Včera a dnes

24. máj. 2013 o 0:18 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Včera a dnes

529102_634425763253028_457829025_nPri rozhovoroch o politickej situácii si dnes veľmi často naši ľudia zaspomínajú, ako bolo za socializmu. Môžem súhlasiť pre slušný sociálny základ, ale zároveň podotýkam, že z neho najviac vyťažili tí, čo sú dnes vo vedení štátu. Deti a vnuci vysoko postavených rodičov nemajú s ničím žiadne problémy a to je jedno, v akej strane sa usadili. Vrana vrane oko nevykole. Po každej vojne sa platí za škody. Myslím tým na rok 1989. U nás stačí vbehnúť do kostola, vybozkávať farárovi ruku, prípadne kríž s trpiacim Kristom. Pokiaľ si bohatý a kradol si dostatočne a podvádzal, tak je všetko vybavené a odpustené. Preto sa pýtam, prečo ľudia neprotestujú? Zároveň som si odpovedal, pretože každý máme niečo za ušami, aj keď sú to u niekoho úplné maličkosti, skoro nik nemá svedomie úplne čisté. V časoch socializmu letela hláška: „Kto nekradne, okráda svoju rodinu!“.  Vedúci pracovníci v tichosti tolerovali tieto malé delikty. Prečo? Zlodeji vo vyšších funkciách rozkrádali vo veľkom a nemuseli sa báť, že by si niekto otieral o nich hubu. Ak sa nejaký našiel, ktorý sa už nemohol na to pozerať, stačila jedna otázka: „A čo ty si bez viny?“.  Ako keby čakali ľudia na to, že si aj oni budú môcť viac uchmatnúť. Dalo by sa povedať, že je to už za nami. No aj mladí ľudia vidia, že tento spôsob života nám tu ostal a je ťažko ovládateľný. Zisťujeme, že bezohľadní zlodeji a podvodníci sa na tento národ vyzbrojili veľmi ťažkými kalibrami. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia vyrábajú zákony tak, aby chránili toto podvodnícke konanie. Ani talianska a americká mafia si netvorila zákony sama. Všade vo svete politici chránia svoju zem a svoj národ. Zem a jazyk je základ národa. Tak ako stratili páni politici úctu pred národom, ktorý ich platí, stratili aj vzťah k svojej rodnej zemi. Preto sa pýtam: Koho to vlastne volíme, alebo aj nevolíme? Obe strany mince sú rovnako vinovaté. Jedna strana, ktorá volila, ale zle, sa mohla aj v dobrej viere zmýliť. Prípadne nepoznala pravý obraz kandidáta. Horšie je to, keď niekto zaujme postoj alibistu a nevolí vôbec. Potom môže už zo zotrvačnosti nadávať na celý systém. Veď za všetko môžu iní. Ja nič, ja muzikant! Tretí prúd sú malé zoskupenia okolo tzv. úspešných. Tieto skupiny dokážu vyprodukovať toľko zloby a jedu, že by to pochovalo aj celý národ. U nich ja ne prvom mieste ich ego. Len trochu slávy dokáže s nimi urobiť hrozné divy. Títo naši vodcovia ohluchnú, oslepnú, stratia čuch a rozprávajú hlavne o ničom. Táto nadradenosť ich ťahá k zemi a do bahna ničoty. Všade vo svete sa snažia niečo spraviť s fenoménom zvaným kríza. Naši politici si hovejú a majú aspoň niečo, na čo sa môžu vyhovoriť. Presne ako za socializmu. Problémy, ktoré sú u nás, sme si vyrobili sami a nie nejaká kríza. Tú krízu západu, ktorí oni tak vehementne prezentujú, tak tú máme na Slovensku už dvadsať rokov. Vďaka našim nenažratým politikom žijeme oproti všetkým štátom stále horšie. Čím to je? Všetci to vieme, no každý mlčí, prípadne ospravedlňuje činy politikov. Nie je možné donekonečna prehliadať tieto nehorázne činy. Národ slovenský sa musí prebudiť a nie utekať do zahraničia! Doma si musíme urobiť poriadok! Inak táto ekonomická Sodoma a Gomora neskončí. Politici si musia uvedomiť, že ich práca je mimoriadne dôležitá pre slovenský národ. Naši predkovia veľmi tvrdo bojovali o miesto na tomto území. Stálo ich to potoky krvi a množstvo námahy. Slovenský národ vynaložil všetok um a sily, aby táto zem vydala chlieb a iné bohatstvá. Nič sme nedostali zadarmo. Ich potomkovia chcú predávať to, čo im nepatrí. To už naša národná hrdosť úplne zmizla, umrela, alebo sme ju predali? Správame sa ako prostitútky – za peniaze všetko. Skoro dvetisíc rokov sme si udržali svoju identitu a národného ducha. Rovný postoj môže zlomiť nejaký dolár? Nič nie je jednoduché, hlavne treba pochopiť to, že národné myslenie je aj prosperita. Sú to priority, ktoré nepustia – zem, jazyk, celistvosť národa. Každý Slovák musí cítiť silu a súdržnosť národa. Nie sme rovnakí, no keď niekto z rodiny prevýši ostatných, nemôže sa vykašľať na rodinu, ale sa musí snažiť svoj národ presláviť a posunúť dopredu. Národné vedomie musí mať človek vo svojom srdci, milovať sa na rozkaz nedá. Svoj národ milujeme aj s chybami, ak sa nájdu, snažme sa ich odstrániť a žime tak, aby si nás nemohol nikto na svete kúpiť, ako nejakú prostitútku. Keď sa pozerám na našich politikov, snažím sa nájsť ich klady a mám pred očami úchylákov, feťákov, klamárov, prostitútov a retardov, ale patrične na úrovni namyslených. Zrejme na to, že aj bezcharakterný smrad môže byť vo vedení tohto štátu.

Jozef Šimunek

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: