Anton Bielek – Pre cudzie viny

1. november. 2013 o 12:28 | Kategória: Slovenská kniha... | Komentáre vypnuté na Anton Bielek – Pre cudzie viny

Pre cudzie viny3Najrozsiahlejšia Bielekova próza „Pre cudzie viny“ opisuje boj kysuckého richtára Belína so židovskými krčmármi. Túto prózu Anton Bielek publikoval v Slovenských besiedkach v roku 1886 a jej dej zasadil do imaginárnej dediny Nové Morušovce. Domnievam sa, že v diele spomínané Nové a Staré Morušovce sú v skutočnosti kysucké dediny Nová a Stará Bystrica, kde Anton Bielek vyrastal.

V Nových Morušovciach boli traja krčmári, ktorí ako sa v diele píše: „..inšie nerobia, iba premýšľajú, ako by kde prišli k peniazom, vypredali plné sudy a zamočili svet do bahna opilstva a biedy“ (Bielek, 1886). S neduhom alkoholizmu a úžerníckymi krčmármi sa snaží bojovať miestny richtár Belín a jeho najbližší priateľ Bartek. Spoločnými silami sa im podarí zveľadiť obecné financie, postaviť obecný dom a obmedziť moc miestnych krčmárov. Richtár svoje úsilie smeruje k tomu, aby dedinčania neprepíjali svoj majetok a nezadlžovali sa krčmárskymi úrokmi. O tejto richtárovej snahe Anton Bielek napísal v diele toto: „Čo však najviac prekážalo rozkvetu liehového obchodu, bol sám richtár. Nielen, že on sám bol príkladom miernosti, no držal na uzde i ostatných občanov a ich priestupky vedel stíhať celou prísnosťou zákona. Za deväť rokov doviedol to až tam, že zriadenejšie pomery prešli akosi do krvi Novomorušovanom, bezmiernosť mizla, podkopy a nástrahy krčmárov redli a málokedy vyskytla sa v obci udalosť, že niekto z občanov obťažil by si bol dedovizeň a doviedol ju pre dlhy na buben“ (Bielek, 1886). Krčmári sa však snažili richtára zbaviť, a tak rozširovali medzi vrchnosťou správy, že miestny richtár je pansláv a brojí proti židom. Samotný slúžny panstva sa vyhrážal obyvateľom Nových Morušoviec, že každý kto bude v najbližších voľbách hlasovať za terajšieho richtára príde o majetok. Obyvatelia Nových Morušoviec sa však nechceli nechať zastrašiť a ich odhodlanosť vyjadruje jeden z dedinčanov slovami: „…my si nedáme rozkazovať ani od židov, ani od panstva a urobíme si, čo sami chceme“ (Bielek, 1886).

Krčmári napokon usúdili, že vedúce osobnosti dediny – richtára Belína a jeho priateľa Barteka musia poštvať proti sebe. Pri voľbe nového richtára sa krčmárom podarilo intrigami rozoštvať týchto bývalých priateľov a z Barteka spraviť nového richtára. Novovytvorená nenávisť medzi bývalými priateľmi znemožnila aj plánovanú svadbu ich detí. Belín a Bartek všetku energiu a čas venovali boju medzi sebou a kým títo dvaja medzi sebou súperili, krčmárski úžerníci začali opäť náramne zarábať. O následkoch týchto rozbrojov sa v diele píše toto: „…krčmy oživli, staré hriechy ako ľahkomyseľnosť a pitky nabývali vždy väčších rozmerov. A potom roľka šla za roľkou, kravička za kravičkou, domok za domkom a úbohý sedliačik ani nevedel, ako sa ocitol naprostred cesty s utrápenou ženou a vyhladovanými deťmi a bieda visela mu nad hlavou“ (Bielek, 1886). Všeobecný úpadok ovládol túto dedinu. Zo vzájomného boja medzi dvoma kedysi vedúcimi osobnosťami dediny mali najväčší úžitok práve krčmárski úžerníci. A to je hlavným motívom diela „Pre cudzie viny“. Vždy keď vládne medzi Slovákmi nesvornosť, tak náš zotročovateľ má ľahkú cestu k ovládaniu porobeného národa. A táto nesvornosť nám ostala až do dnešnej doby! Aj podaktorí slovenskí vlastenci plytvajú energiou na vzájomné hádky a malicherné spory, nevidiac pri tom, že zotročovatelia nášho národa sa v pozadí radujú z ich nezmyselných rozbrojov. Nemusím prstom ukazovať, vy určite viete, ktorým z vás som tieto slová adresoval.

Miloslav Štítovský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: