Anton Bielek- Z dôb utrpenia

6. september. 2013 o 20:51 | Kategória: Slovenská kniha... | Komentáre vypnuté na Anton Bielek- Z dôb utrpenia

Madarizacia_pamatnikOsobne považujem Antona Bieleka za jedného z najlepších slovenských vlasteneckých spisovateľov. Zdá sa mi však, že mladou generáciou ostáva takmer nepoznaný. To je obrovská škoda, nakoľko jeho silné národné cítenie, za ktoré bol maďarskými úradmi sústavne prenasledovaný, sa prelína naprieč celou jeho tvorbou. Bielekova próza je zväčša zasadená do prostredia Kysúc a keďže v tomto regióne mám svoje korene aj ja, sú Bielekove diela v mojich očiach ešte príťažlivejšie. Do tohto regiónu, konkrétne do dedinky Divina ležiacej pri Žiline, je zasadený aj príbeh novely „Z dôb utrpenia“. Dej sa točí okolo postavy čestného a pracovitého starca Martina Kozuba, ktorý vychováva svoju dvanásťročnú vnučku Betku. Po cholerovej epidémii v roku 1873 ostalo na slovenskom vidieku mnoho sirôt a polosirôt, ktoré maďarské úrady násilne odvážali na pomaďarčenie na Dolnú zem. Práve Betku chceli, tak ako aj iné slovenské deti, odviesť na nútené pomaďarčenie do južných krajov Uhorska. Dej novely graduje, keď do Diviny prichádzajú predstavitelia vládnucej moci so žandármi, aby odvliekli slovenské deti na Dolnú zem. Unášanie slovenských detí na pomaďarčenie tu Anton Bielek opisuje ústami jednej zo ženských postáv takto: „Ráno prišli akísi páni a počali brať deti. Medzi ľuďmi krik, plač…snáď sa blíži súdny deň, alebo nejaký trest… Ľudia sa počali priečiť, dvere zamykať, ale žandári vypáčili veraje a hrozili áreštom, ak kto mukne. A deti? Kým som odišla, zajali ich troje. Keby ste to boli videli, až krv sadala v srdci! Ten plač, nárek a kliatby! Rodina sa zbiehala, prosili, rukami zalamovali, ale všetko darmo. Deti samy, akoby ich vliekli na šibenicu. Bránili sa, že chlapca od Macangov museli zviazať. Chudák, až mu krv išla do zápästiek. Tak mi bolo chudáka ľúto, ale kde! Veď by kameň nad tým zaplakal!“

Ako ostatní dedinčania, tak aj Martin Kozub sa snažil zabrániť tomu, aby bola jeho vnučka Betka odvedená ako lacná pracovná sila do maďarských krajov. Bezmocnosť, ale aj odhodlanie starého Martina Kozuba čeliť tejto nespravodlivosti, vykresľuje rozprávač takto: „Čo robiť, ako obrániť dievča, ak sem prídu, zviažu a vezmú ho so sebou? Veď je starý, ledva stojí na nohách, len-len, že duša čupí mu v tele. Ako sa im postaví na odpor? A že ju obrániť musí, to je ako Sväté písmo, čo by ho to aj život stálo.“ Dedinčania sa snažili ukryť ohrozené deti v lese, avšak žandári ich tam našli a všetkých pochytali. Tak veru, pochytali všetkých okrem Betky, ktorá pri úteku spadla do priepasti, kde ju zranenú našiel Martin Kozub i ostatní dedinčania. Týmto výjavom a kliatbou, ktorú Martin Kozub vyslovuje nad páchateľmi týchto ohavností, sa novela končí.

Zarážajúco smutný je fakt, že táto novela sa zakladá na skutočných udalostiach a maďarizačná genocída slovenského národa mala bohužiaľ aj takúto podobu. Do roku 1918 boli na pomaďarčenie odvlečené desaťtisíce slovenských detí. Anton Bielek práve novelou „Z dôb utrpenia“ vyjadril svoje rozhorčenie nad touto ohavnou formou maďarizácie.

Miloslav Štítovský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: