Žiarska dolina – Jalovecké sedlo – Ráztoka – Trnác – Bobrovecká vápenica

22. júl. 2013 o 23:35 | Kategória: TK Plesnivec | Komentáre vypnuté na Žiarska dolina – Jalovecké sedlo – Ráztoka – Trnác – Bobrovecká vápenica

CIMG6768Leto máme v plnom prúde a tým pádom i turistickú sezónu, preto nezaháľame a snažíme sa využiť každú voľnú chvíľu na aktívny pohyb v krásnej slovenskej prírode. Preto sme si na 13.-14.7. naplánovali víkend v Západných Tatrách. Naša trasa bola naplánovaná so začiatkom v Žiarskej doline (o tejto doline si môžete prečítať: TU), odtiaľ do Jaloveckého sedla, cez Príslop, majestátny Baníkov (2178 m. n. m.) a odtiaľ späť cez Jalovecké sedlo, Ráztoku a Trnác do útulne učupenej tesne pod vrcholom Trnáca a na druhý deň zostúpiť do Bobroveckej vápenice. Počasie nám však veľmi neprialo a do autobusu sme nastupovali s obavami a dúfaním, že budeme mať šťastie a vyčasí sa.

O 7:00 sme vystúpili na začiatku Žiarskej doliny, odkiaľ sme sa rezkým krokom vydali smerom k Žiarskej chate. Počasie bolo sychravé, na oblohe dominovali husté a ťažké mraky, ktoré zahaľovali okolité vrcholy. Hneď za Žiarskou chatou sme na smerovej tabuli zvolili zelený značkovaný chodník na Baníkov. Asi 5 min. chôdze od rázcestia sa pri chodníku nachádza pietne miesto obetiam Západných Tatier, kde sme sa na chvíľu pristavili. Tento symbolický cintorín je umiestnený preto tu, lebo práve Baníkov má na svedomí drvivú väčšinu obetí Západných Tatier, o čom sme sa presvedčili i pri čítaní pamätných štítkov s menami, kde bol najčastejšou príčinou smrti pád z Baníkova. Po chvíli sme sa vydali opäť na cestu a stúpali sme do sedla. Chodník je síce robený formou serpentín, avšak trochu náročnejších ako ich poznáme z iných turistických trás. Stúpanie je i napriek serpentínam dosť strmé, podklad chodníka tvoria poväčšine členité skaly, preto je postup do sedla dosť náročný. Pri postupe hore sme mali krásny výhľad na Šarafiový vodopád, ktorý je vidieť už pri kráčaní dolinou z veľkej diaľky. Chodník vedúci do sedla dokonca pretína tok tohto vodopádu, preto sa ním môže turista do sýtosti pokochať. Asi v polovici nášho výstupu do sedla sa nám začali mračná konečne trochu trhať, dokonca vykuklo slnko a takto príjemne povzbudeným sa nám kráčalo o to lepšie. Kým sme však stihli doraziť do sedla, mračná boli späť a zahaľovali komplet celé okolie. Síce sa nám naskytlo úžasné prírodné divadlo, keď vietor hnal mraky cez vrcholy okolitých kopcov, zároveň sme však vedeli, že náš primárny cieľ, cestu na Baníkov, budeme musieť určite vynechať, nakoľko je tento výstup dosť náročný a nebezpečný i v ideálnych podmienkach a v silnom vetre a v mrakoch liezť po úzkych kamenistých chodníkoch či reťaziach na jeho vrchol je doslova koledovanie si o ťažký, možno smrteľný úraz, o čom nás presvedčil i symbolický cintorín v doline. Preto sme museli Príslop a Baníkov vynechať a vydali sme sa priamo na Ráztoku a ďalej. O správnosti nášho rozhodnutia vynechať Baníkov nebolo ani najmenších pochýb už v sedle, no ani celou cestou na Ráztoku a Trnác. Inak príjemná hrebeňovka s krásnym výhľadom sa vďaka chladnému počasiu, prítomnosti mrakov a silného vetra stala skôr skúškou našej odolnosti a odhodlania, ako turistickým relaxom. Viditeľnosť bola minimálna, bočný vietor bol tak silný, že sa človek miestami nešiel udržať na chodníku a preto sme postupovali maximálne opatrne. Vďaka slabej viditeľnosti sa nedalo ani rozoznať, kde sa vlastne nachádzame a tak sme sledujúc len chodník pod nohami prešli Ráztoku a po chvíli hľadania sme na Trnáci našli úzky chodník kosodrevinou klesajúci k útulni. Premočení a nachladnutí sme dorazili k útulni. Nakoľko je útulňa málo známa a dostatočne vysoko položená, nechodia sem vagabundi, čo by ju rozkradli, alebo zničili. Každý, kto sem príde, zodpovedne k tomuto miestu pristupuje a prispieva k tomu, aby i tí, čo prídu po ňom, našli túto útulňu pripravenú na ich príchod. Drevo vždy nachystané, riad v rámci možnosti čistý, prične upratané. I keď mal náš výlet trvať celý víkend, kvôli nepriaznivému počasiu a skorému dorazeniu k útulni (približne o 12:00) sme sa rozhodli, že ešte dnes zostúpime dole. Rozložili sme si preto pred chatou oheň, aby sme sa zahriali a načerpali síl z pečených klobások. Po asi 2 hodinách sme sa vydali znova na cestu. Tu nás však čakalo ďalšie nemilé prekvapenie. Po vstupe do lesa nás privítalo obrovské množstvo povyvracaných stromov, čo nám spôsobilo veľký problém pri samotnom hľadaní chodníka. I keď sme časom chodník našli, náš zostup sa v ničom nezlepšil, pretože sme museli doslova hľadať cestu bludiskom vyvrátených stromov, ktorými sme sa museli predierať a v niektorých prípadoch kvôli nepriechodnosti naďaleko obchádzať. Tým pádom sa pre nás inak ľahký zostup dobrým horským chodníkom stal oveľa náročnejší a podstatne zdĺhavejší. Nakoniec sme poriadne zablatený a zmorený dorazili do Bobroveckej vápenice okolo 17:00, kde po nás prišlo auto. V prípade, že nemáte možnosť dopravy autom do Liptovského Mikuláša, najbližšie autobusové spojenie je z obce Jalovec.

I keď sme sa pri tejto túre vďaka nepriazni počasia prírodou veľmi nepokochali, hodnotíme ju pozitívne, pretože sme dali poriadne zabrať  našej fyzičke a dosť nepriaznivé podmienky sme bez väčších problémov zvládli. Ak si odmyslíme nepriaznivé poveternostné podmienky i vyvrátené stromy, ktorým sme čelili my, táto trasa určite nie je pre začínajúcich turistov, tobôž ak by chceli ísť i na nami nezdolaný Baníkov. Trasa je náročná, s ťažším terénom, preto treba dbať na dostatočnú výbavu akou je kvalitná obuv či oblečenie. Taktiež veľká časť týchto chodníkov je neznačkovaná, preto je vhodné ísť s človekom, čo tieto miesta pozná, respektíve mať už dostatočné turistické skúsenosti s orientovaním sa v horskom teréne a ovládaní mapy, inak je dosť pravdepodobné, že z kopcov budete v lepšom prípade schádzať po vlastných v sprievode horskej služby. Ak nám počasie a čas budú priať, náš pôvodný dvojdňový turistický plán, samozrejme s Baníkovom, toto leto ešte uskutočníme a užijeme si do sýtosti výhľad a krásy, ktoré táto trasa turistovi ponúka.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: