Ľudovít Gašpar – História drotára

18. december. 2014 o 21:04 | Kategória: Slovenská kniha... | Komentáre vypnuté na Ľudovít Gašpar – História drotára

007_potulni_clip_image002Poviedku  „História drotára“  s  podtitulom „Žalostný obrázok pýchy a obžerstva“ napísal Ľudovít Gašpar, pričom ju podpísal pseudonymom „Zaosek“.

V úvode poviedky autor hovorí o tom, ako sa svet mení a ako s  rôznymi spoločenskými zmenami nevedia poriadne naložiť ani zemepáni, ktorí prehýrili svoje majetky, ani sedliaci, ktorí materiálne a morálne tiež upadli. Podľa autora mali úžitok zo slobody, emancipácie a nových zmien najmä židia o čom píše: „Nakoniec emancipovali židákov. Títo tomu lepšie pochopili, a tak obidvoch: aj malého zemana, aj sedliaka dostali. Teraz na ich kuriálnych a sedliackych gruntoch ovocie emancipácie požívajú; a prvší majitelia po svete rozpŕchnutí, ako nádenníci či s perom, či s motykou chlebíka si vyhľadávajú..“ (Gašpar, 1904).

V takomto novom svete sa pomaly tratí a upadá aj staré a poctivé drotárske remeslo, čo autor zobrazuje na živote jedného popanšteného drotára. Tento drotárik už v mladosti nemal poriadnu výchovu, matka ho rozmaznávala, do školy nechodil, modliť sa nenaučil, starších si nevážil a práce sa stránil. Matka vyhľadala pre syna gazdu-drotára, ktorý ho mal vo svete priučiť remeslu. Natrafila však na nesvedomitého korheľa, ktorý drotárika nič poriadneho nenaučil. Drotárik sa po troch rokoch vrátil domov bez grajciara. Avšak aj bez grajciara chodil do krčmy k židovi Icíkovi, kde pil na dlh. Prinútený dlhmi sa zase vybral na drotársku vandrovku a domov sa vrátil po piatich rokoch, no opäť bez jediného grajciara, zato však vyobliekaný v panských šatách. Pre väčšinu ľudí v dedine bol pyšný drotár Ján, ktorého teraz posmešne prezývali „Herr Johan“, iba korheľ a lump, no krčmár mu lichotil, najmä keď u neho prepíjal zdedený majetok. Aj jeho prvá zastávka pri návrate domov bola v krčme u Icíka. Ten ho hneď začal prehovárať, aby si zobral za ženu miestnu dievčinu so zlou povesťou, ktorá však mala dostať 300 zlatých ako svadobné veno. „Icíkovi veľmi išlo o tých 300 hotových zlatých, ktoré mala doniesť mladá nevesta pánu drotárovi. Bol si istý, že ešte pred sobášom jemu padnú do fioka, že ich počas ohlášok prepije a k svadbe narobí ešte aj nový dlh. Samé priateľské rady dával mladému pánovi. Ľudia huncútske myšlienky nevidia; Pán Boh ale vidí aj myšlienky krčmárove.“ (Gašpar, 1904).

„Ako Icík rátal, tak sa aj stalo. Veno mladej nevesty mladoženích prepil u Icíka ešte pred sobášom.“ (Gašpar, 1904). Žid však bol ihneď nápomocný a požičal drotárovi peniaze na obrovskú svadbu, len mu musel založiť celý zdedený majetok. Drotár si spokojne pochvaľoval ako mu žid pôžičkou dobre vypomohol, na čo mu jeden starí gazda odvetil: „Už mnohým gazdom a drotárom vypomohol kapsu žobrácku nosiť“ (Gašpar, 1904).

Keďže mal drotár veľké dlžoby a ženino veno už pred svadbou prepil, odišiel do sveta. A aký býval predtým, takým aj zostal – lumpom a korheľom. Roky sa nikomu neozval a všetko čo zarobil prepil. „Icík dal všetko imanie drotárovo na bubon. Herr Johan zostal konečne aj u neho lumpom, korheľom, ktorý si, vraj, nevedel nič šanovať. Takto vedia krčmári nadávať tým, ktorí už všetko u nich prepili.“

Drotárovu ženu aj s dieťaťom žid vyhnal z domu a aj drotárova matka chodila po žobraní. Nakoniec prišiel list, že drotár odcestoval do Ameriky, kde pracoval ako čistič kanálov, ďalej pil a tam aj zomrel. „Tak sa dovŕšila skaza drotárova… Icík ale bol aj naďalej pánom. Dal si synov vyučiť; jeden ostal fiškálom, druhý lekárom, tretí pri železnici šéfom, štvrtý kupcov, piaty zverolekárom, šiesty podslúžnym, siedmy kráľovským notárom, a dcéru vydal za veľkostatkára. Dnes celá dedina je už Icikovi poddaná…“

 

 

Miloslav Štítovský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: