Ľudmila Podjavorinská – V otroctve

19. september. 2014 o 11:30 | Kategória: Slovenská kniha... | Komentáre vypnuté na Ľudmila Podjavorinská – V otroctve

handcuffsK vrcholom prozaickej tvorby Ľudmily Podjavorinskej patrí kritickorealistická novela „V otroctve“. Hlavnou postavou je Mišo Čmel, ktorý je sluhom, či skôr otrokom, u   žida   Kohna.   Mišo   je usilovný, ani tvrdá práca mu nevadí, avšak „Práca tak, ako ju on zná, ako ju on   zažíva   so  svojimi  druhmi, je kliatbou, je znižovaním ľudskej bytosti na úroveň hoviadka, s ktorým ťahá jarmo nevýnosného bytia cez celý život. Biedny   otrok  v  službe  novodobých  otrokárov, privilegovaných na otrokárenie verejnou ustanovizňou, právom majetku a špekulatívnej schopnosti. Úbohí bieli otroci, bytosti bez vlastnej vôle…“ (Podjavorinská, 1905). Mišo Čmel má veľkú rodinu – manželku v požehnanom stave a osem detí, ktoré „všetky sú živými výkričníkmi, volajúcimi za chlebom..“. Pritlačený biedou občas si pomyslí, že by snáď bolo lepšie kedy si Boh jedno či dve deti vzal naspäť k sebe. Mišovi sa kedysi žilo lepšie. Panstvo na ktorom slúži bolo pôvodne zemanské, no zhýralosť zemanov priviedla zadlžené panstvo do rúk židovského veriteľa Kohna. Ten prevzal panstvo aj s ľudským inventárom k nemu prináležiacim, teda aj so služobníctvom. Miša Čmela každé ráno čaká dlhý, prácou naplnený deň. Výnimkou nie je ani zasnežená nedeľa, ktorú by Čmelo rád svätil odpočinkom a účasťou na svätej omši. Avšak židovský pán rozkázal zapriahnuť koč, lebo chce ísť so synom na pytačky. Žid Kohn veru nedbá na kresťanské sviatky, a tak Mišo, hoci nerád, musí poslúchnuť príkaz. Práve v tejto časti novely Ľudmila Podjavorinská dobre vykreslila Mišove vnútorné monológy, v ktorých si predstavuje ako sa vzoprie židovi. Áno, Mišo sa chce vzoprieť, snaží sa zachovať svoju dôstojnosť, nechce byť otrokom, no sám si uvedomuje svoju absolútnu ekonomickú závislosť, neslobodu a bezmocnosť. Mišo nestihol ani dojesť raňajky a už ho Kohn náhli, aby čím skôr vyrazili. Cestou sa Kohn a jeho syn rozprávajú s Mišom, pričom mu dávajú pocítiť, kto je sluha a kto je „pán veľkomožný“. Žid Kohn, vedomý si svojho postavenia, nechával sa sluhami oslovovať grófskym titulom „pán veľkomožný“. No ešte viac povýšenecky sa k sluhom správa jeho syn, ktorý sa svojho času dokonca pokúsil zneuctiť Mišovu najstaršiu dcéru, šestnásťročnú Anku. Rodičia ju potom radšej poslali slúžiť do susednej dediny. Pri rozhovore so svojim židovským pánom si Mišo naplno uvedomuje, že je skutočným otrokom, majetkom úžerníka Kohna. Mišove vnútorné monológy ho nabádajú vzoprieť sa, no strach o živobytie mu umlčuje ústa. Cestou sa zastavia v židovskej krčme, ktorú Ľudmila Podjavorinská opisuje v novele takto: „Protivný, židovské hniezdo označujúci zápach ťahal sa až na cestu“ (Podjavorinská, 1905). Pred obedom prichádzajú do hostinca, kde Kohnovci až do večera vyjednávajú nevestu. Mišo aj so svojimi židovskými pánmi prichádza domov až neskoro v noci. Tu sa dozvedá, že mu manželka porodila dvojičky – dievčatká. Mišo sa však neteší tejto zvesti, lebo vie, že novonarodené dvojičky budú ďalšie hladné ústa, ktoré židov „otrok“ Mišo nebude mať ako nakŕmiť.

 

Miloslav Štítovský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: