Michal Miloslav Hodža – Nepi pálenku!

6. október. 2013 o 21:05 | Kategória: Nezaradené | Komentáre vypnuté na Michal Miloslav Hodža – Nepi pálenku!

Nepi pálenku4Do inakšieho nevoľníctva uvrhla pálenka ľudí: tu sa on sám okúva, sám do jarma  dáva. Nuž či náš ľud kresťanský sa nestal otrokom toho národu, ktorý svoju kliatbu ešte neprestál, národa židovského?” (Hodža, 1845).

Dielo, ktoré si vám dovolím tento mesiac odporučiť je kázeň od Michala Miloslava Hodžu, ktorej celý názov je „Nepi pálenku- to je nezabi!“. Túto kázeň predniesol dňa 9.marca 1845, čiže na Smrteľnú nedeľu, čo je piata nedeľa v pôstnom období. Vynikajúce protialkoholické kázne mal aj Kuzmány, Závodník, Hurban, či iní významní národovci toho obdobia, avšak táto kázeň, ktorú M.M.Hodža predniesol vo svojom Vrbicko-svätomikulášskom chráme je jedinečná. Jej výnimočnosť je v tom, že bola prvou kázňou prednesenou a následne aj knižne vydanou v Štúrovej spisovnej slovenčine. Ako názov hovorí príkaz „Nepi pálenku“ dával Hodža na roveň piatemu Božiemu prikázaniu „Nezabiješ“, lebo pálenkou človek zabíja seba, ale aj svojich blízkych. Michal Miloslav Hodža mal úchvatný dar reči, preto jeho kázne boli obľúbené, aj keď boli občas tvrdé a kritické. V kázni sám hovorí, že „Radosť je do chrámu chodiť, keď sa káže slovo zasľúbenia, potechy a radosti, lebo je to túžba človeka. Nemilé je ale počúvať, keď slovo kázne sa rán citlivých dotýka.“ (Hodža, 1845). Nespochybniteľnou pravdou je, že ľudia neradi počúvajú kritiku. Osobne som však toho názoru, že kritické slová v Hodžovej kázni boli na mieste. Dokonca si dovolím tvrdiť, že v dnešnej skazenej dobe sú kritické slová kňaza veľmi potrebné. Božia zhovievavosť je obrovská, avšak tak ako vie byť Boh nekonečne dobrý, tak vie aj trestať. Hodžova kritika alkoholizmu bola v kázni síce nekompromisná, ale vyslovená s láskou a vierou, že dopomôže svojim farníkom odvrátiť sa od pliagy alkoholizmu. Nechystám sa obšírnejšie opisovať túto výbornú kázeň, no vybral som z nej pre vás aspoň niekoľko poučných citátov.

„Pitie pálenky je mor, horší mor než cholera, cholera márnila len telo, ale pálenkový mor a nákaza márni telo i dušu.“ (Hodža, 1845).

„Každý človek opilec a zvlášť nápoju pálenke oddaný, zabíja seba samého duchovne i telesne. Tento nápoj ho pripravuje o zdravie, o imanie, o česť, o pokoj, o svedomie, o človečenstvo, o všetko.“ (Hodža, 1845).

„Však hlaďte na tu baživosť, za tým nápojom! Kde je tá moc, ktorá by korheľa zastavila, keď sa mu raz chce piť! Kde tá hrozba, ktorá by ho odstrašila, keď raz začne za pálenkou pachtiť! Nieto tej svätej povinnosti, ktorú by si pre pálenku nezanedbal, nieto zákazu toho, ktorý by neprestúpil, nieto svätosti tej, ktorú by nepoškvrnil. Žena, matka, otec, deti sa mu v cestu na kolena hodia, aby nešiel medzi pijakov, aby nepil, on ich odkopne a ide.“ (Hodža, 1845).

„Lebo to je už teraz tím horšie, že hocijakí nesvedomití krčmári, židia, pálenici tento pôvodný jed ešte tím jedovatejším robia, všelijaké zeliny, prachy…doňho dávajúc. Čo? či nemáme príkladov, že mnohí od takého nápoja v tom okamžiku ochoreli a zomreli? Hej naozaj ďaleko, ďaleko to už zašlo s nami: že takto ľudia naši sa nezmyselne márnia; takto svoje telá, svoje duše v službu satanskú vydávajú!“ (Hodža, 1845).

„Či divu, že potom celé obce pustnú, domy ako nejaké cigánske chalupy, ľudia ako tône vyzerajú, kostoly prázdne zostávajú, školy prestávajú.“ (Hodža, 1845).

„Počúvajte ma, ľudia, kresťania, počúvnite nie už môj hlas jednotlivý, ale celého rozumného ľudstva, nie už ľudstva, ale samého Boha, pre spasenia vaše, pre umučenia Kristovo, ktorému i táto hodina vlastne by mala byť zasvätená, pre všetko, čo vám len má, môže, musí byť ešte sväté! Nevyhovárajte sa, neospravedlňujte pitie pálenky. Všetky výhovorky sú daromné, sú zatratené. Otcovia naši robili, robili ťažko, tvrdo, chodili do vojny proti Turkovi Ancikristovi a o tom nápoji neslýchali. Robili v zime a zohrievala ich dobrá chuť a ich pilnosť a nie žiaden pekelný nápoj. Robili v lete a chladil ich jediný, prirodzený nápoj – svätá voda, a nie žiaden pekelný nápoj. Robili ťažko a pri mliečnych a žitných pokrmoch, dodávala im sily ich miernosť, posilňovala ich nábožnosť a svornosť, hostili sa mierne a veselo, ale nápojom ľudským, nie takou nečistou židovskou kváreninou a miešaninou.“ (Hodža, 1845).

Miloslav Štítovský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: