Neprispôsobivý občania kontaminujú obec Zlaté Klasy

18. októbra. 2013 o 11:20 | Kategória: Cigánsky problém, Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Neprispôsobivý občania kontaminujú obec Zlaté Klasy

Pri pohľade na fotografie zo slovenskej obce Zlaté Klasy človek nadobúda dojem, že pozerá na fotografie z krajiny tretieho sveta. Pravda je však taká, že sa jedná o obec neďaleko Bratislavy, ktorá sa čoskoro stratí medzi odpadkami. Na vine sú, kto iný, ako neprispôsobiví občania. Jedna skupina neprispôsobivých občanov zváža odpad dokonca aj z iných štátov a druhá skupina kompetentných neprispôsobivých občanov s tým nič nerobí. Prečo s tým neprispôsobiví politici nič nerobia? Azda kvôli rodinkárstvu? Len preto, že to všetko páchajú ich kolegovia a voliči tmavšej farby pleti? Viete si predstaviť, čo by sa robilo, ak by ste to isté začali robiť vy vo vašej obci? Verte, že bez povšimnutia úradov a bez sankcií by ste sa nezaobišli. Dôvod je jednoduchý. Ste Slovák, ste biely a nie ste cigán, čiže zákony na vás platia a musíte ich dodržiavať. O prípade obce Zlaté Klasy pred pár dňami informovali aj médiá. Prinášame vám teda článok, ktorým popisujú situáciu v obci Zlaté Klasy:

“V Zlatých Klasoch žije približne tritisícšesťsto obyvateľov, ale smetí je tu na tony. Takmer ako v New Yorku. Kto, preboha, dokázal v tejto dedine vyprodukovať toľko odpadu? Obec má dvanásť štvorcových kilometrov a je tu niekoľko výkupní železa. Taká hustota sa nedá vidieť asi nikde v Európe” – rozčuľuje sa obyvateľ susednej obce Ján Šipoš.

Našiel si pozoruhodný koníček – už niekoľko rokov tu sleduje čierny biznis so železom, s autovrakmi, bielou technikou a so stavebným odpadom.

Opakovane upozorňuje kompetentné úrady, že v dedine len na skok od Bratislavy sa svojvoľne vytvárajú smetiská, vylievajú sa do zeme škodlivé látky, vypaľujú sa káble, načierno sa sem vozí stavebný odpad.

Doteraz však nikto rázne nezakročil. Obyvatelia tu naďalej dýchajú rakovinotvorné látky a pozerajú sa na hromady smetí, ktoré lemujú príjazdové cesty. Sú poznávacím znamením Zlatých Klasov.

Z neporiadku obviňuje Ján Šipoš aj bývalého starostu obce Ladislava Matiaška, ktorý si podľa jeho slov vytvoril vlastný štát v štáte. „Takto to fungovalo celé roky. Toleroval, že si neprispôsobiví občania mohli robiť, čo chceli, hlavne pri nelegálnom spracúvaní odpadu. Nedávno radšej dobrovoľne odstúpil.“

Starosta tvrdí, že iba pomáhal rómskym spoluobčanom a tí za ním ako za bývalým starostom smútia. „Rómom som iba vychádzal v ústrety, aby mali kde dávať odpad, lebo ináč ho hádzali do jarku. Smetisko sme každý mesiac upravovali. Nemal som tam žiadne aktivity, nebral som za to žiadne peniaze. Len som pomáhal najchudobnejším Rómom, lebo som za to, aby sociálna sieť bola čo najsilnejšia. Každý druhý Róm tu podniká s odpadmi,“ priznáva bývalý starosta Matiaško.

Z obce sa tak za posledné roky odsťahovalo množstvo pôvodných obyvateľov, ktorí sa už na haldy smetí nemohli pozerať. Namiesto nich pribúdali „podnikatelia“ so smeťami. Výsledok je obrovská skládka za obcou, ktorá nedávno horela. Niekto ju dal údajne účelovo zapáliť, aby sa nenašli dôkazy o odpade vyvezenom načierno.

„Nájdete tam nebezpečný odpad ako vnútorné časti chladničiek, plastové odpady z počítačov, elektroniky, rôzne nekovové časti z autovrakov a stavebný i komunálny odpad. Čo všetko, vedia len tí, ktorí sa tomu dennodenne venovali,“ hovorí Ján Šipoš. „Dá sa sem voziť zadarmo, beztrestne a bez limitu. Okrem obrovskej ohyzdnej skládky je výsledkom tejto mnohoročnej činnosti aj zdevastované životné prostredie a pôda kontaminovaná chemickými látkami v bezprostrednom okolí a priamo na území obce.“

Veľká firma by za takéto konanie dostala obrovské pokuty, no zákony nepredpokladajú takéto počínanie jednotlivcov, a tak sú postihy v porovnaní so škodou, ktorú páchajú, a ziskom, ktorý tým dosahujú, smiešne. Toto všetko sa deje na Žitnom ostrove, v chránenej vodohospodárskej oblasti.

V Zlatých Klasoch sa stráca odpad nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. „Rómovia ho sem dovážajú z Rakúska. Od autovrakov až po elektroniku. Neodborne ho rozoberajú a po zlatoklasky likvidujú. Mnohí z nich okrem toho zneužívajú sociálny systém, lebo poberajú dávky alebo sú dlhodobo práceneschopní a my im na to ešte aj prispievame. Pritom si so smeťami mesačne načierno prilepšia aj o niekoľko stoviek eur,“ odkrýva Šipoš finančné pomery.

Keď na problém upozornil niekdajšieho starostu, aj jemu vraj iba povedal, že aspoň sa majú Rómovia čím živiť. „Túto istú odpoveď som dostal, keď som sa stretol s bývalým ministrom životného prostredia Józsefom Nagyom. Prisľúbil mi, že sa na problém pozrie. Samozrejme, že sa nič nestalo. Mňa však nezaujíma, či to robia Rómovia, Číňania, alebo Marťania, ale to, že tu je všade po okolí neskutočný neporiadok, nedá sa tu normálne žiť a dýchať čistý vzduch a to treba vyriešiť,“ zalamuje rukami bojovník za životné prostredie.

Obchodovanie so smeťami v Zlatých Klasoch sa skladá z niekoľkých hlavných zložiek. Najlukratívnejší biznis je stavebný odpad. „Podarilo sa nám pristihnúť auto, ktoré vozilo odpad z Bratislavy, keď sa búral jeden ústav Slovenskej akadémie vied. Dodnes to nikto nevyšetril. Ale oficiálna odpoveď je, že vodič, ktorý to sem vozil, čo je ten najnepodstatnejší článok celého reťazca, je vraj dlhodobo v zahraničí. Hoci sú známe stavebné firmy, ktoré mali búracie povolenia,“ začudovane krúti hlavou Šipoš s tým, že už v minulosti týmto spôsobom vznikla v Zlatých Klasoch legendárna cesta za čističkou.

„Najprv sa tam vozil odpad, potom to zaliali asfaltom. Bez akýchkoľvek stavebných povolení, a tak vznikla cesta. Teraz je opäť zasypaná smeťami.“

Druhým najvýnosnejším biznisom sú autovraky, ktoré sem slovenskí občania zvážajú vraj väčšinou z Rakúska. Ich prevážanie cez hranice je trestné, no ak vinníka nechytia priamo pri čine, ako auto rozoberá, nemôžu mu nič dokázať. Aktivista zo susednej obce to už dlhšie sleduje a opisuje nám, ako obchod funguje.

„Všimnite si, keď prechádzate v Rakúsku cez priľahlé dediny, že tam majú pri ceste vystavené autá bez evidenčných čísel. Doslova čakajú na slovenského podnikavca. Za likvidáciu vraku tam musí, samozrejme, majiteľ zaplatiť. Ľahšie je predať ho nášmu občanovi a viac sa nezaujímať, čo sa s autom deje. V skutočnosti na vozíku putuje do Zlatých Klasov, kde ho ihneď rozoberú.”

“Dopyt po železe je taký veľký, že auto mizne okamžite. Olej a prevádzkové kvapaliny z neho sa vylievajú priamo do zeme a čo sa nedá speňažiť, vyhodia na skládku alebo kdekoľvek v blízkom okolí, prípadne do Malého Dunaja. Poniektorí dokážu doviezť aj štyri autá za deň. Potom rozoberá celá família.“

Na jednom vraku vraj zarobia aj niekoľko stoviek eur. Ďalšie výnosy prichádzajú z likvidácie bielej techniky, elektroniky, počítačov, televízorov.

„V Zlatých Klasoch sme lokalizovali päťdesiatštyri dvorov bežných obyvateľov, v ktorých sa táto činnosť vo veľkom prevádzkuje. Iní si dávajú dovážať plné autá smetí, ktoré im vysypú rovno pred dvere. Potom ich rozhrabú rovno na ulici. Čo sa dá, speňažia, a zvyšok vyhodia na skládku. Teraz je nonstop strážená po tom, ako ju zapálili, takže sa to hádže po okolí,“ opisuje Šipoš.

Športom číslo jeden sa v Zlatých Klasoch stalo ťaženie medi. Tento kov vypaľujú miestni z hocijakých káblov. Nad obcou vidno kúdole dymu a cítiť neskutočný zápach. Niekedy je hlavná cesta taká zadymená, že nič nevidieť a autá chodia krokom a svietia hmlovkami.

„Na políciu som za posledných päť rokov volal nespočetnekrát. Jediný postih bol 30 €, čo je oproti zisku neškodná pokuta. Podali sme množstvo trestných oznámení s fotkami a s evidenčnými číslami áut. Polícia to postúpila na ministerstvo životného prostredia, ale zase sa nič neudialo.”

“Je tu diera v zákone. Nikto nepredpokladá, že by v civilizovanom svete niekto pálil káble na ulici. Pritom znečisťujú ovzdušie viac ako hociktorá fabrika. Keby si toto dovolil právnický subjekt, dostal by obrovskú pokutu. Občan v Zlatých Klasoch iba pár eur, aj to len niekedy, keď ho prichytia,“ krúti hlavou nad problémom Šipoš.

„Je naozaj najvyšší čas, aby si poslední normálni obyvatelia a obec uvedomili, že to, čo sa deje v Zlatých Klasoch, normálne nie je. Skôr ako budú definitívne zahádzaní hromadou odpadkov.“

ZDROJ: médiá