Jonáš Záborský – Panslavistický farár

13. december. 2013 o 9:19 | Kategória: Slovenská kniha... | Komentáre vypnuté na Jonáš Záborský – Panslavistický farár

unnamedDielo Panslavistický farár opisuje neľahký život farára Žarnoviča, ktorý má silné slovenské cítenie a snaží sa povzniesť jednoduchý dedinský ľud. V postave farára Žarnoviča zosobnil Jonáš Záborský svoje neľahké pôsobenie v malej dedinke, kde ako slovenský vlastenec musel zápasiť s vrchnosťou, ale aj s neduhmi miestnych dedinčanov. Dej začína predvolaním mladého a  nadaného kňaza Žarnoviča pred maďarónskeho biskupa, ktorého autor považuje za tak priemerného človeka, že mu nedáva ani meno a nazýva ho Anonymom. Biskup chce, aby mladý kňaz odvrhol svoje slovenské cítenie, na čo mu tento odpovedá: „Narodil som sa, zo slovenských rodičov. To nezapriem nikdy za žiadnu cenu, a hotový som reč svoju materinskú vzdelávať, osvetu  Slovákov všemožne napomáhať“ (Záborský, 1870). Za trest ho biskup pošle do chudobnej a zaostalej dediny, v diele pomenovanej ako Baranie, v skutočnosti však ide o Župčany pri Prešove, kde Záborský dlhé roky pôsobil ako farár. Všetci sú však proti novému slovenskému kňazovi a to jednak vrchnosť, richtár a dokonca aj podaktorí dedinčania. Najväčšie problémy spôsobuje novému farárovi miestny korheľ Kotrbac, ktorý sa farárovi podlieza, no za rohom kuje plány ako by ho z dediny vyštval. Zopár naničhodných dedinčanov sa vyberie za miestnym prokurátorom Dechtiarom so smiešnou sťažnosťou, že nový farár príliš veľa káže proti pijatike. Miestny prokurátor nemá nového kňaza v láske, ale takúto hlúpu sťažnosť od najväčších pijanov z dediny odbíja slovami: „Všetci ste korheli, hej, v krátkom čase i úroky prepijete. Škoda bolo dať vám tú slobodu. Z panského jarma ste vyšli, hej, a leziete do jarma židovského. Vy bezumci! Chcete, aby vám farár kázal, ako židia Krista Pána mučili. Budú oni mučiť vás, hej, nie za deň za dva, lež po všetky veky vekov, keď preženiete cez hrdlo, čo vám pán cisár daroval. Či myslíte, že vždy bude pánom odnímať a vám dávať, aby ste mali čo prepíjať?“ (Záborský, 1870). Farár Žarnovič sa všemožne snaží pozdvihnúť miestnych ľudí, tí sú však nevďační a pripravujú svojmu duchovnému pastierovi mnohé príkoria. Ľudia akoby si nechceli dať pomôcť, odmietali darované knihy a ani svoje deti nechceli posielali do školy. Napriek zlým skúsenostiam nový kňaz naďalej vyvíjal úsilie o pozdvihnutie svojich farníkov: „V úradných veciach tiež neochaboval. Vypracoval celý rad výtečných kázní o škodlivosti pijanstva, rozšíreného ohavne medzi Slovákmi a v jeho obci zvlášť. Aby nevedomým vec náležite vysvetlil, ukázal im z ohľadu zdravotného, gazdovského, mravného, ako šľahajú samých seba, miesto rozkoše objímajú nekonečné neresti. Strašil ich, že idú v ústrety hroznej budúcnosti, že sa stanú všetci holomkami a otrokmi židov. Rečnil o tom cez viac nedieľ jedno za druhým a potom chcel farníkov pozvať do spolku striezlivosti“ (Záborský, 1870). Takto sa farár Žarnovič neúnavne snažil, vysvetľoval, presviedčal. Bohužiaľ miestni ľudia sa nechceli zbaviť zlozvykov, ktoré ich držali v zaostalosti a otroctve, naopak zaoberali sa otázkou ako sa zbaviť kňaza, ktorý im adresuje kritické slová. Proti kňazovi brojí aj miestny krčmár, čo Záborský v diele opisuje takto: „Žid s malinkou remennou čiapočkou na temeni ozval sa z nalievárne: Ten váš farár ničoho nepraje chudobnému židovi. Krčmára chcel by vcele vyhnať z obce“ (Záborský, 1870). Dedinčania posmelení podporou maďarónskeho kňaza zo susednej dediny i prokurátora Dechtiara, pošlú  biskupovi vymyslené sťažnosti na farára Žarnoviča. Do Baranieho prichádzajú na inšpekciu kňazi, ktorí zisťujú, že všetky obvinenia sú klamstvá a Žarnoviča ponechávajú na jeho pôsobisku. Niektorí lepší dedinčania sa postupom času s dôverou priklonia k farárovi Žarnovičovi a tí čo ho chceli odvolať vyšli v dedine na posmech. Posledná časť diela je tvorená listom, ktorý píše Žarnovič svojmu priateľovi farárovi Kmeťovi. V tomto liste autor opisuje osud ľudí, ktorí proti nemu najviac brojili. Bezcharakterný Dechtiar prišiel o úrad a alkoholik Kotrbac postupne prepil celý majetok a napokon sa obesil. Myslím si, že dielom Panslavistický farár nám chcel Jonáš Záborský povedať, že nátura jednoduchého ľudu je bohužiaľ niekedy veľmi zložitá. Nechce si nechať pomôcť, nechce si strhnúť pásku z očí, nechce sa vzdať svojich neduhov, svojho otroctva. Avšak napriek tomu je údelom najlepších mužov národa, medzi ktorých patril aj Jonáš Záborský (stelesnený v postave farára Žarnoviča), snažiť sa pozdvihnúť nevďačný národ slovenský.

Miloslav Štítovský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: