Výstup na Kráľovu hoľu

10. august. 2014 o 9:21 | Kategória: TK Plesnivec | Komentáre vypnuté na Výstup na Kráľovu hoľu

_MG_8429V sobotu dňa 2.8. sme sa vybrali na piesňami a legendami opradený vrch Nízkych Tatier, Kráľovu hoľu. Skoro ráno sme  sa   stretli   v  obci Liptovská Teplička, kde práve v dedine prebiehal jarmok. Organizátori nám poradili parkovisko pri Dome smútku, odkiaľ sme to mali údajne najkratšie. Nechali sme si teda poradiť a autá sme nechali tam. Náš výstup však so smútkom nemal vôbec nič spoločné. Všetci sme sa počkali na parkovisku a v bratskom duchu sme svorne vyrazili vpred.

Cestou sme míňali niekoľko informačných tabúľ, ktoré opisovali miestnu prírodu – stromy, byliny a živočíchy.   Pokračovali  sme  vpred  a  počasie  nám  mimoriadne prialo. Už v doobedňajších hodinách slnko jasne svietilo a každý tieň bol vítaný. Prišli sme k rázcestiu menom Výpad a odtiaľ bol smerovník na Kráľovu hoľu, ktorý ukazoval čas štyri hodiny. Túto výzvu sme odhodlane prijali a po krátkej prestávke sme sa vydali ďalej. Po prvý lesík sa cesta zdala nekonečná, šli sme po prašnej, miestami kamennej ceste, po pravej strane sme mali polia s práve dozrievajúcou pšenicou, z ktorých sálalo teplo.

Pri prvom vstupe do lesa sme sa občerstvili a počkali sme sa. Po krátkej prestávke sme opäť pokračovali ďalej. Cesta hore dolinou popri potoku nám už ubiehala trochu rýchlejšie. Dostali sme sa k rázcestiu a rozhodli sme sa pokračovať smerom doprava v nádeji, že vyjdeme nad hranicu lesa a konečne uvidíme Kráľovu hoľu. Stalo sa tak, ale našu radosť kazil len jediný fakt, a to že Kráľova hoľa bola na druhej strane a cesta k nej viedla dolu zarasteným rúbaniskom. Skupinka, čo šla popri nás sa vydala ďalej po rúbanisku, ale keďže my nie sme takí extrémisti ako oni, zostúpili sme trochu nižšie a pokúsili sa ešte raz nájsť si cestu cez rúbanisko a malinčie. Nešlo to. Museli sme sa vrátiť na posledné rázcestie kde sme sa nesprávne rozhodli a potom pokračovať ďalej rovno po značke.

Naša zachádzka nás stála dve hodiny z nášho času a celkom dosť našich síl. Ale pozbierali sme aj tie posledné sily a vydali sme sa znovu vpred. Po úspešnom prechode potoka, ktorý nám tiekol rovno cez cestu, sme pomohli prejsť aj ďalšej skupinke, čo šla za nami i českým turistom a vydali sme sa ďalej smerom na Kráľovu hoľu, tentokrát už po značke. Všetko išlo hladko a vo veselej nálade sme napredovali hore. Problém nastal, keď sme sa rozdelili na dve menšie skupinky, lebo sa nám stratila značka a zase sme sa ocitli na lesnej zvážnici. Jedna skupina sa vydala hore cestou a druhá pokračovala v tej ceste, na ktorej sme boli. Stretli sme sa hore na hrebeni a pokračovali ďalej.

Keďže zber húb a iných lesných plodov nebol v tejto oblasti povolený, samozrejme sme sa toho držali a ako občania, ktorí ctia zákon, sme pokračovali ďalej i keď tieto plody prírody boli obzvlásť lákavé. Dostali sme sa do pásma kosodreviny a uvideli sme Kráľovu hoľu. Majestátne sa nad nami vypínala a jej krásu kazil len vysoký vysielač, stojaci na jej vrchole. Slovenské značenie chodníkov nás ani trochu nesklamalo a na značku sme narazili na chodníku, kde sa potom opakovala na každom druhom strome a bola tam úplne zbytočná, keďže nebola možnosť odbočiť a tým pádom sa nedalo ani nikde zablúdiť alebo zísť z chodníka. Povzbudený faktom, že tí čo to tu značili za sebou nechali kus dobrej práce, sme sa vybrali ďalej a stúpali smerom k vrcholu.

Cestou hore sme stretávali turistov, ktorí už schádzali z vrcholu, ale to nás neodradilo a družne sme pokračovali vpred. Dostali sme sa nad pásmo kosodreviny a na Kráľovu hoľu sa nám to zdalo už len kúsok. Lenže naše zdanie nás tentokrát oklamalo a čakalo nás ešte asi tridsať minút mierneho stúpania. Keď sme sa konečne dostali na vrchol, občerstvili sme sa a počkali ostatné skupiny. Keď sme už boli všetci na vrchole, čakalo nás veľké sklamanie. Zelený strom, ospevovaný v tak známej piesni tam nikde nebol. Našli sme len malú borovicu, čo tam rástla ale nedá sa povedať, že by symbolizovala slovenskú veľkoleposť alebo niečo podobné. Posilnili sme sa teda na spiatočnú cestu, spravili sme pár vrcholových fotiek a vydali sme sa dole.

Zostup nám spríjemňoval chládok a pohľad na krásu zapadajúceho slnka. Pomerne rezkým tempom sme zostúpili do lesa a pristavili sme sa pri prameni Čierneho Váhu, kde sme sa osviežili a pokračovali ďalej. Cesta dolu nám ubiehala naozaj rýchlo a čo nevidieť sme už boli pri chate, ktorú sme cestou hore minuli. Prešli sme okolo nej a vydali sme sa dole lesnou cestou smerom k potoku. Došli sme na rázcestie a pokračovali ďalej smerom do Liptovskej Tepličky. Veľmi sme sa nenáhlili ale v bratskom duchu a veselej vrave nám cesta ubiehala rýchlo. Ani sme sa nenazdali a pomaly sa začalo stmievať. Cestu sme už poznali a tak sme bez váhania pokračovali smerom k autám. Po ceste sme zbierali do igelitových tašiek smeti a rôzne iné veci, čo po sebe neporiadni turisti nechali. K autám sme dorazili už za šera a nazbierali sme dve plné igelitky smetí.

S dobrým pocitom v srdci a bolesťou v nohách sme sa rozišli. Počas celého výstupu nám počasie mimoriadne prialo a túto túru by som odporučil každému milovníkovi krásy slovenských hôr a turistiky. My si túto túru musíme samozrejme zopakovať, pretože sa nám tu i napriek zablúdeniu kvôli zlému značeniu veľmi páčilo a upevnilo to vzťahy medzi nami a posilnilo bratského ducha a našu jednotu. Celá túra nám trvala skoro jedenásť hodín, ale o to viac sme si užili krásy prírody a výhľad z vrcholu Kráľovej holi.

 

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: