Výstup na Veľký Choč 2014

30. september. 2014 o 7:03 | Kategória: Akcie, TK Plesnivec | Komentáre vypnuté na Výstup na Veľký Choč 2014

+IMG_880028. septembra    sme    už    tradične zorganizovali   výstup   na   najkrajší končiar Chočských vrchov – Veľký Choč. Jeho vrchol patrí medzi tie najkrajšie vyhliadkové body na Slovensku a preto sa   tam   vždy   s   radosťou vraciame. Tento ročník výstupu sme venovali Andrejovi Hlinkovi – vodcovi a otcovi národa.

Ako každý rok aj tento sme šli po modrej značke z Valaskej Dubovej, ktorá sa nachádza medzi Ružomberkom a Dolným Kubínom. V tento deň prebiehali v obci Michalské dni, na ktoré nás hneď ráno pozývali občania, ktorí to tam všetko pripravovali. Prisľúbili sme, že sa cestou dole zastavíme na oslavách a mohli sme krátko po ôsmej vyraziť vpred.

Vykračovali sme s piesňou na perách. Do kroku sme si spievali pôvodnú dobrovoľnícku pieseň štúrovcov, ktorá sa neskôr použila ako podklad dnešnej hymny Slovenskej republiky. „Ponad Tatru blýska…“ znelo z našich hrdiel a ráznym tempom sme išli napred. Počas výstupu čakala zúčastnených na piatich stanovištiach vedomostná súťaž. Spolu 25 otázok, ktoré preverili vedomosti každého jedného. Medzi otázkami boli aj chytáky, rébusy, zemepisné otázky či otázky o Andrejovi Hlinkovi.

Celkové tempo výstupu sme zvolili pomalšie a išli sme na vrchol všetci spoločne. Nad hlavami viali vlajky Slovenskej pospolitosti a cestu spríjemňovala skvelá atmosféra. Ponúkali sa nám nádherné pohľady, nakoľko sme sa rýchlo ocitli nad hmlou, ktorá sa držala v dolinách. Počasie bolo priam dokonalé. Krajší slnečný deň by sme si ani nevysnívali. Po dosiahnutí vrcholu sa nám teda odkryli výhľady na každú svetovú stranu. Zbytočne aj niečo opisovať, to človek musí zažiť. Ba ani z fotiek človek nevycíti tú krásu, ktorá sa nám naskytla. Poďme ale na tú najzábavnejšiu časť, na ktorú sme sa všetci tešili – súťaže. Zišli sme sa na Poľanu k „hotelu Choč“ a tam začala poriadna zábava. Najskôr prišlo na rad vyhodnotenie vedomostnej súťaže, víťaz dostal vecnú cenu a nasledovala ďalšia súťaž pre tých bystrých a šikovných. Vo vnútri „hotela Choč“ boli rozmiestnené dve kľúčenky, stačilo prísť a zobrať si ich. Problém však bol, že nikto nevedel kde a tak nasledovalo prehľadávanie. Medzitým, ako pátrači hľadali vo vnútri kľúčenky, ktoré si potom zobrali na pamiatku domov, sa pripravovali ďalšie disciplíny, ktoré vyčarili úprimný a silný smiech aj tomu najmrzutejšiemu človeku. Kto nebol môže naozaj, ale naozaj veľmi ľutovať.

Po návrate do dediny niektorí z nás na slávnostiach „opáčili“ kotlíkový guláš, ktorý človek nemá možnosť jesť každý deň, a nedá sa ani zďaleka porovnať s gulášom vareným doma – to vlastne ani nie je guláš. Guláš predsa musí byť kotlíkový a bodka.

Vzhľadom na čas, kedy sme sa vrátili dole, sme sa po chvíľke rozlúčili a išli každý svojím smerom. Na Choči sme strávili takmer celý deň, zasúťažili sme, zabavili sa, porozprávali… Nikto z tých čo boli, neľutoval, že bol. Naopak, každému sa páčilo a každý by pristal na to, aby sme takýto deň zažili aspoň každý víkend. Celý deň bez stresov, bez facebooku, bez internetu a s úsmevom na tvári. Bohužiaľ, pracovné a rodinné povinnosti nám to viacerým nedovoľujú, ale o to viac si vážime dni, keď sa tam spoločne stretneme a prežijeme taký deň ako bola nedeľa. Ten deň, na ktorý verím, že tak skoro zúčastnení nezabudnú a bude pre nich veľmi milou spomienkou.

Tak znova o rok na Choči! Tešíme sa už teraz, a dovtedy aj na iné akcie, keď sa opäť stretneme a spoločne zabavíme.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: