Spomienka na Jozefa Augusta Mikuša

9. júl. 2014 o 22:48 | Kategória: Akcie, Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Spomienka na Jozefa Augusta Mikuša

IMG_8275+Slovenská pospolitosť a Oravská Stráž si 8. júna 2014 uctili pamiatku vlastenca slovenského národa a velikána Oravy Jozefa Augusta Mikuša. Akcia začala v pokojnom duchu. Postupne sa všetci účastníci presunuli k rodnému domu Jozefa Augusta Mikuša. Tam predniesli naši bratia svoje prejavy. Tie boli smerované k životu velikána Oravy a taktiež zazneli aj motivačné slová, ktoré sa navždy zapísali do našich sŕdc. Jednu vetu si musíme stále opakovať a tá znie: „ Slovensko sa nesmie stratiť z mapy sveta“. Tieto slová nám budú vždy pripomínať, že nech je cesta za slobodou akákoľvek dlhá a zložitá, nikdy sa nesmieme vzdať!

JUDr. Jozef August Mikuš sa narodil 3. júla 1909 v Krivej na Orave. Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem toho absolvoval študijné pobyty aj v Innsbrucku a Dijone vo Francúzsku. V roku 1934 začal pracovať na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe až do rozpadu Československej republiky. Do Bratislavy sa vrátil 15. marca 1939. Ako pracovníka Ministerstva zahraničných vecí ho poslali vykonávať funkciu tajomníka veľvyslanectva Slovenskej republiky v Ríme a od roku 1940 v Madride. Od roku 1944 až do skončenia druhej svetovej vojny vykonával funkciu šéfa protokolu Ministerstva zahraničia. Po vojne sa oženil so svojou francúzskou manželkou Renée a až do roku 1948 pracoval na predsedníctve Slovenskej národnej rady. Svojou dovtedajšou politickou činnosťou a protikomunistickým postojom bol trikrát na krátko uväznený a preto sa rozhodol emigrovať do Paríža. Tu pôsobil ako novinár a publicista do roku 1951. V tom istom roku s manželkou aj dcérou emigroval do USA. V roku 1957 sa stal americkým občanom s trvalým pobytom vo Washingtone. V Amerike pôsobil ako francúzsky a španielsky tlmočník štátneho departmentu pre hostí americkej vlády a po ďalšom absolvovaní štúdia sa stal vysokoškolským profesorom európskych dejín a medzinárodného práva na viacerých univerzitách. V USA sa venoval publikačnej činnosti, v ktorej ozrejmoval osudy Slovenska a Slovákov, ich etnogenézu a obhajoval ich právo na vlastnú štátnosť. Aktivizoval sa aj v organizovaní národno-kultúrnych i politických činností Slovákov a v organizovaní spolkového života našich krajanov. Osobitne treba pozdvihnúť jeho počiny pri zakladaní a dlhodobej aktivizácii Svetového kongresu Slovákov. Napísal a uverejnil 16 kníh, z toho 8 o dejinách Slovenska. V roku 1991 mu zomrela manželka a začal rozmýšľať o návrate domov na Slovensko. Túto myšlienku zrealizoval až v roku 1996, kedy sa vrátil na rodnú Oravu a natrvalo sa ubytoval v Trstenej. Jeho dcéra žije vo Francúzsku v rodnom dome svojej matky. Roku 1944 mu španielska vláda za diplomaciu udelila Rád Izabely Katolíckej o hodnosti Gardarmerie a 3. januára 2002 mu prezident Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie, Pribinov kríž 1.triedy za celoživotné dielo v oblasti boja Slovákov za štátnu samostatnosť. Dôraz dával na národné povedomie. V jednom príspevku sa vyjadril, že národ by nemal inklinovať k „čechofóbstvu ani ku germanofilstvu, ale k číremu, európsky rozhľadenému národnému sebavedomiu“. Zomrel 19. mája 2005 v Krivej na Orave.

Po skončení prejavov sme kráčali k hrobu, kde sme s veľkou úctou položili veniec a sviečky v tvare dvojkríža. Tam sme zaspievali na pamiatku hrdinu Slovenska a Oravy pieseň Hej, Slováci! Pomaličky sa akcia blížila ku koncu. Čo nás všetkých veľmi sklamalo, bola malá účasť ľudí z Krivej a okolitých dedín. Na druhú stranu jedna pani pricestovala až z Bratislavy aby si uctila jeho pamiatku. Toto nás veľmi mrzí, že si ľudia nedokážu nájsť malú chvíľku času na človeka, ktorý bojoval za slobodu Slovákov celý svoj život. Pevne veríme, že budúci rok podporí akciu väčší počet ľudí. Slovenská pospolitosť a Oravská Stráž ďakuje všetkým za účasť a taktiež ďakujeme pánom policajtom, že na nás počas celej akcie dávali pozor!

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: