Spomienka na Andreja Hlinku

29. september. 2014 o 23:28 | Kategória: Akcie, Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Spomienka na Andreja Hlinku

+IMG_2371V sobotu 27. septembra 2014 uplynulo presne 150 rokov od narodenia Vodcu slovenského národa – Andreja Hlinku. Aj napriek okrúhlemu výročiu jednej z najvýznamnejších osobností našich dejín, neprebiehali celonárodné oslavy hodné   spomienke   tohto   rázu. V niektorých mestách sa síce konali menšie spomienky, no v skromnom duchu a hlavne bez toho správneho národného ducha. „Najväčšie“ oslavy prebiehali v Ružomberku, kde sme sa zúčastnili aj my. Celý týždeň boli na programe nejaké sprievodné akcie, vystúpenia, prednášky, avšak v pracovné dni a s daným časovým rozvrhom sa ani nedalo čakať, že číslo zúčastnených bude vysoké.

V ústredný deň osláv, v sobotu, ubehlo 150 rokov odo dňa, kedy sa narodil človek, ktorý vo svojom živote dokázal nevýslovne veľa. V nesmierne ťažkých časoch bojoval za práva slovenského ľudu. Neúnavne a neoblomne až do svojho konca pozemského bytia, ktorý prišiel po chorobe v roku 1938. Ale vráťme sa späť k už spomínanej spomienke.

Program v tento deň začal svätou omšou v Kostole sv. Ondreja, z ktorej priamy prenos vysielala RTVS. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sa poniektorí poprední politickí funkcionári drali do prvých lavíc, aj napriek tomu, že k tomu nemajú žiadny morálny, či etický kredit. Po svätej omši nasledovalo kladenie vencov k soche Mons. Andreja Hlinku v nadživotnej veľkosti, postavenej priamo nad jeho mauzóleom. V ňom spočiatku spočívalo telo samotného Otca národa, no počas SNP muselo byť prevezené po tom, čo sa mauzóleum stalo terčom bombardovania a snahy o zničenie. Čo nasledovalo ďalej je snáď každému známe.

Spomienky a aktu kladenia vencov sa zúčastnili aj členovia Slovenskej pospolitosti. Na úvod zaznela hymna Slovenskej republiky, po nej sa na pódiu vystriedalo pár politických postáv, ktoré tam boli len kvôli získaniu akéhosi politického kreditu, ani zďaleka nie z úprimného srdca. Bolo veľmi smutné sledovať, ako pri takomto okrúhlom výročí rečnia o osobnosti Andreja Hlinku tzv. sociálni demokrati. Áno, práve sociálni demokrati – nasledovníci tých sociálnych demokratov, ktorí spáchali atentáty na život Andreja Hlinku na fare v Ružomberku, na stretnutí v Trnave, či v Krupine, a množstvo útokov na pokojné zhromaždenia, kde vystupoval ako rečník, a ktoré brutálne napádali s krikom: „Musíme zabiť Hlinku!“, práve členovia a prívrženci sociálnej demokracie. A dnes práve ich nasledovníci, tí ktorí sa ho celý život snažili zabiť, rečnia pre verejnosť pri spomienke na jeho osobu. Je to pre všetkých národne cítiacich veľký výkričník! Okrem toho sa k mikrofónu postavil aj najväčší farizej Slovenska, čo bolo ďalším sklamaním a potupou tohto dňa. Jediným úprimným vystúpeným bol teda prednes básne od domáceho národovca.

Nasledovalo kladenie vencov a kvetov k soche. Tam s veľkou úctou a pokorou k osobe Andreja Hlinku položili predstavitelia Slovenskej pospolitosti veniec, ktorý sa vynímal medzi ostatnými narýchlo kúpenými kyticami niektorých politikov. Po spomienke sa tie politické bábky s úsmevom na tvárach, že boli v priamom prenose na RTVS (podľa nám dostupných informácií, keď sme kládli vence my, šikovne strhli kameru iným smerom) rozišli niekde na pripravené občerstvenia, ktoré s „úsmevom na tvári“ zaplatia daňoví poplatníci, prípadne sa otvorí mestská kasa, na ktorú sa taktiež skladajú obyčajní občania.

My sme sa však presunuli do mauzólea Andreja Hlinku, kde zaznelo z úst Mgr. Pavliska niekoľko zaujímavých informácií a spoločne sme si zaspievali nádhernú hymnickú pieseň Hej, Slováci! Následne náš presun smeroval do rodnej obce Andreja Hlinku – do Černovej. Tam sme v tichosti pri hrobe rodičov Andreja Hlinku zapálili sviečky. Nebolo treba zbytočných slov. Tých už bolo povedaných veľa. O osobe Andreja Hlinku hovoria jeho činy a samotný jeho život. Nemal ho ľahký. Prenasledovaný a súdený – dokopy 64 mesiacov si odsedel v žalároch, no aj napriek tomu bojoval vždy ďalej a vždy po prepustení pokračoval vo svojom poslaní ešte silnejší. Taktiež už spomínané atentáty či útoky voči jeho osobe a rodine… (Po udalostiach v Černovej bola zatknutá aj jeho sestra Anna. Andrej Hlinka bol umiestnený v žalári v Segedíne len tri dni po tragédii.).

Po tichej spomienke sme sa presunuli do jeho rodného domu, kde bola pripravená nová expozícia. Tam nás s veľkou radosťou privítala správkyňa pani Mária Hatalová, ktorá svoju prácu vykonáva so 110% nasadením. Je vidno, že jej srdce je zapálené pre osobu Andreja Hlinku a starostlivosť o dom neberie ako prácu, ale ako výsostnú česť či poslanie. Pani Hatalová udržuje s pobočníkom Slovenskej pospolitosti Michalom Buchtom, ktorý sa taktiež narodil a žije v Černovej, veľmi dobré vzťahy a často spolu diskutujú o Mons. Andrejovi Hlinkovi, velikánovi našich dejín. Preto po krátkom privítaní neváhala a dala slovo práve jemu. Povedal čo-to o živote tohto významného černovského rodáka, v druhej miestnosti venovanej obci Černová priblížil udalosti a okolnosti Černovskej masakry.

Po opustení rodného domu, sa každý pobral svojím smerom. No neskončila sa tým spomienka, odkaz Andreja Hlinku si každý odniesol vo svojom srdci. Nie len v takýto významný deň, ale každý deň bude Otec národa v našich srdciach a mysliach. A nie len v takéto okrúhle výročie, ale každý rok, tak ako po minulé, tak aj po budúce roky budeme organizovať spomienky na vodcu slovenského národa Andreja Hlinku.

Vždy a všade budeme bojovať za to, aby sme odkaz Andreja Hlinku naplnili, a aby skutočne patrilo Slovensko Slovákom!

(Za smutnú zmienku ešte stojí postoj médií k tomuto výročiu. Takmer úplná ignorácia, takmer nikto z nich nespomenul ani slovo. Teda Markíza áno, ale radšej mala mlčať, pretože chcieť názor na Andreja Hlinku práve od Eduarda Chmelára – to ďalší komentár nepotrebuje)

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: