Report: Vlčia noc

14. júl. 2013 o 23:10 | Kategória: TK Plesnivec | Komentáre vypnuté na Report: Vlčia noc

4 Prvý júlový víkend (6-7.7.2013) sa v Nízkych Tatrách uskutočnila turistická akcia Vlčia noc, ktorú  naplánovali a zastrešili autonómni aktivisti z Troublemaker Gemer tímu.  Svoje zastúpenie na tomto podujatí  mala aj Slovenská pospolitosť s Turistickým klubom Plesnivec zo stredného Slovenska, ktoré ocenilo snahu TMG venovať sa aj aktivitám, ktoré v ľuďoch prehlbujú vzťah k slovenskému prírodnému dedičstvu a ktoré zároveň pestujú návyk k aktívnemu tráveniu voľného času prostredníctvom pohybu na čerstvom vzduchu aj skrz rekreačnú turistiku.  Zraz účastníkov túry sa konal v sobotu dopoludnia neďaleko Bystrej doliny, odkiaľ  sa motorizovane vyrazilo na Trangošku. Tam sme odstavili svoje autá a zahájili oficiálny výstup po zelenej značke. Naše kroky mierili smerom k chate M.R.Štefánika, ktorá je od parkoviska vzdialená necelé dve hodiny nenáročným tempom. Zhruba v polovici cesty sa pre zdatnejších turistov ochotných pomôcť nachádza pripravené drevo, ktoré je určené chate M.R.Š.. Keďže sa ku chate nie je možné dostať motorovým vozidlom, všetko čo je na nej potrebné sa k nej musí vyniesť na chrbtoch. Odmenou za pomoc je pre dobrovoľníkov jeden čaj zdarma. Zo spoločnej výpravy sa dreva chopili dvaja ľudia, jeden za SP, druhý za TMG.  No ešte nás opodiaľ čakala menšia zachádzka k Jaskyni mŕtvych netopierov, na ktorej exkurziu bola naša skupina dopredu objednaná. Po príchode všetkých zúčastnených k jaskyni nasledovala jej prehliadka. Zaujímavé na nej bolo pre nás najmä to, že nemá  vybetónované chodníky, čím bola zachovaná do vysokej miery jej autentickosť. Po prehliadke sme kvôli dažďu, ktorý nás zastihol, pobudli ešte nejaký čas na chatke pri jaskyni, kde sa nám krátil čas v družnej debate. Keď sa počasie trochu umúdrilo, rozlúčili sme sa s časťou zúčastnených, ktorí sa najmä kvôli svojim povinnostiam museli od zvyšku výpravy predčasne odpojiť  a vrátiť sa späť k autám.  My sme však pokračovali ďalej po vytýčenej trase ku chate M.R.Š., na ktorú sme sa dostavili celí premoknutí. Po ubytovaní a osobnej hygiene nasledoval voľný program až do večerných hodín, kedy sa pomaly schyľovalo k vlčej noci. A že bola naozaj vlčia, by mohlo dosvedčiť aj trinásť vyjúcich vlkov. Ráno po skorších raňajkách nás nohy viedli po červenej značke na najvyšší vrch Nízkych Tatier, Ďumbier. Chodník naň je až do rázcestia v Krúpovom sedle, vzdialeného necelú trištvrte hodinu cesty cez hrebeňovku od chaty M.R.Š., totožný s cestou na Chopok, pričom obchádzka na Ďumbier tvorí dokopy s cestou tam aj späť asi tridsaťpäť minút pozvoľnejším krokom k vrcholu na ktorom sa týči slovenský dvojkríž.  Po chvíli oddychu, vytvorení niekoľkých fotiek a načerpaní nových síl sme sa vydali späť na rázcestie. Odtiaľ sme pokračovali na Chopok. Terén je tu rôznorodý, od úzkeho chodníka, ktorý vedie po vrstevnici cez trávnaté úpätie, cez prechod morén, až po cestu vydláždenú veľkými kameňmi do strmšieho stúpania.  Pod Chopkom stojí Kamenná chata, na ktorej sme chvíľu pobudli cestou späť zo samotného vrcholu Chopku. Ďalej sme pokračovali smerom po žltej značke na Kosodrevinu a Srdiečko, odkiaľ sme sa vrátili na miesto začiatku celej túry. Zostup z Chopku trvá niečo cez dve hodiny strmým klesaním cez kamenisté chodníky, ktoré vedú väčšiu časť cesty naprieč kosodrevinou, no s nádherným výhľadom na okolie. Každému nadšencovi rekreačnej turistiky návštevu týchto miest môžeme len odporúčať.

           Z Nízkych Tatier sme odišli plní kladných dojmov ako aj úsmevných zážitkov. Troublemaker Gemer teamu patrí naša vďaka za príjemne strávený víkend v našich malebných horách.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: