačnosti proti všetkým veľkodušným námahám. Pre mňa niet väčšieho, presvedčujúcejšieho dôkazu  o  božskom  pôvode kníh  Starého  zákona  nežli  to  faktum, že ich pisatelia pochádzali zo židovského národa. „Duchom božím pudení mluvili svätí boží ľudia” – áno, duchom božím, a nie duchom židovského národa, lebo by neboli vzniesli sa k profetickému vzletu, ale rýpali by sa boli v  tej  najoplzlejšej  telesnosti,  v  hnusobe  a nízkosti, v zapieraní, ničení; hýrili by boli hriechmi a zločinmi, aké sotva fantázia vydumať môže. Avšak oni boli výnimkami velebnými, svetlými bodmi v nekonečnej tme, oázami v púšti. Históriu ľudského spasenia nutno oddeliť od histórie Židov, bárs obe odohrávali sa na jednom mieste, tak ako oddeľujeme svetlé pohyby ducha od matného zvíjania sa tela a mäsa, trebárs diali sa v jednej schránke telesnej. Už za starodávna ukazovali Židia zárody tých vlastností, ktorými dnes dusia človečenstvo. Ich hrabivosť, vypínavosť, intolerancia, lesť a chabosť nechala stopy nevymazateľné. Rozpŕchnutím sa po svete prestali byť Židia národom, ba i samé ich náboženstvo roztanulo v hmle talmudských balamút. Čo zostalo, čo delilo a delí ich od ľudí iných, je rasa. Talmudská múdrosť pozostáva hlavne v tom, že vedela pristrihnúť náboženstvo rase. Veľké učenia starozákonných prorokov bojovali s rasovými vlastnosťami tohto podivného plemena – každé slovo Izaiáša išlo proti srsti Židom: Talmud hladká ich po srsti, on priľnul k špatnostiam a hovie chtíčom plynúcim z rasy. Vysoké pochopy o božstve, skrslé v židovskom plemene zjavením, zatemňujú sa talmudistickým učením k nepoznaniu. Duch vyšumel, zostalo flegma, telesné, mäsité flegma akoby na výstrahu národom, žiaľbohu, i na hroznú pohromu. Nárek proroka Jeremiáša nad židovskou spustlosťou je srdcelomný: „Ó streva má, streva má! Bolesť trpím, ó, osrdie moje! Kormúti sa vo mne srdce moje… Nebo bláznivý ľud môj nezná mňa… múdri sú k čineniu zlého, ale činiť dobre neumejú.“ A slová tieto platia i dnes, avšak nemá ich kto privolať. Náboženstvo ich slúži rase. V tom, myslím, dlžno hľadať vysvetlenie hroznej dilemy: židovstvo zrno zeme a zárod duševnej spásy, z nehož vyrástlo kresťanstvo, a židovstvo dnešné, úhlavný vrah kresťanstva a pokolenia ľudského. O darovitosti plemena židovského nemožno pochybovať. Avšak ich dary sú negatívneho svojstva. Rozpŕchnutí medzi národmi, všade sú živou negáciou národnosti; obývajúc rozličné vlasti, sú živou negáciou vlastenectva. V Poľsku džavre Žid spustlým žargónom nemeckým, v Bulharsku pridŕža sa skazenej španielčiny. O priľnutí k tej alebo onej zemi nemožno seriózne myslieť. Zväzky, ktoré Žida pútajú na tú alebo onú zem, sú iba výplyvom pohodlnosti alebo nutnosti. Židovi osadlému na Slovensku bližší je Žid alžírsky ako jeho kresťan sused. Poľskému Židovi sú Židia zo Španielska „unsere leut“, kdežto poľský ľud, z ktorého žije, mu je „goim“. Dnešné námahy Maďarov pri maďarčení Židov sú efemérne a márne. Možno ich naučiť maďarsky, ale zo Žida nebude práve tak Maďar, ako nebude z neho Slavian. On zohne sa pred mocou maďarskou, ako zohol sa r. 1686 pred Turkom, ktorému pomáhal brániť Budín proti kresťanským vojskám. A zohne sa jedine k svojmu prospechu, zachovajúc pritom všetky svoje rasové vlastnosti spolu i s nenávisťou osudnou, nevykoreniteľnou. Hovoríme, že dary židovského plemena sú negatívne. Vidno to i vo vede, poézii i muzike. Richard Wagner vo svojej knihe Das Judenthum in der Musik dokázal nespôsobilosť Židov k pozitívnemu muzikálnemu tvoreniu. Poukazujeme v poézii len na Heineho, ktorého geniálnosť stojí vyše každej pochybnosti. Avšak i tu bije do očú negatívne svojstvo jeho ducha, povrchné metanie sa, duchaplné ostré výpady, triviálnosť a suma drzosti, pred ktorou niet nič svätého. Vo vede dokázali Židia viac kritického nežli tvoriaceho ducha. I kritika židovská obmedzuje sa na čisto negatívne pole. Židia zaviedli do nemeckej spisby tón, pred ktorým hrozia sa lepší duchovia nemeckí. Židia nesplodili ani jedného veľkého maliara alebo sochára. Maľba a sochárstvo sú tak pozitívne umenia, že povrchný duch semitský bál takmer pokúsiť sa v nich. Pri týchto umeniach nemožné sú skoky, duchaplnými byť majúce kaprice, tam treba tvoriť. Ani dráma nenie ich šťastné pole – ich produkty dramatické nevystúpili z hraníc prostrednosti. Ale zato fejtonistické ľahké blúznenie, ostré epigramy, hra s antitézami, satira, posmešné úškľaby, kritikárstvo, to je ich pole, kde sa vyznačili. My nemáme čo žalovať sa na židovský vplyv z tejto vyššej duchovnej stránky. Semitizmus v literatúre a umení je nám taký odporný, že niet obavy pred takou nákazou, aká rozožrala sa v Nemecku. Negatívne hospodárenie Židov javí sa u nás najciteľnejšie v národohospodárskom a spoločenskom ohľade; len na tieto dve veci vzťahuje sa u nás židovská otázka, ktorá z roka na rok stáva sa akútnejšou. Náramné rozmnoženie židovstva stalo sa sociálnym a hospodárskym nebezpečenstvom. Pred sto rokmi bolo v Uhorsku 75.089 Židov; za 55 rokov bolo ich už 241.632 (vzrast stal sa najviac v hornouhorských stoliciach), v 1870-tom roku 552.133 a odvtedy rozmnožili sa tak, že ich je vyše 600.000 duší. A ešte vždy množia sa akceleratívne, prirodzene i dosťahovaním z Haliče a pohraničných zemí. Prichodia stadiaľ bez groša v kaftanoch, s „kičkes“ za ušima, o krátky čas rozložia siete po dedine – zbohatnú, spyšnejú do drzosti, zakúpia sedliakove pozemky, uvŕhajú ľud do otroctva, proti ktorému niekdajšia panština bola hračkou. Z dedín tiahnu s vylúdenými peniazmi do mestečiek a miest, úžerníčia beštiálnou nemilosrdnosťou, vplývajú na spoločnosť, vedú obchod spôsobom vylučujúcim čestnú konkurenciu. Ľud, z ktorého cicajú krv i špiky, opovrhujú, znemravňujú výstupkami, o ktorých by vedeli rozprávať priatelia ľudu, stojaci mu blízko základom povolania. Veď to talmud dovoľuje. O dajakom kladnom tvorení ani slychu. Židia nie sú vstave ani lavice do synagógy stvoriť vlastnou silou, tým menej postaviť synagógu. Za kresťanské peniaze, naši ľudia kresťanskými rukami stavajú oltáre zlatému teľaťu. Bázou židovských miliónov je árendovanie krčiem. Z najzákladnejšej vrstvy ľudu ťahajú pálenkou a úžerou posledný turák a podrývajú tak osnovy štátu a ľudskej spoločnosti. Nehovorte mi o výnimkách! Uznávam výnimky, uznávam, že Žid-remeselník môže byt užitočným a dobre trpeným občanom. Avšak tie výnimky sú také riedke, že nestoja za reč. Väčšina i tých remeselníkov-Židov robí i z remesla „kšeft“. Pod rukou Žida-advokáta zmení sa dôležité povolanie pravotárske na púhy, nízky kšeft, prepletený úžerou, stavu neprimeraným lapaním duší a tou špinavosťou, ktorá je hlavnou známkou židovstva, ale ktorá veľmi zle vyníma sa u tak povzneseného stavu. Žid-árendátor zeme je pravým cicadlom pre ňu. Využije poslednú rodiacu šťavu a zanechá po vyplynutí árendy úhor neplodný. Bohatstvo Židov nenie bohatstvom zeme, v ktorej bývajú, ale je bohatstvom vražednej rasy, vedúcej hrozný boj proti všetkému, čo nenáleží k nej. Boj ten je rozsiahly, organizovaný, povedomý a skoro na celej čiare víťazný. Ako neobstojí ďatelina pred kukučinou, tak neobstojí agrárny ľud slovenský pred židovstvom, ktoré nežije samo sebou z pôdy, ale ako parazit z iných organizmov. Keby Židia založiť vedeli len jednu židovskú obec, ktorá by žila sama sebou, prácou a tvorením, ako žiť musia statočné národy a obce, dokázali by, že predsa nie sú výlučne parazitické buriny. Toho nemáš na celom šírom svete. Ich negatívny duch, ich nesamostatnosť hatí ich v utvorení svojho spoločenského celku. Niet väčšieho aristokrata ako je Žid, bárs má v ústach demokratické frázy, niet neliberálnejšieho človeka ako je Žid, trebárs majú dnešnú slobodomyseľnosť v árende. Žid a liberálnosť! Zaslepený hlupec nevidí, že pod liberálnosťou rozumie Žid slobodu pre seba, dovolenie, aby mohol zdierať, dovolenie, aby mohol nadávať na kresťanské náboženstvo, posmechy robiť z cirkvi, z pápeža, z dogiem tých lebo oných! Probujte len urobiť pred Židom posmešnú poznámku na jeho talmudistické veľkoleposti! Tam jeho slobodomyseľnosť, trebárs sa geriroval neznabohom a jedol v šábes šunku alebo škvarky. „Vaj!“ zakričí celý Izrael, keď Rumuni vybijú Židovi-úžerníkovi dno z pálenečného suda, avšak ten samý Izrael žiada, aby jeho vyvolené parfumované deti slobodne exploatovať a vyžierať mohli hlúpy nevyvinutý ľud, nevediaci čítať. Netolerantnosť židovská nemá medzí, tak ako vypínavosť a bezohľadná drzosť, ktorá rastie pomerne k sile a vážnosti, aké nadobúda si semitské plemeno. Žid tlačí ľud náš hrozným spôsobom. Kde sa zahniezdi v dedine jedna len rodina židovská, možno apodikticky povedať, o desať rokov odzvonené bude i miernemu blahobytu, ktorý panoval do príchodu Židovho. Akú náhradu dostane štát za zruinovanie státisícov poriadnych sedliakov, ktorých ožobráčilo niekoľko Židov, vediacich ukrývať svoje kapitály pred skrutkou daňovou? Kto bude reprezentovať vlasť túto, keď zemianstvo a zámožnejšia trieda klesne pod Židove rozkazy? Z oboch strán Tisy rozprestierajú sa ohromné statky zemianske, z ktorých čerpala maďarská šľachta životnú šťavu. Pýtajte sa na mená majetníkov! Deväť desatín mien je židovských. Nuž tu by Maďari mali otriezvieť a nechať nenávisť proti Slovákom! My posielame na nich Židov, ale len preto, že sme na nízkom stupni vzdelania, preto, že nás zanedbávajú, lebo ináč by sme ich neprepustili cez sliezske hranice. U nás naberie Žid slovenské groše a spustí sa dolu našimi riekami ta do vašich širokých miest a úrodných nív, aby k nim priložil vaše maďarské zlatky. Váš Pešťbudín je najžidovskejšie mesto Európy, tak hovorí váš Hundsdorfer, a viete, čo znamená pre krajinu mať židovskú metropolu! Viete, že je to rak v srdci, vampír na prsiach? Otázka židovská na Slovensku je taká vážna, že je už čas, aby sa o nej vážne premýšľalo. Stav počína byť neznesiteľným. Ľud židovstvom šliapaný počína zdvíhať zločinnú pravicu proti úžerníckej rase židovskej, čo je jednak nešťastie pre ľud, ako pre Židov. Veľmi často čítame po novinách o vraždách, spáchaných na židovských úžerníkoch. Považujeme to za symptómy nanajvýš nebezpečné. Ako protiví sa nám vražda a ohavnosť zákerníckeho prepadnutia, tak celou dušou nenávidíme vrahov-úžerníkov, ktorí síce nie pištoľou a revolverom, ale zručnosťou svojho zákerníckeho rozumu mordujú celé rodiny a v púšť obracajú dediny. Našou povinnosťou je zastať sa ľudu, aby sme sa nestali spoluvinníkmi židovskej ohavnosti, páchanej za bieleho dňa! Slová naše sú priame a bezohľadné, avšak svätá nenarušená pravda nedá sa predniesť s chabými klauzulami ohľadov. My obviňujeme židovstvo z mravného i hmotného utlačovania nášho ľudu, a najmä ľudu agrárneho. Obvinenie naše je spravodlivé a vynútené neznesiteľnými pomermi. Ako fanatickí milovníci svojho drahého slovenského ľudu, ako synovia tejto prastarej vlasti našej, privolávame úžerníckym nestvorám: Židia, pozor na zadné kolesá!

 

Svetozár Hurban Vajanský

Slovenské pohľady, 1881

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: