Reportáž z Pochodu za samostatné Slovensko 2013

20. marec. 2013 o 18:03 | Kategória: Akcie, Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Reportáž z Pochodu za samostatné Slovensko 2013

2Už skoro tisíc rokov bojuje slovenský národ o svoju samostatnosť. Pretože samostatnosť sme naposledy stratili dňa 1.5. 2004, kedy sme sa stali súčasťou Európskej únie. A tak my, národovci, sa nikdy nezmierime s tým, že o nás rozhodujú cudzí a nie sme suverénny národ, ale sme nevoľníkmi v cudzom štáte. Preto sa snažíme na tento problém neustále upozorňovať a bojovať tak o získanie samostatnosti. Pretože po dlhom období útlaku v Rakúsko – Uhorsku, neskôr v Československu, sme získali svoj samostatný štát dňa 14.3. 1939. Tento deň sa zapísal do našich dejín ako pamätný deň, pretože symbolizuje našu slobodu a samostatnosť. Preto tento dátum oslavujeme. Oslavovali sme ho v minulosti, v súčasnosti a oslavovať ho budeme aj v budúcnosti. Vždy v tento dátum sa slovenskí národovci stretnú, aby si tento deň pripomenuli.

Tohtoročný ročník ale nebol iba spomienkou. Bol hlavne začiatkom boja slovenských národovcov za znovuzískanie slovenskej samostatnosti. Preto akcia niesla názov Pochod za samostatné Slovensko 2013. Celá akcia sa niesla v duchu manifestácie za slovenskú samostatnosť, proti diktatúre Bruselu. Poďme si ale teraz bližšie popísať priebeh akcie.

Organizátori akcie sa stretli okolo 11:00 hod na Hodžovom námestí v Bratislave pred Prezidentským palácom, kde prebiehala propagácia akcie a jej príprava. Aktivisti rozdávali najnovšie číslo občasníka Budíček!, ktoré obsahovalo hlavné dôvody, prečo Slovensko už nie je samostatným štátom. S mnohými občanmi sme i diskutovali o tejto problematike, dokonca aj s mnohými cudzincami, ktorí prišli do Bratislavy ako turisti. Rozdávali sa aj iné propagačné materiály. Napríklad prvých 100 účastníkov akcie dostalo aj malú pamiatku v podobe odznakov, ktoré im budú pamiatkou na tohtoročný pochod.

Okolo 13:00 hod. už začínajú prichádzať prví účastníci. Prichádzajú naši kamaráti z akčnej skupiny Vzdor z Kysúc. Tento ročník bol špecifický aj tým, že ho prišlo podporiť aj veľa našich kamarátov zo zahraničia. Poliaci z organizácií Oboz narodowo radykalny, Młodzież Wszechpolska, Autonómni nacionalisti z Varšavy a z Českej republiky to bola Dělnická mládež a Autonómni nacionalisti. Za ich podporu sme im veľmi vďační a ďakujeme im za ňu. Boj proti diktatúre Bruselu sa musí viesť medzinárodne a touto akciou sme ukázali, že sa vieme spojiť. V medzinárodnej spolupráci hodláme pokračovať i naďalej. V hojnom počte prišli aj naši kamaráti z Národného odporu Nitra.

4

O 14:00 sa začal oficiálny program, ktorý zahájil svojou tvorbou pesničkár Miroslav Vranský. Po jeho piesňach boli účastníci privítaní a upozornení na to, aby sa nenechali vyprovokovať našimi oponentami z mimovládnych „ľudsko-právnych” organizácií, ktoré sú platené finančnými oligarchami zo zahraničia. Ako prvý vystúpil rečník z akčnej skupiny Vzdor z Kysúc, ktorý nám pripomenul, že Slovania vôbec nie sú holubičím národom a mali by sme si to uvedomiť a začať bojovať za našu slobodu. Po ňom nám člen SP Vladivoj pripomenul, že 16.3. je i výročie smrti jedného z najväčších slovenských básnikov a národovcov, Andreja Žarnova. Predstavil nám v krátkosti jeho život a tvorbu a predniesol nám jeho báseň s názvom „Dohoda naša pošliapaná”. Po ňom nasledoval prejav predsedu Robotníckej mládeže (Dělnická mládež) z Moravy,  Erika Lamprechta, ktorý nám ozrejmil potrebu boja európskych národov proti diktatúre EÚ. Medzi jednotlivými prejavmi nám hral Miroslav Vranský, korý svojimi aktuálnymi piesňami spestril celú akciu a dodal jej tak kultúrny  charakter. Ako posledný vystúpil vodca Slovenskej pospolitosti Jakub Škrabák, ktorý nám predstavil negatívne aspekty vstupu do EÚ, pripomenul obety našich národovcov a ich hrdinstvo pri boji za samostatné Slovensko. Ale hlavne oboznámil prítomných, že teraz je boj za slobodu slovenského národa iba na nás a preto by sme mali začať naplno pracovať. Prejavovú časť opäť uzatvoril Miroslav Vranský.

Po dokončení všetkých príhovorov sme sa začali zoraďovať na pochod mestom. Pochod bol hotovou vlajkoslávou. Najviac sa v sprievode nachádzalo vlajok SP, či národných vlajok slovenských. Našli sme tu aj poľské a moravské vlajky. Niesli sa i transparenty,  ktoré vyjadrovali túžbu po samostatnmom Slovensku. Niekoľko sto hlavý sprievod sa vydal na pochod ulicami Bratislavy. Po celej dĺžke trasy sa skandovali heslá ako „preč s diktátom Bruselu!”, „Slovensko Slovákom!”, „Identita, mladosť, revolúcia!”, „Odmietame slúžiť, polia vaše plúžiť!”.

8

Tento ročník bol špecifický aj ďalšou vecou, konkrétne tým, že sa proti nášmu pochodu za samostatné Slovensko chystala blokáda, ktorú organizovali ľudia, ktorí nenávidia všetko slovenské, ale najmä nenávidia slobodu slova. „Blokády” sa zúčastnili „osobnosti” ako Róbert Mihály (hlavný organizátor), primátor bratislavy Ftáčnik, lezba Hana Fábry, politológ židovského pôvodu Grigorij Mesežnikov, bývalý predseda pedofilnej organizácie ĽPR (Ľudia proti rasizmu) Daniel Milo spolu so svojou priateľkou, cigánskou rasistkou Irenou Biháriovou, ktorá je zároveň i súčasnou predsedníčkou ĽPR. Mohli sme vidieť aj zatrpknutého marxistu Eduarda Chmelára, či exhibicionistu a primitíva Alojza Hlinu, poslanca NR SR, ktorý je známy tým, že potláča práva občanov Slovenska, porušuje poslanecký sľub a porušuje zákony SR. Tetnokrát však chýbala Monika Flašíková spolu so svojim miliardárskym manželom Fedorom Flašíkom, ktorá spolu s Mihálym a Chmelárom nadávajú slovenským dôchodcom do hajzlov a fašistov. Ostatne, i táto blokáda sa niesla v duchu potláčania práv a slobôd občanov, ktorí chceli vyjadriť svoj názor. Títo „ľudskoprávni aktivisti” išli blokovať údajný pochod neonacistov a fašistov. Tými fašistami a neonacistami asi mysleli opäť nespokojných občanov, ktorý sú zotročení, nemajú z čoho žiť, na rozdiel od „blokátorov“, ktorí poberajú štedré finančné prostriedky buď od štátu, alebo od oligarchov zo zahraničia, ktoré používajú na potláčanie práv občanov. Ale viac o týchto milovníkoch totality v samostatnom článku.

Ale poďme naspäť k sprievodu. Celý sprievod prebiehal viac-menej pokojne, až kým sa ho nesnažil narušiť poslanec Alojz Hlina, ktorý sa nám postavil do cesty. Nadával nám do fašistov a pýtal sa nás, kam ideme. O jeho spacifikovanie sa postarali usporiadatelia, ktorí ho odovzdali polícii, ktorá ho poláskala obuškami a musím povedať, že zaslúžene. Po chvíli vzrušenia sprievod nerušene pokračoval ďalej.

Ľudia, ktorí chceli blokovať náš sprievod sa zhromaždili na námestí SNP, cez ktoré ale náš sprievod nesmeroval, preto sa urýchlene presunuli k Martinskému cintorínu, kde sa snažili utvoriť živú reťaz. To sa im však ale nepodarilo, pretože ich nebol dostatok na to, aby sa zmohli na niečo viac ako na vykrikovanie vulgarizmov, keď sme prichádzali. Pri cieli nášho pochodu sa do brány cintorína postavilo asi päť pomätencov, ktorí sa nám snažili zablokovať cestu, no nakoniec ich polícia musela chrániť, pretože z davu letelo na nich hneď niekoľko kusov pyrotechniky. V našom sprievode boli i ľudia, ktorí boli pripravení chrániť zhromaždenie v prípade, ak by sa niekto pokúsil nás napadnúť. Veľmi aktívni v obrane nášho zhromaždenia boli naši kamaráti z Poľska a Českej republiky, ktorým za to ďakujeme. Po upokojení davu sme sa vydali k hrobu nášho prvého prezidenta Jozefa Tisa, kde zazneli posledné príhovory, uctili sme si jeho pamiatku minútou ticha, zaspievali hymnu Slovenského štátu, ktorá je zároveň aj hymnou Slovenskej pospolitosti, položili sme vence a akcia bola úspešne ukončená.

DSC04427

„Antifašisti“ stojaci za plotom cintorína sa zmohli iba na vykrikovanie vulgarizmov, či hysterické jačanie. Nechali sa počuť, že budúci rok urobia blokádu priamo na cintoríne. Jasne tak ukázali, že sa neštítia ničoho, dokonca ani rušenia pokoja zosnulých na cintoríne. Budúci rok sa teda s týmito ľuďmi radi stretneme a vysvetlíme im, že svoje práva si pošliapavať nenecháme.

Akciu hodnotím veľmi pozitívne. Ľudia na nej boli disciplinovaní, pripravení sa brániť. Jasne sme ukázali Slovensku, že svoju slobodu si brať nedáme a že budeme bojovať za samostatné Slovensko až do konca. Ukázali sme, že sa nikdy nenecháme nikým zastaviť, pretože ako napísal Janko Kráľ: „Niet krajšieho v svete mena, ak sloboda svätá, všemohúce toto meno, nikto nezahatá!“. Sklamaním bola možno trochu menšia účasť ako po minulé roky, no naopak pozitívnym znamením bola zahraničná účasť. S našimi kamarátmi zo zahraničia sme si sľúbili, že sa budeme navzájom podporovať v boji proti diktatúre Bruselu, za slobodu našich národov a slobodu všetkých národov Európy. No najmä sme touto akciou ukázali slovenskej verejnosti, že my národovci nechceme konflikty a ctíme si slobodu. Vidíme sa pri ďalších demonštráciách a najmä pri budúcoročnej akcii „Pochod za samostatné Slovensko 2014“.

Pozrite si tiež report poľských nacionalistov: 1 – www.autonom.pl

                                                                  2 – www.narodowcy.net

Pozrite si tiež report češkých nacionalistov:  1 – www.delnickamladez.cz

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: