Takmer zabudnuté výročie vraždy Jaroslava Bahnu

24. august. 2013 o 22:55 | Kategória: Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Takmer zabudnuté výročie vraždy Jaroslava Bahnu

J.B.Písal sa 23. august roku 1996.Vyzeral to byť úplne normálny deň ako každý iný. Avšak vtedy ešte nikto netušil, čo sa vlastne odohrá. Nikto netušil, že v ten deň nás navždy opustí mladý nacionalista, ktorý svoj život zasvätil chráneniu nášho národa. Mladý vojak útvaru vojsk MV Jaroslav Bahna (19r.) so svojim kamarátom cestoval v prievidzskom autobuse MHD, v rovnakej linke MHD, v ktorej sa práve viezol aj cigánsky vrah Ernest Tonka(27r.). Cigáň Tonka stál pri dverách prievidzskej MHD a držal sa tyče. Keď chcel Jaroslav so svojim kamarátom vystúpiť, tak arogantný cigáň odmietol ustúpiť a nastala roztržka. Cigáň neváhal vytiahnuť nôž a surovo zavraždil len 19 ročného vojaka Jaroslava Bahnu. Celý incident trval len krátko, no následky, ktoré nastali, zasiahli mnoho ľudí a trvajú dodnes. Vyhasol mladý život, rodičia prišli o svoje dieťa, nacionalisti o svojho brata, Slovensko o skvelého vojaka. Jaroslav získal hodnotenie svojich nadriadených ako disciplinovaný, s dobrým vystupovaním a príkladným plnením úloh.  Na druhej strane vrah Ernest Tonka bol už v roku 1986 trestaný za ublíženie na zdraví. Nespravodlivosť, ktorá sa odohrala pred 17 rokmi nás trápi dodnes, pretože tento svet opustil nesprávny aktér roztržky.

Z celého incidentu je smutný aj fakt, že z 30 cestujúcich, ktorí boli svedkami tejto nechutnej vraždy, bola ochotná vypovedať iba jedna jediná pani. Vrah Ernest Tonka bol nakoniec súdom odsúdený na 12 rokov odňatia slobody.

Od vraždy Jaroslava Bahnu ubehlo už 17 rokov. Jeho vrah cigáň Ernest Tonka (dnes 44 ročný) si dnes už s úsmevom na tvári behá po slobode.

Po vražde sa každoročne konali spomienky na Jaroslava Bahnu. Ako však plynul čas, ubiehali aj roky a ľudia pomaly začali zabúdať. Posledné roky si už spomenie len málokto. Preto sme sa my, nacionalisti z Ružomberka, rozhodli sobotný deň vyraziť do Prievidze, aby sme si zapálením sviečok a pietnou spomienkou uctili pamiatku zavraždeného nacionalistu Jaroslava Bahnu. Z Jarovho hrobu vyžarovala zvláštna energia, po tele mi prebehli zimomriavky. Akoby nám Jaro naznačoval, že nikdy nesmieme ustúpiť z našej cesty. Nikdy nesmieme zabudnúť na našich bratov, ktorí nás už opustili. Nikdy nesmieme zradiť naše ideály a nesmieme prestať bojovať. Na počesť Jaroslava a aj iných padlých nacionalistov sa musíme ešte zodpovednejšie postaviť na stráž nášho Slovenska.

Odpočívaj v pokoji Jaroslav.

R.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: