Recenzia na knihu: Dieťa 44

7. október. 2014 o 22:53 | Kategória: Iné | Komentáre vypnuté na Recenzia na knihu: Dieťa 44

193992Medzi  popredné  diela  pomerne  mladého  britského spisovateľa Toma Smitha patrí román s názvom “Dieťa 44”,  ktorého  konzistencia  deja  zahŕňa  prevažne povojnové   obdobie   ZSSR   očami   agenta   MGB – zločineckého policajného útvaru neskôr pomenovaného názvom KGB. Je všeobecne známe, že členovia tejto tajnej polície mali veľký podiel na masovom zatýkaní a vyvražďovaní obrovskej sorty nevinných občanov. Muža, ktorý predstavuje hlavnú postavu tohto románu priviedla jeho nevedomosť , naivita a najmä slepá oddanosť voči krvavému komunistickému režimu práve do služieb sovietskej tajnej polície. Avšak aby sme šli poporiadku – nemenej zaujímavá je aj prvá kapitola tejto knihy, ktorá tento príbeh odštartuje. Začína sa totiž v období hladomoru na Ukrajine počas tridsiatich rokov minulého storočia. Pohľad čitateľa je spočiatku zaostrený na bežnú malú ukrajinskú dedinku do poslednej omrvinky vyrabovanú kolchozníkmi.  Nie je to len chlieb, ktorý sa stal pre jej obyvateľov dávno zabudnutou spomienkou. Hlad týchto ľudí totiž dohnal až do takej krajnosti, že boli nútení siahnuť po inom druhu potravy, ktorú spočiatku tvorili kone, neskôr psy a mačky.  

Zúfalstvo v tej najhoršej podobe aké len môže existovať prinútilo obyvateľov tejto, ako aj iných okolitých dedín, ku kanibalizmu. Pochopiteľne to boli deti, ktoré prežívali tie najväčšie a najhrôzostrašnejšie muky, pretože ich mladé telá sa stali tým najstráviteľnejším pokrmom. V tejto dedinke žijú ešte dvaja malí bratia, ktorí majú to šťastie ostať ešte nažive. Hlad ich ale jedného dňa prinúti vydať sa na netradičný lov v nádeji, že si ukoristia nejakú mačku alebo inú drobnú zver. V momente keď všetko vyzerá tak, že sa im pošťastilo a budú si môcť naplniť vyhladované žalúdky ich korisťou, sa vzápätí radosť zmení na nočnú moru. Znenazdajky sa oproti nim rozbehne neznámy dospelý muž. Spočiatku sa zdá, že jeho vyhladovaný výraz tváre je zameraný na mŕtvu mačku čo si malí bratia ulovili. Stane sa však niečo oveľa horšie a tento muž sa rozhodne zdrapiť jedného z chlapcov, čo sa mu aj podarí. Na blízku nie je nikto kto by mohol poskytnúť pomoc malým vystrašením bratom. A tak starší z nich končí v náručí neznámej osoby, ktorá sa za krátky čas stratí z obzoru toho mladšieho, v tej chvíli bezmocného súrodenca. Ďalšia kapitola nás presúva až do obdobia päťdesiatych rokov. Tak či tak čitateľ postupne zisťuje, že dej predsa len nadväzuje na ten predošlí.  Agent Demidov začne neľahké pátranie po záhadnom maniakovi, ktorý vraždí malých chlapcov mimoriadne brutálnym spôsobom. Skôr ako ich telá zohaví, na svoje obete ešte predtým nastraží pascu, spôsobom pripomínajúcu lov zveri. V dolapení vraha mu predovšetkým bráni strach osôb, ktoré by mu mohli vo vyšetrovaní v značnej miere pomôcť. Ich strach je spôsobený najmä režimom, ktorý sám o sebe atmosféru strachu vytvára. Dosť často je tu zakomponovaná veta “V dokonalej spoločnosti nemôže existovať zločin!”. Demidov sa nakoniec sám stáva väzňom Stalinistickej diktatúry a pociťuje aké je to byť v koži nevinných, ktorých predtým zatýkal. Ocitá sa dokonca v jednom z deportačných vagónov napojených na vlak čo má namierené do gulagu. Namáhavým spôsobom sa mu ale podarí cestou do pracovného tábora z vagónu ujsť a púšťa sa skoncovať s vrahovým životom na vlastnú päsť. Tento príbeh má veľmi emotívnu pointu, obzvlášť keď vyjde najavo kto sa skrýva za maskou psychicky narušeného maniaka. Táto kniha nám ponúka nielen napínavé dobrodružstvo, ale aj presný obraz najkrvavejšieho režimu v dejinách, ktorého živiteľom bolo predovšetkým šírenie strachu.

Martin Bálik

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: