Kam sme sa to dostali?

17. december. 2013 o 13:36 | Kategória: Zahraničné udalosti | Komentáre vypnuté na Kam sme sa to dostali?

file59054597_79c0b7fd

14.12.2013 00:29 Mŕtvola medzi cestujúcimi v zrýchlenom autobuse Margarita Žukauskaitė, študentka VGTU (Vilniuská Gediminasova technická univerzita). 13. decembra po pracovnom dni sme nastúpili do zrýchleného autobusu 2G na Rižskej ulici, ktorý šiel v smere Santariškės (mestská časť) – Stotis (Hlavná stanica). Autobus bol vzadu tak plný ľudí, že skoro praskal a vpredu bolo prázdno. Šli sme si tam sadnúť a uvideli sme „dôvod“, prečo bolo vpredu prázno a vzadu napratané.

Medzi sedadlami bol zvalený človek, hlavu mal na zemi a nehýbalsa. Ako keby bol opitý, ale bol slušne oblečený. Hneď mi to bolo čudné, niečo nie je v poriadku… S priateľom sme ho zdvihli a narovnali, zisťovali sme pulz, ale nenahmatali sme žiadny… Začali sme kričať na vodiča, aby zastal. A on úplne kludne hovorí: „je opitý, veziem ho už od Santariškės (pozn: mestská časť Vilniusu). Na hlavnej stanici (pozn: druhá konečná autobusu 2G) si ho vyzdvihne sanitka.“ Začala som kričať, že je už úplne modrý a stratil pulz. Zavolali sme sanitku. Priateľ mu rozopol košeľu, ale jeho tvár a uši už boli modré. Cestujúci na nás pozerali, dokonca prekvapene a znechutene, načo to všetko robíme.

Na zastávke Viršuliškės (pozn: od Santariškės ubehlo 20 minút, do stanice odtiaľ ešte zostávalo 25 minút!) vodič zrazu zastal a povedal: „tak ho môžete vyniesť,“ ako keby to bola vec a nie človek. Prišlo iné dievča a tiež skúšalo pulz. Vodič len rozhodil rukami. Povedal, že už na začiatku v Santariškės volal sanitku, ale bolo priveľa otázok: „Kde presne ste? V akom je stave?“ Proste otázok bolo na neho veľa a rozhodol sa: „no a čo, doveziem ho na hlavnú stanicu, treba dokončiť jazdu“.

Vari je človek dáka vec, aby sme si mohli dovoliť takéto rozhodnutia? Kričiac sme ho prinútili zastať a čakať na zastávke Viršuliškės, aj keď nechcel. A v celom plnom autobuse boli okolo 20:30 len traja ľudia, ktorých zaujímal jeho zdravotný stav. O 8 minút prišla sanitka, oživovali ho 30 minút, ale už ho nezachránili. Záchranár zo sanitky povedal, že len 10 minút mu mohlo zachrániť život…

Neviem, či je to moja povaha, že všetkých obviňujem, ale šokovala ma ľahostajnosť ľudí a neľudskosť vodiča. Keď záchranári konštatovali smrť, zostali sme stáť pri autobuse, chceli sme počkať na políciu, naozaj sme boli rozčúlení, ale čo im povieme? Že vodič zanedbal poskytnutie pomoci, alebo že naša spoločnosť je taká skazená, že je až hrozné pomyslieť na to, že ľudský život je každému ukradnutý? Už sme nečakali na políciu… Len myšlienky v hlave nám nedali pokoja, bol to mladý človek okolo 40-tky, možno niečo oslavoval v piatok večer, vypil si a už sa k svojej rodine nevráti… V akej spoločnosti to žijeme, v akom prostredí budú vyrastať naše deti, keď ľudský život tu nemá žiadnu cenu?

Týmto článkom som chcela povedať to, aby ste, milí ľudia, neboli ľahostajní, nikdy neviete, čo sa vám v živote prihodí, možno aj vy pôjdete v nejaký decembrový večer domov po tom, čo ste si trochu vypili. Dojde vám zle, padnete zo sedadla, budete cítiť, ako váš život vyhasína a cestujúci okolo vás pokojne prejdú a sadnú si dozadu do autobusu, aby tam počkali na svoju zastávku…

Polícia potvrdila portálu DELFI, že sa dnes vo Vilniuse v zrýchlenom autobuse s poznávacím číslom VVB 292 táto udalosť naozaj stala.

Barbora
(článok bol preložený do slovenčiny)
http://www.delfi.lt/news/daily/crime/tarp-keleiviu-greitajame-autobuse-lavonas.d?id=63532096

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: