Svedectvo z [malackého] Bronxu

30. august. 2014 o 10:29 | Kategória: Cigánsky problém | Komentáre vypnuté na Svedectvo z [malackého] Bronxu

blKaždý   vie,   že   bývalá   podniková ubytovňa bývalých Závodov ťažkého strojárenstva v Malackách na sídlisku Juh    (Skuteckého  ul.,  č.  1650)  je hnisavým vredom Malaciek. Sedem poschodí vybitých okien a čiernych ohorených stien zďaleka odstrašuje okoloidúcich od miesta, s ktorým nikto nechce mať nič spoločné. 64 bytov (16 nájomných a 48 v osobnom vlastníctve) a niekoľkonásobne   viac   ľudských osudov. Čo o nich vieme? Zaujíma nás ten vred, ktorý je nadutý až na prasknutie a hrozí, že všetok smradľavý hnis sa náhle vyvalí a nedá sa z neho nezašpiniť? Alebo sa znova odvrátime a uchýlime sa do svojich bezpečných domovov a radšej zabudneme?

Garsónka za 300 000 Sk

Mladý muž, ktorý si netrúfne byť menovaný, našiel pred pár rokmi inzerát. Túžba osamostatniť sa od rodičov ho dohnala ku kúpe garsónky, kde sa chystal dočasne usadiť. Dnes je rukojemníkom pomerov, v ktorých sa ocitol nie vlastnou vinou. Bytový dom obývajú sociálne slabé rodiny neraz s neprispôsobivým správaním, mnohí sú neplatiči, neposielajú deti do školy a sami nepracujú. Kedysi najstráženejší činžiak v Malackách s vlastnou vrátnicou, cez ktorú sa nedostal nik, kto tam nebýval, sa postupne zmenil na zdevastovanú špinavú a nebezpečnú liaheň zla a problémov. Nestačí, že život v tejto diere si vyžaduje silný žalúdok. Situácia vrcholí hrozbou odstavenia teplej aj studenej vody, elektrickej energie a kúrenia v celom dome ak sa platobná disciplína nájomníkov nezlepší. Týka sa to všetkých nájomníkov bez rozdielu, či sú alebo nie sú byty v ich vlastníctve a bez rozdielu, či si pravidelne a poctivo platia, alebo túto povinnosť roky ignorujú.

Kúpil som si garsónku, bývam tu už niekoľko rokov a poctivo platím. Trpím tunajšie pomery, lebo nemám na výber. Dvadsaťdva štvorcových metrov v malackom Bronxe je nepredajných. Keby som za to aj voľačo dostal, tak len toľko, že si za to nič iné nezadovážim. V januári sme navyše všetci dostali list od Termmingu, že nás odpoja od teplej a studenej vody, prestanú naplno kúriť a prerušia dodávky elektrickej energie, ak sa ihneď nezlepší platobná disciplína v dome. Ak to urobia aj nám, čo normálne platíme, podnikneme právne kroky. Za garsónku platím 1925 Sk okrem elektriny. Miesta je málo. Varím si na dvojplatničke. WC je také malé, že keď si sadnem, deriem si kolená. Nechápem, ako v rovnakých priestoroch žije aj 8 ľudí so psom. Bývajú tam aj neprihlásení. Ja prispievam do fondu opráv, no ako vlastník nemám nárok žiadať nijaké opravy. Všetko si zabezpečujem sám. Neplatiaci nájomníci sa však mlátia, demolujú si sanitu a správca im to zo spoločného vymieňa – za naše. Vo vyúčtovaní máme zarátané ešte aj správne poplatky, ktoré by mal platiť Termming – na exekúcie a súdne vymáhanie dlhov na nájomnom.

Čo sa deje v noci:

Je to nepredstaviteľné. Strach a hrôza. Musíte sa báť prejsť po neosvetlenom schodisku pomedzi odpadkami, výkalmi psov a niekedy i ľudí, popri povybíjaných oknách vo výške kolien na medziposchodiach. Pri siedmich poschodiach to pre niekoho je permanentný stres. Nevidíte si pod nohy, počuť ukričaných nervákov, hádky o peniaze. Oslovujú vás, otvorene sa dohadujú, či vám dajú bitku. Nevidíte im do tváre a netušíte, čo sa vám stane. Nedajbože zareagovať na ich vulgárne oslovenia. Každý sa bojí a oni rátajú s tým, že proti nim nikto nebude svedčiť. Toto bol kedysi najstráženejší činžiak v Malackách. Všetci rešpektovali babky z vrátnice. Dnes sa vysmievajú aj z policajtov. Poštárky sem nechcú chodiť. Schránky sú zdevastované, vytrhané, byty nemajú menovky, nie sú tam zvončeky, chodby sú nepriechodné. Kedy je to najhoršie? Najviac lúpežných prepadnutí je pred podporou. Po podpore sú zasa asociáli agresívni, hluční, opijú sa do bezvedomia, vracajú po schodoch a vykonávajú tam aj osobnú potrebu. V lete sa grupujú pri schránkach pred jediným vstupom do bytovky. Röntgenujú očami, či si na vás môžu niečo dovoliť, vedú provokatívne reči, vyzývajú na bitku. Cez víkend si treba dávať pozor, lebo sa chcú ísť baviť, no nemajú za čo. Tak striehnu, koho kde okradnúť. V okolí sa vykrádajú aj autá a kvitne vandalizmus.

Kriminalita aj za bieleho dňa

Ľudia násilie nenahlásia, lebo sa boja. Hneď by sa vedelo, kto žaloval. Neuvedomujú si dôležitosť toho, aby to nenechali tak. Bežné je, že aj cez deň vám niekto vykopne dvere, len tak vás dobije a okradne hoci len o dvadsať korún či nedopitú fľašu borovičky. Okolie tiež nie je bezpečné. Vrecia s odpadkami sa vyhadzujú rovno z okien, a to buď na strechu susedného azylového domu Betánia cez totálne porozbíjané okná, alebo cez balkóny na trávnik. Môžete počítať s tým, že vás niekto zvrchu opľuje, ociká, spadne vám na hlavu fľaša alebo balkón ako pred rokom. Údajne statik nariadil opravy, no pretože na účte domu nie sú peniaze, podľa správcu si to máme platiť sami. Komu z tých ľudí na tom záleží? Kto bude zodpovedný, ak sa niečo niekomu stane?

Stav domu je alarmujúci!

Spoločné priestory sa neupratujú už asi tri roky. Obetujú sa niektoré mladé mamičky kvôli svojim deťom, no tá najhoršia zberba sa im rehoce, má hlúpe poznámky a na druhý deň sú tam hŕby odpadkov znova. V dome nie je jediný funkčný hydrant. Závesné hasiace prístroje sú vytrhnuté. Podmienky absolútne nevyhovujú bezpečnostným normám. Obidva výťahy sú zničené, jedna kabína horela. Teraz sú v nich odpadky do výšky metra. Jedno schodisko je znefunkčnené. Ľudia si na poschodiach vytvorili steny a od schodiska sa „odrezali“. Schody sú neosvetlené, elektrické káble visia vytrhané kade-tade. Všetky okná na chodbách sú vybité – pri bitkách možno aj vypadnúť, radiátory zväčša nefunkčné. Siedme poschodie je najhoršie. Steny sú celé ohorené. Strecha je v dezolátnom stave. Zateká cez stupačky aj cez poschodia zo 7. poschodia až na piate. V kúpeľni mám sústavne plesnivý chumáč, veľký asi meter štvorcový. Už ho ani nemaľujem, len zoškrabem pleseň, lebo vždy keď zaprší, mám to tam znova. Do roka nespočetne veľakrát. Celá bytovka je extrémne zamorená švábmi a iným parazitným hmyzom. Vystriedalo sa tu už niekoľko deratizačných firiem, no postreky sú neúčinné. Návnady a otrávené krmivo nepomáhajú, pretože najväčší znečisťovatelia dlhoročne odmietajú vpustiť deratizačných pracovníkov do svojich bytov. Šváby určite preliezajú aj do Betánie. Dvere oproti vchodu sú teraz niekoľko dní zamknuté. Bolo však verejným tajomstvom, že tam „obyvatelia“ chodili fetovať.

Bezmocná zlosť sa búri

Kto za tento stav môže? Podľa mňa mesto, keď to nechalo dôjsť do takéhoto stavu. Buď to tam vyčistí, alebo z toho spraví geto. Ako k tomu však prídu tí, čo tam bývajú a ako slušní ľudia aj platia? Kto myslí na to, že sme rukojemníkmi grázlov a pomerov, ktoré na Skuteckého vládnu? Ak mesto dopustí celkové odpojenie od energií a vody, nech nájde náhradné bývanie poctivým!

Interpelácie – vyriešia niečo?

Sčasti áno. Poslanec Ing. Jozef Mračna interpeloval už začiatkom roka 2007 prednostu a náčelníka MsP vo veci zabezpečenia poriadku a riadneho spolunažívania v ubytovni na sídlisku Juh (zvýšený dozor, kamerový systém a pod.). Kamera je v tomto čase už nainštalovaná a budovu monitoruje MsP. Dosiahnuť zmenu v správaní tamojších „domorodcov“ však nejde ľahko. Odpoveď na interpeláciu z 25. 10. 2007 o rušení nočného pokoja, ktorá bola spojená so žiadosťou o častejšie hliadkovanie mestskej i štátnej polície a upozornením primátora na sťažnosti obyvateľov domu na nefungujúce vybavenie domu, však už menovaného poslanca neuspokojili. Poukázali iba na dôvody stavu, no neponúkali nijaké návrhy riešení.

 

Toto je skrátená verzia. Plná verzie je na http://www.malackyhlas.sk/archiv/2008/eMH_06_2008.pdf

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: