Jozef Gregor Tajovský – Úžerník

4. marec. 2013 o 21:44 | Kategória: Slovenská kniha... | Komentáre vypnuté na Jozef Gregor Tajovský – Úžerník

uzernikPrvé dielo, ktoré Vám v rámci rubriky SLOVENSKÁ KNIHA NA TENTO MESIAC predstavíme, bude menej známa poviedka od Jozefa Gregora Tajovského s názvom Úžerník.

 V poviedke ako rozprávač vystupuje slovenský drotár, ktorý jedného dňa prišiel k Tajovského starým rodičom, u ktorých Jozef Gregor Tajovský vyrastal. Drotár v poviedke prerozpráva príbeh, o veľkom nešťastí jednej slovenskej rodiny, ktorú zničil židovský úžerník. Celý tento príbeh sa odohráva v dedine, z ktorej drotár pochádza, avšak meno dediny v poviedke nepadne. Autor len naznačí, že ide o dedinu nachádzajúcu sa niekde pri Žiline. Svoje rozprávanie starý drotár začína takto:  „…Ja, veru tak. U nás: notár – žid, richtár – žid, poštár – žid, krčmár – žid, kupec – žid, árendátor – žid, gazda – žid, doktor, fiškál – samý žid. Rodia sa, aj ešte cudzí prichádzajú. A ako nás tí len držia za pačesy! Ani vydýchnuť, nie by sa im obrániť.“

 Na začiatku príbehu nás Tajovský cez rozprávača oboznamuje s postavou žida Singera, bohatého, no morálne skazeného úžerníka, ktorý vlastní rozsiahle polia aj krčmu. V jednom roku bola veľká neúroda, v celej dedine ľudia bedákali a aj Singer očakával zo svojich polí iba polovičný zisk. No ziskuchtivý Singer si dal svoje hospodárstvo vysoko poistiť a sám si podpálil humno, zhoreli aj jeho maštale a strecha domu. Vedľa židovho humna stál biedny drevený domec, v ktorom býval  chudobný, no čestný a pracovitý slovenský gazda Juraj Čvrlík so svojou manželkou a dcérou Žofkou.  Jeho domček a aj malá maštaľka sa chytili od Singerovho humna a zhoreli. Túto udalosť autor vykresľuje takto:  „Singer si pomohol, ale nie tak sused Juro Čvrlík. Ten poistený nebol, ani nikto iný v dedine, a zhorelo mu všetko, iba čo kravičku s teľaťom a bravca vypustili. V komore pohoreli aj šaty, aj hotových peňazí do sedem zlatých.“

 Singer dostal peniaze z poistky a za pár týždňov mal všetko vystavané znovu. Smutnejšie sa však darilo Jurovi Čvrlíkovi s rodinou, o ktorej autor píše: „S plačom obchodili všetci traja pohorenisko. Postaviť dom, humno atď. – na to treba peňazí. A Čvrlík ich nemal.“   Typickou črtou žida Singera bolo, že absolútne necítil súcit k bežným chudobným dedinčanom, ktorých okrádal, čo dokonale vyjadruje veta: „Čo taký človek?! Či ten má svedomie, dbá o suseda?!“  Singer si hneď robil zálusk na susediace Čvrlíkovo hospodárstvo, no Čvrlík sa navzdory veľkej biede i skazonosnému požiaru nechcel vzdať pôdy, na ktorej hospodáril, a tak mu žid ponúkol, že mu požičia peniaze na opravu zhoreného domu. Tajovský píše: „Čvrlík premýšľal aj so ženou deň-dva, ale jednak si zle premyslel – podpísali Singerovi obligátor na sto šesťdesiat zlatých.“

Čvrlík bol veľmi pracovitý a do krčmy vôbec nechodil.  Rovnako aj jeho žena a dcéra pracovali od rána do neskorej noci, no aj tak sa im úrokmi narastajúce dlžoby nedarilo vyrovnať.  V poviedke je to opísané takto: „Čvrlíkovci mali smutné Vianoce. Veď aby nevyhodili pár šestákov, udlávila stará zo zemiakov takú „čaltňu“ a to boli osúchy, koláče. Mlieka nič, masti čo na nôž, to za groš, krava skoro suchá, bravca zjedli úroky – tráp sa, hriešny človeče.“  V poviedke je vidieť, že minulosť a súčasnosť je neobyčajne podobná vo veľkých rozdieloch medzi ľuďmi. Čvrlíkovci, rovnako ako väčšina chudobných rodín v dedine, mali len jednu kravičku, iní však mali dobytka neúrekom, čo vyjadruje veta: „Sú u nás židia, čo majú po sto-dvesto kusov“. No napokon Čvrlíkovci predali aj kravičku, ktorá živila ich rodinu, aby splatili Singerovi časť pôžičky. Avšak pôžička sa akoby stále nezmenšovala, a tak sa Čvrlíkovci pobrali k Singerovi do služby, že si dlžobu odpracujú. Singer sa potešil: „Veď ak títo ľudia budú robiť uňho len polovicu toľko, ako na svojom, vyťaží na nich do roka o dvesto zlatých viac, ako na starých sluhoch – ač aj za tými vždy s palicou chodil on alebo syn Dávid.“

 Čvrlíkovci slúžili u žida Singera poctivo. Otec Čvrlík ťažko pracoval v tuhej zime s drevom, pri vyčerpávajúcej práci prechladol a neskôr ochorel na pľúca. Singer mu vyčítal, že málo robí, lenže choroba mu uberala stále viac síl, napokon už Čvrlík nevládal pracovať a cítil, že sa blíži jeho koniec.

 Prv, ale než by skonal, išiel za Singerom zistiť koľko mu je ešte dlžný. Žid narátal, že za pol roka, čo u neho Čvrlík s rodinou slúžil mu z dlhu neubudlo. Ďalej nechám hovoriť Tajovského, ktorý túto situáciu vykresľuje v poviedke takto:  „Čvrlík ochromený touto správou, klesol na biednu posteľ a nastal trojdňový zápas so smrťou. Videli ste už človeka ťažko umierať nie pre hriech, pre ťažké svedomie, ale preto, že žiť chcel, že dobre chcel žene, dieťaťu? To je veľký rozdiel! A keď, márne všetko, už ruky vystrieť nevládal, ústami už hlasu vydať nemohol, a keď oči stĺpkom stávali- nárek a trhanie ženino, výskanie Žofkino, dva razy ho vrátili, kým zomrel.“

 Čvrlíkova žena a dcéra ešte ani otca pochovať nestačili, už ich Singer prišiel naháňať do roboty so slovami, že im aj dlh navýšil o dni, ktoré strávili pri chorom otcovi. Napokon sa pod hrozbou museli vrátiť slúžiť k úžerníkovi Singerovi a udalosti nabrali rýchly spád. Singerov chlipný syn Dávid sa vrhol na mladú Žofku, ktorá sa mu však ubránila. Mama Čvrlíková vidiac čo sa deje bodla násilníka vidlami, no nezranila ho smrteľne. Starý Singer odtajnil všetky splátky, ktoré mu Čvrlíkovci zaplatili, a tak získal ich dom aj pole. Žofka s mamou Čvrlíkovou tak prišli o všetok majetok a museli odísť do sveta za prácou.

Tajovský ústami drotára, ktorý je rozprávačom celého príbehu, pranieruje nielen židovskú ziskuchtivosť, ale aj apatiu slovenského ľudu, ktorý sa úžerou a pijatikou nechal ničiť a okrádať. Toto vyjadruje najmä veta:  „Nadobudne si drotár pár sto zlatých po svete, príde domov a – bodaj by som klamal, ale pravda je – prepíja ich doma u žida.“  Poviedka sa končí vyčítavými slovami, ktoré však nesmerujú len na samotných židovských úžerníkov, ale aj na národ, ktorý dopustil takúto krivdu: „Nuž ale, pre Pána Boha, čo ten svet na to? Či bol mŕtvy? Ten predsa o tom vedel a videl, čo sa robí.“  „Vedel, aj videl. Ale u nás je vám národ ešte ako dieťa – nevie a či nechce si rady. Tak, napríklad, poviem vám toto. Ťažko, ale predsa založili si v obci potravný spolok, aj čítací kruh. Dostali sme mladého kaplána, tento to chytil do ruky a jednak sa tým spolkom nedarí. Ľud hromží na židov, a predsa otrocky sa ich pridŕža, lebo títo, čo na ňom, pri ňom a u neho vidia, z úst jeho počujú – všetko chvália, lenivcov za pilných, ožranov za triezvych vyhlasujú a všetko hľadia naoko po vôli ľudu, v skutočnosti ale svojej kapse.“

 Jozef Gregor Tajovský v poviedke Úžerník dokázal veľmi presne zachytiť realitu sociálnych pomerov, ktoré vládli v slovenských dedinách na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Slováci v tomto období živorili pod dvojakým útlakom- národnostným a ekonomickým. V poviedke je dobre viditeľný kontrast morálne čistej rodiny Čvrlíkovcov, ktorí netúžia po živote bez práce, nelakomia sa na majetok a na druhej strane ich protikladom je úžernícka rodina žida Singera, kde sa koncentruje lakomosť, mamonárstvo a chtivosť po majetku.

U mňa ako čitateľa vyvolalo toto dielo súcit ba priam až bolesť nad ranami, ktoré si musel jednoduchý slovenský človek vytrpieť od podlého úžerníka akým bol Singer. Som presvedčený, že táto kratučká poviedka o tragédii jednej slovenskej rodiny, ktorú židovský úžerník pripravil o všetko, by mohla byť zaujímavým čítaním aj pre Vás.

Miloslav Štítovský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: