Reportáž zo spomienky na osobnosti 1.SNR

27. september. 2013 o 7:10 | Kategória: Akcie | Komentáre vypnuté na Reportáž zo spomienky na osobnosti 1.SNR

CIMG7344Dňa 22. 09. 2013 sme sa stretli spolu so sympatizantmi Slovenskej pospolitosti, aby sme si spoločne uctili pamiatku osobností pochovaných na Národnom cintoríne v Martine, pri príležitosti 165. výročia od založenia 1. SNR.

 1. SNR bola založená 16. 09. 1848 na asi dvestočlennom zasadnutí. Členmi hlavného vedenia sa stali Hurban, Hodža a Štúr. SNR bola vrcholným politickým orgánom Slovákov v Rakúsko – Uhorsku. Stretli sme sa o tretej hodine poobede pred bránou cintorína a spoločne sme si priblížili životy tu pochovaných osobností, ktoré odpočívajú na Národnom cintoríne v Martine. Zaspomínali sme napríklad na osobnosti ako sú: Svetozár Hurban Vajanský, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci – Rimavský,… Veď národ bez znalosti svojej minulosti nemá ani budúcnosti.

Svoju púť cintorínom sme začali pri hrobe jedného z najväčších štúrovcov – Jána Francisci – Rimavského, postupne sme prechádzali k ďalším hrobom a každému z velikánov sme zapálili na hrobe sviečku. Postupne sme zisťovali, že velikáni z našej histórie, ktorých sme si pripomínal, boli všestrannými ľuďmi a ich srdcia skutočne horeli za blaho nášho národa. Či to boli redaktori, spisovatelia, publicisti, či novinári, do poslednej kvapky krvi dúfali v lepšiu budúcnosť pre Slovensko.

Spomienku sme ukončili pri symbolickom hrobe Janka Kráľa, kde odznel prejav pána Mgr. Ivana Pavliska. Ten poukázal na to, že tak ako oni dúfali, ako oni verili, ako oni bojovali za lepšiu budúcnosť, tak by sme mali dúfať, veriť a bojovať aj my a chrániť si našu vlasť. Posolstvá našich predkov žijú ďalej v každom z nás, nosíme ich v srdciach spolu s iskričkami nádeje, že príde nová doba, doba slobody nášho národa. Veď i malá iskra les zapáli a tak ako Janko Kráľ napísal: „Ber fakľu, zažíhaj svetlá, nech zem sa v nebo premení!“, tak by sme mali i my zažíhať svetlá, nech sa tie iskričky v srdciach ľudí rozblčia silnými plameňmi lásky k svojeti, odhodlanosti nepoddať sa vládnej moci a ubrániť si našu vlasť. Veď to, čo oni začali, my dokončíme, dnes je rad na nás! Nakoniec sme si spolu zaspievali hymnickú pieseň Samuela Tomášika „Hej, Slováci!“, čím sme ukončili spomienku a rozišli sa domov.

Ľubomír Vladivoj Kučeriak

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: