Prejav Vodcu SP na akcii v Poľskom meste Czestochowa

2. september. 2014 o 0:26 | Kategória: Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Prejav Vodcu SP na akcii v Poľskom meste Czestochowa

OLYMPUS DIGITAL CAMERAV  prvom  rade  by  som  chcel poďakovať našim kamarátom  z  Národného  frontu Čestochova za pozvanie na túto akciu. Prinášam vám pozdravy v mene Slovenskej pospolitosti a od národovcov zo Slovenska.

Mnohí ľudia by si možno mysleli: „Aké spoločné sociálne problémy majú Poliaci a Slováci?“. Dá sa povedať, že žijeme ten istý mizerný život ako dva zotročené národy, ktorým nedovolia dýchať rôzne finančné   skupiny,   či   oligarchovia.   Vravím  o  zotročení  preto,  pretože sme zotročení finančným kapitálom v podobe úverov, ktoré si musíme brať, aby sme vôbec uživili svoje rodiny a prežili. Na to, aby sme mali kde bývať si potrebujeme požičať od pažravých bánk,  ktoré  zarábajú  n a ľudskom nešťastí. V zamestnaní sme vydieraní a vykorisťovaní, pracujeme za minimálny plat len preto,  že  sme  dlžníkmi  bánk,  ktoré by nám zobrali všetko, ak by sme nesplácali svoj dlh.  A  tak  sme  veľakrát  na  pracovisku ponižovaní a ohýbame chrbty pod ťarchou bičov zahraničných investorov.

Vplyvom zlých ekonomických podmienok sme nútení utekať za živobytím do zahraničia. Myslím, že práve v Poľsku je tento problém najviditeľnejší. Státisíce Poliakov a Slovákov odchádzajú do Veľkej Británie, kde hľadajú lepší život. Mladí ľudia mnohokrát ani nemajú inú možnosť, ako utiecť do zahraničia, aby našetrili financie na založenie rodiny, či zaobstaranie bývania. Vplyvom ekonomickej politiky súčasného systému v Európskej únii jednoducho nie sú financie na to, aby sa uživili mladé rodiny a tak pôrodnosť neúnosne klesá a naše národy tak vymierajú. Nesmieme zabudnúť ani na našich dôchodcov, na našich starých rodičov, ktorí mnohokrát nemajú čo do úst, pretože dostávajú mizerný dôchodok, z ktorého sa dá iba živoriť, dá sa považovať za výsmech po desaťročiach poctivej práce. Toto je odmena pre tých, ktorí budovali náš štát? Mnohých nechajú pomaly umierať bez liekov, ktoré si mnohí nevedia dovoliť. Dá sa povedať, že politici a oligarchovia páchajú na našich národoch i všetkých národoch Európy doslova ekonomickú genocídu.

Akú úlohu v tomto zohráva štát? Štát má za úlohu chrániť nás a starať sa o naše hospodárske prežitie. No všetky vlády po zdanlivom páde komunistov iba bezbreho kradli, privatizovali národný majetok a všetok priemysel, všetku našu obživu vložili do rúk medzinárodnému kapitálu, ktorému pramálo záleží na našom blahu. Im totiž nejde o ľudský život, ale výhradne iba o zisk, ktorý je pre nich najdôležitejší, povedal by som, že je pre nich priam Bohom. Naši politici a všetky vlády po páde komunistov nás doslova predali oligarchom, ktorí nás naďalej zdierajú. A prečo? Aby zabezpečili seba a svoje rodiny na niekoľko generácií. Oligarchovia spolu s politikmi vybudovali režim plný útlaku a vykorisťovania – diktatúru finančného kapitálu – liberálny kapitalizmus.

Povedzme si ale tu a teraz pravdu. Za našu situáciu nemôžu iba politici a oligarchovia. Môžeme za ňu predovšetkým my! My sme zvolili politikov do ich funkcií, my sme dovolili, aby nás vykorisťovali, my sme dovolili, aby ponižovali naše národy. My, obyčajní Slováci a Poliaci. Rezignovali sme vo svojich snaženiach o lepší život, nechali sme sa zlomiť systémom, ktorý nám vo voľbách ponúka iba zlo. Väčšie, či menšie. Vo voľbách si vždy vyberáme iba to stále dokola sa opakujúce „menšie zlo“. Ale i menšie zlo je iba zlom, voľbou menšieho zla nedosiahneme nikdy dobro. A nik nám nezaručí, že z menšieho zla sa nestane časom zlo väčšie. Neviem ako vy, ja si vždy vyberám dobro, nie zlo. Systém sa nám snaží nahovoriť, že existujú iba dve strany mince. My, revolucionári, však vieme, že minca má aj tretiu stranu, jej hranu, a tú stranu volíme my. Stranu dobra.

Až doposiaľ som rozprával iba o tom, v akej zlej situácii sme a kto môže za našu situáciu. Bol by som zlým vizionárom, ak by som ľuďom hovoril iba to, čo už sami vedia, čo sami zažívajú. A práve my, Poliaci a Slováci všetko zlé, čo som opísal pred chvíľou zažívame na vlastnej koži. To vykorisťovanie a ponižovanie. Ja som zástancom toho, že každá situácia sa dá vyriešiť, že z každej zlej situácie existuje východisko. A toto východisko ponúkame práve my, revoluční nacionalisti. Neponúkne nám ho skostnatená a spiatočnícka pravica, či liberálna a internacionálna ľavica. My totiž kašleme na politické rozdelenie. My nestojíme vpravo, ani vľavo, my stojíme na strane národa!

Budúcnosť a riešenia máme vo svojich rukách. Tým „MY“ nemyslím iba nás, nacionalistov, ale i obyčajných ľudí. My, ako nacionalisti musíme ísť príkladom. My sa musíme začať organizovať. Politici nás zradili, politické strany iba rozdeľujú národ, preto my, obyčajní ľudia v Poľsku a na Slovensku sa musíme začať organizovať. Tým kľúčovým slovom, ktoré som našiel vo svojej hlave je – solidarita! Solidarita a vzájomná pomoc medzi ľuďmi tej istej krvi. Musíme začať vytvárať komunity, ktoré si budú vzájomne pomáhať a snažiť sa žiť nezávisle od systému a hlavne také, ktoré sú sebestačné. Zakladať malé podniky, ktoré budú vlastniť naši ľudia, ktorí budú zamestnávať našich ľudí! Musíme držať spolu na pracoviskách proti vlastníkom kapitálu! Ak nemáme koho voliť, jednoducho treba ukázať, že nebudeme hrať s kartami, ktoré rozdal systém, ukázať, že už viac nie sme ochotní hrať jeho nechutné hry. Odpoveďou na pažravosť bankárov je Solidarita! Odpoveďou na vykorisťovanie na pracoviskách je štrajk! Odpoveďou na súčasné problémy je revolúcia!

Jakub Hromoslav Škrabák

23.8. 2014, Czestochowa

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: