Ambro Pietor – Boj proti opilstvu

6. apríl. 2014 o 21:27 | Kategória: Slovenská kniha... | Komentáre vypnuté na Ambro Pietor – Boj proti opilstvu

unnamed„Nikto  nepáli  toľko  špiritusu,  nikto  nepredá  toľko pálenky, ako Židia, ale ani nikto sa jej tak nevystríha. Židia  vedia,  čo  pália  a  čo  predávajú a prečo to oni nepijú? Učme sa od nich!“  (Pietor, A, 1899). O neresti alkoholizmu toho popísali naši národní buditelia mnoho. Smutnou  skutočnosťou  zostáva,  že opilstvo sužovalo náš národ nielen v minulých storočiach, ale trápi ho aj v súčasnosti. Považujeme   preto   za  nutné,  aby každý národovec vedel, že naši velikáni opilstvo a pravidelné pitie alkoholu rázne odsudzovali, čoho príkladom je aj nasledujúce dielo. Publikácia  „Boj  proti  opilstvu“  je typické  ľudovovýchovné  posolstvo,  písané  za  účelom mravnej  obrody  slovenského  národa.  Ambro Pietor začína úvodnú  kapitolu  známou  pravdou: „Užívanie liehových nápojov má strašné následky. Lieh, špiritus, je najzúrivejším nepriateľom človečenstva, v  ňom  je  prameň  hmotnej biedy a duševnej spustlosti“ (Pietor, A, 1899). V celom diele sú dôsledne zosumarizované všetky zhubné účinky alkoholu na človeka, či sú to choroby, závislosť, duševná i materiálna chudoba. Autor konštatuje, že alkohol má ešte hrozivejší vplyv na neslobodný slovenský národ, pretože: „Pálenčenými nápojmi skazený národ zostáva v otroctve a nemravnosti; taký národ korí sa slepo každému zákonu, každému slovu, ktoré vyplýva z ľubovôle tyrana“ (Pietor, A, 1899). Príčinu šírenia alkoholovej pohromy vidí autor aj v biednej životnej situácii nášho sociálne a politicky podrobeného národa, čo vyjadruje slovami: „Ďaľšia príčina (alkoholizmu) leží v zmáhajúcej sa chudobe. Len sa poobzerajte, ľudia Boží, po našich dedinách, čo tam nedostatku, aké tam prácou a hladom vycivené postavy! Ľud nemá zárobkov, často musí pracovať za takú mzdu, akú mu dávajú, aby len hladom nezomrel, a čo urodí sa mu na biednej zemičke, to – keď stíha ho daňový exekútor – musí odpredať odpoly darmo práve tým špekulantom a úžerníkom, ktorího do biedy ženú“ (Pietor, A, 1899).

A opilstvo sa tak prenáša z generácie na generáciu, v zlom príklade svojich rodičov, či starších kamarátov, idú ďalšie a ďalšie mladé generácie: „Mnohá mládež vidí v tom práve ctnosť, keď aj ohľadom návštevy krčiem, rozpustilej zábavy a pijanstva môže nad starších vynikať, v krikoch, neporiadkoch, zvadách a bitkách so staršími závodiť. Do chrámu Božieho zarástli chodníčky, ale za to kvitnú krčmy“ (Pietor, A, 1899). Ambro Pietor však aj tu cieli ostré slová nielen na skazený ľud, ale pranieruje aj vrchnosť, ktorej rovnako ako vtedy, tak aj dnes vyhovuje bezcharakterná, nevzdelaná, opitá a najmä odporu neschopná mládež, čo Pietor v diele opisuje slovami: „Povedia nám, že to je ovocie zlej domácej výchovy! A kto že tú zapríčinil? Zase len tí, čo ubíjajú mravný a náboženský cit ľudu, čo nedožičia mládeži dobrej, zdravej výchovy v škole. Vaše maďarizačné snahy, vaše beznáboženské a ohlupujúce školy sú hlavným hniezdom všetkých nerestí!“ (Pietor, A, 1899). Ambro Pietor v tomto diele  ponúka niekoľko východísk ako bojovať s alkoholizmom, pričom morálny základ úspešného boja s alkoholizmom je výstižne vyjadrený v jedinej vete: „My všetci musíme sa postaviť na stanovisko náboženské a tak viesť boj proti mravnej nákaze, proti opilstvu, lebo náboženstvo je najpevnejšou hradbou usporiadaného života“ (Pietor, A, 1899).

Miloslav Štítovský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: