Kvačianska a Prosiecka dolina

1. august. 2014 o 15:00 | Kategória: TK Plesnivec | Komentáre vypnuté na Kvačianska a Prosiecka dolina

VIMG_20140726_105041   sobotu   26. júla,   sme   sa my, členovia Slovenskej pospolitosti a Turistického klubu Plesnivec, vybrali na ďalšiu z túr, ktoré počas leta podnikáme. Tentoraz   padla   voľba  na jednoduchšiu túru, ba   až   „prechádzku“ Kvačianskou  a  Prosieckou dolinou, ktoré sa nachádzajú v Chočských vrchoch a sú jednými z krás Liptova. Túra je nenáročná, často na trase vídať rodiny s deťmi a odhadom trvá cca 6   hodín,   v   závislosti   od zastávok na fotografovanie, či oddych.

Vyrazili sme pred ôsmou hodinou rannou z parkoviska pri smerovníku v Kvačanoch. Hneď   na   začiatku   nás  privítala tabuľa s mapkou, na ktorej bola vyznačená trasa a zaujímavosti Kvačianskej doliny. Trasa bola nenáročná, postupovali sme lesom, stúpali, miestami kráčali rovinkou, či klesali. Na ľavej strane sa návštevníkom naskytne výhľad na skalné bralá, na ktorých môžeme vidieť i „Jánošíkovu hlavu“ avšak my sme videli len ranný opar, keďže počas noci dolinu pokryl výdatný dážď. Na celej trase je náučný chodník, tabuľky so zaujímavosťami o doline, napríklad aj také, že ešte v 80. rokoch bola táto trasa hlavným spojovníkom medzi Liptovom a Oravou a to aj pred automobilovú dopravu.

Vďaka dobrej nálade, nenáročnosti terénu a zaujímavým debatám, nám táto časť trasy ubehla rýchlo a ocitli sme sa na Oblazoch. Oblazy sú krásne priestranstvo medzi dvoma kopcami, so skalnými bralami a potôčikom uprostred. Stoja tu dva drevené mlyny z počiatku 19.storočia. Sú veľmi obľúbeným miestom turistov. Hlavne v poobedných hodinách sa to tu len tak hemží deťmi. My sme si však vďaka skorým ranným hodinám užili mlyny len a len pre seba. Spoločnosť nám robila len koza a dve mačky. Po krátkej prestávke a kochaní sa nádherou a čarom tohto miesta, sme sa vydali ďalej.

Cez drevený most sme pokračovali trasou, ktorá nás viedla do Prosieckej doliny. Malým odbočením z trasy sme sa dostali k malebnému Ráztockému vodopádu, ktorého výška je 8 metrov. Okolie vodopádu i on samotný určite stojí za návštevu. Pri vodopáde je i drevený rebrík, ktorý bol pri našej návšteve mierne naklonený a niektorým sa zdal aj nebezpečný. Odvážlivci sa ale našli a po vylezení nad vodopád sa mohli kochať výhľadom na tiesňavu.

Pokračovali sme rezkým krokom cez horu, v ktorej sa nám naskytol pohľad na skalné bralá, no bohužiaľ aj na popadané stromy. Náladu nám zlepšil malý dvojkríž, ktorý bol osadený na menšom brale pri chodníku. Po vyjdení z lesa sme pokračovali do dedinky Veľké Borové. Je to malá dedinka, v ktorej žije už len málo obyvateľov, no aj preto má svoje čaro. Drevenice a okolitá príroda z nej robia malý raj na zemi. Trasa najprv vedie po prašnej ceste, avšak čím bližšie sme k dedine, objaví sa asfaltka. Cesta bola mierne úmorná, keďže nás zastihlo celkom ostré letné slnko, avšak výhľady na okolité lúky boli viac než nádherné. Veľkým Borovým sme prešli pomerne rýchlo a ocitli sme sa na plošine Svorad. Smerovník nám ponúkal cestu do Prosieckej doliny a takisto aj na vrch Prosečné. My sme sa vybrali do doliny.

Trasa Prosieckou dolinou je veľmi zaujímavá. V určitých momentoch nám môže pripomínať Slovenský raj, či Jánošíkove diery. Prechádza sa tu tiesňavou, po oboch stranách nás obklopovali kamenné bralá a niektorými úsekmi sa prechádza po kovových rebríkoch. V niektorých častiach je potrebné pridržiavať sa reťazí na kamenných bralách. V čase, keď sme tadiaľto prechádzali, boli skaly mokré, takže bolo treba byť nanajvýš opatrný. Ďalej sme pokračovali kamenistým chodníkom a lesom k rázcestníku Vidové, odkiaľ sa dá krátkou zachádzkou dostať k ďalšiemu vodopádu Červené piesky. Tento vodopád je väčší, má 15 metrov a uzatvára slepú dolinku. V pokročilej doobedňajšej hodinke tu už bolo turistov viac než dosť.

Pokračovali sme smerom na Prosiek, kam nás viedol chodník s rozmanitým terénom. Raz sme kráčali jednoduchou lesnou cestou, inokedy po skalách, predierali sme sa aj chodníkom zavaleným popadaným drevom (následok nedávnych búrok na Liptove). Chodníky sú však už v celkom dobrom stave, drevo je prepílené a dá sa nimi bez väčších problémov prejsť. Cestou do Prosieka nám spoločnosť robil potok, ktorý nás doviedol až k ďalšiemu rázcestníku.

Tu sme si dopriali dlhšiu prestávku, dodali si síl zásobami v ruksakoch a pozdvihli náladu veselými debatami. Oddýchnutí sme sa pobrali späť do Kvačian. Trasa nie je náročná, vedie nás okolo lesa, po lúkach. Rozkvitnuté lúky nám predostreli neskutočnú nádheru, naskytli sa nám výhľady na okolité dedinky, mesto, na Liptovskú Maru a nad všetkým tým mierne zamračené Nízke Tatry. Nad nami žiarilo slnko, ktoré nám mierne uberalo energiu, keďže bolo pravé poludnie. No pridali sme do kroku, hlavne kvôli mrakom, ktoré sa nad nami začali kopiť.

Po príjemnej prechádzka sme sa ocitli opäť v dedinke Kvačany, ktorú sme si celú prešli, poobzerali si dreveničky a vrchy, ktoré sa nad ňou týčia. Pre niektorých návštevníkov môže byť zaujímavosťou aj malý domáci pivovar, ktorý sa tu nachádza. Na konci Kvačian sme ukončili túto oddychovú túru s dobrým pocitom z príjemne stráveného dňa v spoločnosti priateľov. Túru určite každému odporúčame, aj tým, ktorí si príliš neveria, pretože tento okruh zvládne aj i menej zdatný turista.

 

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: