Tuším, kam kráča ľudstvo. Premýšľam, kadiaľ budem kráčať ja.

20. december. 2014 o 18:25 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Tuším, kam kráča ľudstvo. Premýšľam, kadiaľ budem kráčať ja.

Bez názvuVšetci   dobre   vieme,  že  ľudstvo   kráča k  vlastnému  zničeniu.  Otázka znie, či sa k tomuto prúdu egoizmu a materializmu aj pridáme alebo sa budeme nečinne prizerať, ako   kráča   po   ceste   smrti.    Alebo   si spomenieme na to, ako budú vyrastať naše deti   a preto  budeme kráčať proti tomuto prúdu v menej lepšej budúcnosti pre naše deti.

Samozrejme, nie je to ľahký boj, to vieme všetci, a hlavne si to uvedomujem ja. Ľudia sú nakazení konzumným spôsobom života a peniazmi. Dnešný človek žije a prežíva každý deň v tom, ako by zarobil čo najviac peňazí, aby ho povýšili, aby mal nové auto, aby boli maximálne materiálne zabezpečení. Popri tomto všetkom, však, zabúda na to, čo je skutočne dôležité: ako rodina, hrdosť, viera či príroda. Vznikol nový fenomén „čo má sused, musím mať aj ja“, úplne sa vytratila jedinečnosť každého človeka. Mám taký pocit, že od devätnásteho storočia to ide so svetom dolu vodou. V prvom rade, však, myslím na Európu a Ameriku, pretože to je domovina a vlasť bielych národov. Ľudia, ktorí nevidia problém tak ako ja, majú veľa teórií o tom, prečo sa majú zle. Jedni vravia, že za to môže príchod kapitalistov zo západu spolu s demokraciou, iní zas, že sa nikdy nemali zrušiť kráľovstvá či cisárstva, a starší ľudia povedia, že za všetkou biedou hľadaj žida. Jedno s druhým ruka v ruke nám pomaly ale isto náš svet rúti do záhuby. Príchod židovských kapitalistov a žido-boľševická revolúcia v Rusku nám dáva najavo, že starí ľudia majú väčšinou pravdu. Po rozpade cisárstiev, nástupe republík, cez prvú svetovú vojnu až po víťazné mocnosti Anglicko a Francúzsko, ktoré si po vojne rozdelili moc v Európe a nad kolóniami, ich následný diktát nad Európou, kým neprišiel nemecký kancelár Hitler, ktorý sa im vzoprel ďalšou vojnou za navrátenie starého rádu a  boj za jednotu európskych národov v ich pravej veľkosti. Avšak, druhá svetová vojna skončila, a ako je známe, víťazi píšu históriu. A tak tu máme znova diktát Francúzska a Anglicka, no s tým rozdielom, že východnú časť ovládali komunisti. Tu nastal zlom, kedy sa západ vyvíjal oproti východu mnohonásobne rýchlejšie. Neskoršie pád komunistického režimu východného bloku ukázal aké veľké rozdiely, či už politické, ekonomické, hospodárske alebo tie rozumové, sú medzi nami a západným svetom. Veľký „boom“ zažili krajiny ktoré takmer po šesťdesiatich rokoch komunistického diktátu otvorili hranice a svoju ekonomiku. Pre ľudí východného bloku to znamenalo veľký zvrat v každodennom chode ich života, nové možnosti, dovolenky, potraviny, elektronika, autá, sloboda myslenia. Takto sa ľudia postupne začleňovali do kapitalisticko-demokratického života. Ľudia sa tešili doslova ako malé deti na darček, čo to ten západ bude! Spočiatku veľké oči, úžas nad slobodou tohto systému. Postupom času, však, a hlavne v dnešných dňoch, počúvam čoraz častejšie „zlatí komunisti“. Po odstránení autoritatívnych režimov, a ich nahradením demokraciou, v ktorej nikto za nič nenesie zodpovednosť, no bohatstvá národov sa stále rozkrádajú, prichádza na miesto otázka „Je to naozaj to, čo sme tak veľmi chceli?“. Chamtivosť po moci, peniazoch a sláve, po možnosti rozhodovať sa bez akejkoľvek zodpovednosti za svoje rozhodnutia urobili z nás ľudí doslova neľudí, nemysliacich, neuvedomelých, neschopných sa v ničom sami rozhodnúť bez toho, aby sme si najprv zapli televízor a pozreli sa na názor nejakých celebrít! Zneužili naše svedomie, aby sme si vyčítali čo i len jedno naše pochybovanie o našej vláde či systéme, ktorý tu funguje. Staré kultúry, ktoré vedeli pokiaľ majú zájsť, aby nezničili to, čo ich stvorilo, vďaka čomu môžu myslieť, rozmnožovať sa, smiať sa. Dnešný svet zabudol na odkaz svojich predkov, dnešný človek si neváži nič, čo má a čo dostal! Zabudol na svoj národ, na svoju povinnosť voči prírode, voči rase, rodine! Kto si neváži svoju kultúru neváži si ani svoj život! Spoločnosť, ktorá vyrástla na materializme si váži iba peniaze a bohatstvo. Je jej jedno, akú daň si to vyžiada, či na prírode alebo ľudských životoch. Demokracia nám doniesla to, čoho sa báli všetci múdri ľudia, ktorí to predpovedali, že ľudstvo si slobodu nezaslúži, pretože sloboda je dar, no aj zodpovednosť za svoje skutky, a nie žiadna svojvôľa robiť si všetko čo chcem! Ľudia nevedia, kde je hranica a zneužívajú to. My, ktorí vidíme krach modernej spoločnosti, úpadok morálky, sme tiež frustrovaný tým, ako sú ľudia ovládaní médiami, peniazmi. Aj v našich radoch je úpadok, ktorý by nemal byť! Prestali sme byť hrdý na to, čo sme, upadlo to prirodzené ego – ja som hrdý na to, kým som, namiesto toho, sa skrývame ako také krysy! Sme tak isto ako vy – tiež len ľudia, no vidíme dopredu, zatiaľ čo dnešný človek si vidí iba do peňaženky! Sú aj takí, čo vidia, že niečo nie je v poriadku, ale kašľú na to, zanadávajú si na politikov v krčme, doma na gauči, na oslave pri politickej debate a tým to končí. A to je ešte horšie ako úplná nevedomosť! Vidieť zlo a neurobiť nič pre jeho odstránenie! Topia so vo vlastnom nešťastí a je len otázka času, kedy sa im zrúti ich svet ilúzií. Ľuďom je jedno, že príchodom imigrantov z tretieho sveta sa stráca národný svojráz, mizne ich kultúra, strácajú pracovné miesto. Dnešná móda mať jedno alebo najlepšie žiadne dieťa, hlavne nemať starosti a mať peniaze, je cesta ako sa sami zničíme. Každý človek na druhej strane chce mier a pokoj, no nič preto neurobí. Našou vlastnou hlúposťou nás moslimovia pohltia. Nikoho akosi netrápi to, že za pár rokov budeme (a už možno aj sme) menšinou v našej Európe. Valíme sa do vlastnej záhuby a každý to môže pozorovať na svojom vlastnom štáte, ako prepadáme kultúrne, ekonomicky či hospodársky. Krajiny sú nesebestačné, nič nevieme vyprodukovať sami, sme závislí od Američanov a ich prisluhovačov v EÚ, dostávame stále nové smernice, ktoré pomaly ale isto ničia naše hospodárstvo. Ničia odkaz našich predkov a nahrádzajú ho odkazom ropy, pre ďalšiu generáciu. Príroda, rodina, viera, rasa, národ prestali existovať, dnešný človek zničil všetko čo dostal. Je táto doba naozaj koniec veľkých bádateľov, panovníkov, vodcov národov či kultúr? Je toto naozaj skutočný koniec prirodzeného poriadku na Zemi? Kde je naša hrdosť, odhodlanie, kde sa podela naša bojovná krv, naši hrdinovia?

Nastala doba, v ktorej prežije iba silnejší, kde sa preriedia slabí a zostanú len tí silní. Preto dajme všetkým najavo, že my si vyberáme cestu boja, utrpenia ale aj cestu víťazstva! My sme tí, ktorým nie je ľahostajný osud Európy, našich detí a rodín, našej kultúry a národa! Toto je cesta, akú si volím ja, biely nacionalista svojho národa a Európy!

Na stráž!

BesAryan

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: