Jozef Miloslav Hurban – Od Silvestra do Troch kráľov

2. apríl. 2013 o 19:47 | Kategória: Slovenská kniha... | Komentáre vypnuté na Jozef Miloslav Hurban – Od Silvestra do Troch kráľov

Od Silvestra do Troch kráľovTento mesiac si predstavíme dielo od jedného z najaktívnejších mužov slovenského národného a literárneho života, od Jozefa Miloslava Hurbana.

V našej čitateľskej rubrike má tento významný predstaviteľ slovenského národného obrodenia až symbolické miesto, keďže práve on sa výrazne pričinil o organizovanie prvých čitateľských krúžkov a iných osvetovo-vzdelávacích spolkov ako nedeľných škôl, divadelných spolkov a spolkov miernosti. Satirickú novelu Od Silvestra do Troch kráľov vydával Jozef Miloslav Hurban v roku 1847, vo štvrtom ročníku almanachu Nitra. Novelu rozdeľuje do desiatich kapitol a podpisuje ju pseudonymom Ľudovít Trenčiansky.

 Dej novely sa odohráva v meste Bruchoslavice. Takmer všetci Bruchoslavčania sú morálne spustnutí ľudia, chamtiví mamonári, zbožňujúci peniaze a klebety. O Bruchoslavčanoch autor hovorí, že: „majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb“.  Zápornou postavou príbehu je Ďorď Šúplata, nevzdelaný, bohatý a najmä chamtivý gazda z Bruchoslavíc, ktorý sa vo svojich 50-tich rokoch rozhodol konečne oženiť. Pôvodom je síce Slovák, ale bez akéhokoľvek národného povedomia, čo dáva najavo snahou používať maďarské, či nemecké výrazy, ktoré aj tak zväčša skomolí. Šúplata je napriek svojej chamtivosti, škaredosti a neohrabanosti žiadaný u bruchoslavických slobodných dievok a to vďaka majetku. Jeho hlavným kritériom pre výber manželky je to, aby pochádzala z bohatej rodiny a on sobášom ešte rozšíril svoj veľký majetok.

Tesne pred odchodom na pytačky sa k Šúplatovi príde pochváliť jeho slúžka Ilona so žrebom, ktorý si kúpila od žida Renzefa za 15 zlatých. Šuplata jej vynadá, že sa nechala židom oklamať, veď za žreb, ktorý má hodnotu 5 zlatých, od nej vylákal 15 zlatých. Smutná Ilona prosí Šúplatu, aby odkúpil jej žreb, lebo je bohatý a keď aj nevyhrá, nebude to pre neho žiadna veľká strata. On je však lakomý a žreb od Ilony nekúpi.  Šúplata sa potom poberie na pytačky k Hovorkovcom, kde si vyhliadol za ženu Ľudmilu, ktorá je jedinou vnučkou bohatej vdovy Hovorkovej.

Ľudmila je mladá a veľmi krásna dievčina, v novele je opísaná takto: „Keď dnu vošla, nič sa to ináč nezdalo, iba akoby bol anjel zletel dolu z vysokého neba.“ Okrem krásy v Ľudmile autor zobrazil snáď všetky cnosti ideálnej Slovenky. Je skromná, milá, o hromadenie majetkov sa nezaujímala a hlavne je oddaná slovenskému národu. Túto skutočnosť J.M.Hurban vykresľuje takto: „Od ostatných Bruchoslavičanov sa odlišovala najmä tým, že skôr ako peniaze a majetok si ctila národ, vzdelanosť a knihy.“ Ľudmila nechce za muža bohatého Šúplatu, pretože má rada slovenského spisovateľa Milenského, ktorý sa taktiež dnes chystá k Hovorkovcom na pytačky.

Milenský je slovenský vlastenec, vzdelaný, dobrý a čestný človek, ktorý však nemá veľký majetok, preto ním mamonárski Bruchoslavičania opovrhujú. Kritizuje zaostalosť, lenivosť a klebety, ktorých sú plné Bruchoslavice. Neustále sa trápi kvôli problémom, ktoré ťažia  slovenský národ ako bieda, odrodilstvo a národný útlak. Milenský má jediného dobrého priateľa Brožeka, ktorý je miestnym advokátom.

Brožek je pokrokovo mysliaci vlastenec, v Bruchoslaviciach chce postaviť novú školu a založiť spolok miernosti, no jeho snahy medzi ľudom nenachádzajú ohlas. Brožek má silné sociálne cítenie a keďže je synom bohatého mešťana, tak pomáha jednoduchým ľuďom, za čo je tŕňom v oku bohatým Bruchoslavčanom. V novele je to opísané takto: „Brožek, ako syn bohatého otca, kde čo dobré urobiť mohol, neľutoval nikdy peňazí. Opatrní skupáni ho len daromným rozsievačom peňazí menovali.“ Taktiež sa všemožne snažil pomôcť svojmu

priateľovi Milenskému, aby dostal Ľudmilu za ženu, čo je potvrdzuje veta:  „Bol by zo srdca dožičil svojmu priateľovi to dievča, o ktorom vedel, že je jediné v celých Bruchoslaviciach oddané svojmu národu.“

Pri spoločných rozhovoroch medzi Milenským a Brožekom sa preberá aj národná problematika, kde J.M.Hurban čitateľom predstavuje aj vlastné názory a postoje. Skrz Milenského vyjadruje smutný pohľad, v ktorom opisuje, čo prinesie nový rok slovenskému národu: „nové biedy, nové vredy, zas nové neresti majúce sa valiť na náš národ.“  Na ďalšom mieste sa potom kriticky vyjadruje k slovenskej ľahostajnosti: „Či je to nie hanba a potupa pre náš národ, že sa tak sám opúšťa, že nemá synov, ktorým by šlo o jeho česť; a keď sa aj vyberú jednotlivci so zápalistou vôľou, teda si po nich sám blatom hádže, alebo hádzať skálie na nich dovoľuje… Iné národy podopierajú svojich učených mužov, umelcov, kupcov, mechanikov, a čo robí so svojimi schopnými hlavami náš národ? Kde sú národné školy, ústavy a sto iných ciest, vedúcich národy k sláve a blahu?“ Brožek je síce hrdý Slovák, ktorý má rád svoj národ, ale netrápi sa kvôli nemu tak ako Milenský, nie je taký veľký idealista ako Milenský a stav národa pri rozhovoroch hodnotí stroho:  „Národ náš hlboko padol, to ja, ak nie lepšie ako ty, teda iste tak dobre zakusujem.“

Na silvestrovský podvečer sa teda v dome Hovorkovcov stretávajú obaja spomínaní pytači, bohatý skupáň Šúplata a chudobný, avšak vzdelaný a národu oddaný, spisovateľ Milenský. Vdova Hovorková chce svoju vnučku stoj čo stoj vydať na starého boháča Šúplatu, pričom o jej láske k Milenskému nechce ani počuť. Do manželstva so Šúplatom ju núti slovami: „Je veľmi bohatý a môže a chce ťa zaopatriť po grófsky. Je síce trochu obstarný, ale nič to, budeš mať pri ňom pohodlie a si paňou do svojej smrti.“  Vdova Hovorková, nehľadiac na Ľudmiline prosby, prisľúbi jej ruku Ďorďovi Šúplatovi. Spisovateľ Milenský už prestáva dúfať, že Ľudmilu dostane za ženu, a tak vidí svoju budúcnosť v práci pre národ: „Posvätím sa teda celkom tebe, národ môj“.

O pár dní už bohatý Šúplata dohovára u Hovorkov podrobnosti svadby. Do toho prichádza Milenský aj so svojim priateľom Brožkom, ktorý sa snaží ešte presvedčiť vdovu Hovorkovú, aby dala Ľudmilu Milenskému. Brožek z novín prečíta, že žreb číslo 1847, ktorý si kúpila Šúplatova slúžka Ilona, vyhral v lotérii 200 tisíc zlatých. Hneď ako to Šúplata počuje uteká domov a požiada Ilonu o ruku, mysliac si, že ešte stále vlastní výherný žreb. Hneď na druhý deň si Šúplata vzal Ilonu za ženu. Po svadbe od nej pýta žreb, no dozvedá sa, že Ilona žreb predala Brožkovi a ten ho daroval svojmu priateľovi Milenskému. V tom okamihu sa z Milenského stal bohatý človek, preto vdova Hovorková napokon dovolila svojej vnučke Ľudmile, aby sa za Milenského vydala.

Novela sa tak končí šťastne a všetky postavy príbehu sú spokojné, samozrejme okrem Šúplatu, ktorý doplatil na svoju chamtivosť.

 Satirická novela Od Silvestra do Troch kráľov upúta ľahkým humorným žánrom, do ktorého autor vložil vlastné myšlienky a morálne ponaučenia. Som toho názoru, že pre súčasného čitateľa už zápletka deja nemusí byť natoľko zaujímavá, ale ako veľmi aktuálnu vidím kritiku dobových problémov a následný pohľad na dané problémy v súčasnosti. Napríklad také odrodilstvo. Kto môže povedať, že odrodilstvo je v súčasnosti medzi Slovákmi menej rozšírené ako v polovici 19-teho storočia? A čo také lakomstvo, chamtivá túžba po peniazoch a pohodlnom konzumnom živote? To je dnes, ak nie rovnaký, tak ešte väčší problém ako v tej dobe!

Všimnite si aj satirický, no zároveň výstižný názov mesta, kde sa odohráva príbeh –  Bruchoslavice. Nežije aj dnešná konzumná spoločnosť v takýchto Bruchoslaviciach? Áno to pomyselné „slávenie vlastného brucha“ je evidentné aj v dnešnej spoločnosti, veď životná filozofia založená iba na zhŕňaní majetku a bezbrehom konzume sa dnes stala spoločenskou normou.

V príbehu je zarážajúce aj to, že starý a škaredý Šúplata je vďaka obrovskému majetku vyhľadávaným ženíchom pre bruchoslavické dievky. Typ žien, ktoré si hľadajú partnera nie podľa charakterových vlastností, ale podľa výšky bankového konta, tu máme aj v súčasnosti. Príkladom pre všetky cnostné ženy by mala byť postava Ľudmilky, ktorá takýto sobáš odmieta a chce sa vydať z lásky, aj keby mala žiť v biede.

V tejto novele Hurban pranieruje aj klebety, intrigy, faloš a pretvárku. V súčasnej dobe sú klebety, intrigy, či závisť duchovnou rozkošou mnohých ľudí. Bohužiaľ aj podaktorí ľudia v národnom hnutí podľahli týmto zlozvykom, hľadajúc zámienky na rozdeľovanie slovenských vlastencov. Na druhých si všímajú povestnú smietku v oku, ale svoje prešľapy nevidia a hlúpo zabíjajú svoj čas a energiu nie prácou pre národ, ale šírením klebiet a intrigovaním. Priatelia klebetníci a intrigáni, zamyslite sa nad sebou, J.M.Hurban tento zlozvyk hodnotí ako úbohý a hodný zavrhnutia!

Všimnite si tiež ako v Hurbanovej novele Bruchoslavičania hodnotia ľudí. Vzdelaný, čestný, no chudobný Milenský bol pre týchto obmedzencov nikým a naopak hlúpy, nevzdelaný a morálne skazený Šúplata bol najvyššia persóna, lebo bol bohatý. No ale v čom je dnešná doba iná? Spoločnosť ľudí taktiež neposudzuje podľa charakteru, vzdelania alebo skutkov, ale podľa majetku. Pokiaľ nemáš peniaze neznamenáš nič. Bruchoslavičania sú kvôli peniazom ochotní stratiť hrdosť, obetovať svoje city, ale aj šťastie svojich blízkych. V dnešnej spoločnosti to mnohokrát nie je inak.

Prečítanie tejto satirickej novely ma prinútilo spýtať sa seba samého, či aj ja nie som ako väčšina Bruchoslavičanov, pre ktorých sú intrigy a peniaze celým svetom? Odpovedal som si, že NIE. A ako ste si odpovedali vy?

Miloslav Štítovský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: