Výstup na Sivý vrch

13. august. 2013 o 21:49 | Kategória: TK Plesnivec | Komentáre vypnuté na Výstup na Sivý vrch

OLYMPUS DIGITAL CAMERATrasa: Bobrovecká Vápenica – Babky – Sedlo Predúvratie – Sivý vrch – Červenec, Chata pod  Náružím– Bobrovecká Vápenica

27.7.2013  sme vyrazili na ďalšiu z tohtoročných turistických akcií, ktorej primárnym cieľom sa stal Sivý vrch (1805 m.n.m.). Za počiatočný bod našej cesty sme si zvolili Bobroveckú Vápenicu, ktorá sa nachádza neďaleko obce Jalovec. V prípade, že zvolíte dopravu autobusom do obce Jalovec a odtiaľ peší presun, prejdete sa asi 25 minút k samotnej vápenici, odkiaľ trasa začína. Bez problémov sa sem však dá dostať i autom, ktoré môžete nechať na neplatenom parkovisku priamo na začiatku trasy. Na parkovisku je umiestnená tabuľa, na ktorej si môžete zvoliť 2 smery, ktoré koniec koncov nie sú veľmi rozdielne. V prípade, že si zvolíte dlhšiu trasu, povedie vás po horskej ceste, ktorá vedie k Chate pod Náružím. Kratšia trasa vedie priamo horou, s väčším stúpaním a tiež sa po čase napája na túto cestu. My sme si zvolili kratšiu variantu, nakoľko dlhšia trasa vedie horou, radšej sme ušetrili čas, ktorý sme mohli následne využiť pri kochaní sa výhľadmi na vrcholoch. Po napojení sa na horskú cestu kráčate miernym stúpaním po štrkovej ceste vedúcej po okraji kopca. Pri ceste je hneď niekoľko vyhliadok, z ktorých sa môžete pokochať krásnym výhľadom na dolinu. Taktiež sú popri ceste umiestnené drevené lavičky, na ktorých si môžete do sýtosti oddýchnuť. Za jediný rušivý element počas postupovania po tejto ceste považujem akýsi pokus o komunistickú propagandu v podobe „partizánskeho bunkra“. Na toto miesto vás upozorní smerová šípka, nachádzajúca sa na okraji cesty. Po krátkom zostupe mimo cesty sa dostanete k skalnému previsu, ktorý má byť sídlom partizánskeho odboja. Na skale je osadená informačná tabuľka, ktorá má priblížiť osud obyvateľov tejto diery v skale. Zvykli sme si za tie roky, že komunistická propaganda vždy kríva na jednu či obe nohy, avšak ten, kto vyhotovil túto propagandistickú hlúposť jej tie nohy doslova odťal. Na tabuľke nájdeme príbeh deviatich mužov z neďalekého Bobrovca, ktorí pred príchodom frontu zbabelo ušli schovávať sa do hôr a keď im došlo jedlo, zjedli i zatúlaného psa. Z tohto si môžeme spraviť obraz o tom, KTO to vlastne boli tí partizáni. Nie, žiadni hrdinovia, ale zbabelci a podľa mnohých svedectiev i zlodeji, vrahovia a násilníci. I takýchto „ľudí“ nás po desaťročia učí propaganda oslavovať. Preto ak si nechcete kaziť pekný výlet do hôr odpornou oslavou akýchsi pár psožravých zbabelcov, určite bez zastavenia pokračujte ďalej v trase. Po približne hodine cesty sa dostávame na Rázcestie pod Babkami. Z tohto miesta sa dá pokračovať ďalej po ceste na Chatu pod Náružím a odtiaľ priamo na Sivý vrch, alebo turistickým chodníkom na Babky. My sme si na našej trase naplánovali Babky ako prechodný bod na ceste na Sivý vrch, preto sme sa dali na horský chodníček, odkiaľ sme za približne hodinu dorazili na Babky (1566 m.n.m.). Ak si zvolíte trasu ako my, určite neoľutujete, pretože vystúpať na Babky nie je vôbec náročné a naskytnú sa vám prekrásne výhľady, o ktoré by ste prišli, ak by ste postupovali priamo na Sivý vrch. Z Babiek je prekrásne vidieť celú Liptovskú kotlinu i výhľad na okolité horské masívy je úžasný. Po krátkom relaxe a kochaní sa sme vyrazili po hrebeni ďalej smerom na Sedlo Predúvratie, odkiaľ naša cesta postupuje ďalej. Po chvíli kráčania zo sedla sa dostanete na rázcestie s dvomi chodníkmi. Jeden, značkovaný, vedie vrcholom Ostrá, a druhý neznačkovaný, ktorým Ostrú obídete a za ňou sa opäť napojíte na značkovaný chodník. Odtiaľto je Sivý vrch už len kúsok cesty. Keďže je Sivý vrch viac menej holá skala, chodník v jeho blízkosti sa mení na štrkovitý s veľkým rizikom pošmyknutia, čo si všimnete hlavne pri zostupe, preto treba dbať na zvýšenú opatrnosť. Po zdolaní pár menších skalnatých stien sa konečne dostávame na vrchol a môžeme sa do  sýtosti kochať krásnym výhľadom. Zo Sivého vrchu sme postupovali naspäť na Sedlo Predúvratie, odkiaľ sme však nešli cez Babky, ale postupovali sme smerom na Chatu pod Náružím(http://www.bobrovec.eu/o-obci/chata-pod-naruzim/13-chata-pod-naruzim).  Po prestávke na chate sme sa napojili na vyššie spomínanú horskú cestu, po ktorej časti sme stúpali nahor a zišli sme naspäť do Bobroveckej vápenice.

My sme celú trasu zvládli voľným tempom, vrátane kochania sa prírodou,  za 8 hodín ( 7:30 – 15:30 ). Ja osobne mám túto trasu veľmi rád, pretože je dostupná, nie je veľmi náročná a človeku sa i pri ľahšej túre naskytnú v skutku nádherné výhľady. Táto trasa je určite vhodná aj pre menej zdatných turistov, keďže stúpanie je mierne, prípadne sa ide po hrebeni, je však dobré obuť si topánky s pevnejšou podrážkou, pretože dosť veľká časť cesty je tvorená kamenistým podkladom.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: