Potulky na Troch kráľov

15. január. 2013 o 22:27 | Kategória: Akcie, TK Plesnivec | Komentáre vypnuté na Potulky na Troch kráľov

398103_563896463639728_742597966_nDňa 06. 01. 2013 sme sa my, členovia Slovenskej pospolitosti zo Zvolena a blízkeho okolia, a naši sympatizanti, vydali na ďalší z turisticko-náučných výletov po banskobystrickom kraji.

Prvou zastávkou na našej ceste bolo malebné, banské mestečko s bohatou históriou, Banská Štiavnica, odkiaľ sme zahájili náš výstup na priľahlý vrch. Naprieč skvostným historickým centrom mesta bola naša cesta sprevádzaná stručným výkladom jeho histórie, obohateným o zaujímavosti k nemu späté, od miestneho aktivistu Slovenskej pospolitosti, ktorý nám bol ochotný počas celého dňa robiť sprievodcu. Od trojičného námestia cestou cez úzke, čoraz strmšie uličky, sme sa takmer nevedno ako dostali na náučný turistický chodník vedúci do cieľa našej výpravy, na vrch Glanzenberg, ktorý sa nachádza zhruba 1 km severne od centra mesta. Na tomto mieste sa nachádzajú stopy zložitého a dosiaľ nie úplne preskúmaného opevneného súboru stavieb. Dnes je známe, že na prelome 12. a 13. storočia existoval na Glanzenbergu hrad, ktorý pravdepodobne zabezpečoval ochranu kráľovského majetku plynúceho z baní. Súčasne s rastom prosperity banského podnikania sa od 13. storočia areál hradu výrazne rozrastal. Po zániku hradu v 15. storočí postavili na ruinách týchto stavieb hutnícku pec a skúšobňu rúd.

Po príchode na vrchol, ktorému predchádzal presun cez do zimy ponorenú prírodu a torzá archeológmi vykopaných objektov z čias dávno minulých, nasledoval posledný z rady výkladov viažúcich sa svojím obsahom k Banskej Štiavnici a starému mestu, čo je u miestnych obyvateľov obecne zaužívané pomenovanie pre kedysi obývanú lokalitu vrchu Glanzenberg, ktoré nás sprevádzali počas celej cesty. Po krátkej prestávke sme sa pobrali naspäť do mesta a hoci nás tlačil čas, stihli sme sa pred odchodom zastaviť aj pri dome Márie Pišlovej, prvej pravej lásky Andreja Sládkoviča, ktorú opísal v najväčšej slovenskej básni o láske – v Maríne.

Druhou našou zastávkou bolo kamenné more, ktoré sa nachádza na juhovýchodnom svahu Palce v Národnej prírodnej rezervácii Kamenné more vo Vyhniach, ktoré je jedným z našich najstarších chránených území a je najväčším kamenným morom karpatských vulkanitov na Slovensku.

Treťou a zároveň poslednou zastávkou bola zrúcanina hradu Revište, ktorá leží 4 km na sever od mesta Žarnovica (časť Revištské Podzámčie), odkiaľ je hrad, situovaný nad Žiarskou kotlinou, prístupný širším chodníkom. Je to neveľká, ale veľmi pôsobivá ruina zasadená do idylického prostredia roztrúsených lazov, popretkávaných zmiešanými lesmi a rozľahlými lúkami. Tento strážny hrad postavili najneskôr na začiatku 14. storočia. Ako stavenisko bol pre hrad vybraný úzky skalnatý výbežok medzi riekou a potokom, ktorý umožňoval dobrú kontrolu údolia s dôležitým komunikačným ťahom do banských miest. Časový sklz, ktorý sa s nami vliekol už od Zvolena, pričom sa v priebehu dňa stihol ešte o čosi prehĺbiť, si vybral svoju daň v zníženej viditeľnosti. Dorazili sme počas  stmievania, avšak ani nepriaznivé podmienky nás neodradili zavŕšiť tento deň podľa plánu. Domov sme sa z hradu pobrali až za úplnej tmy a mrazivého počasia. No stále s úsmevom na tvárach, ktorý nás počas celého dňa neopustil.

Aj napriek nepriaznivému počasiu všetci účastníci vyjadrili presvedčenie, že tento celodenný výlet nebol dňom zahodeným, ale práve dňom zmysluplne i príjemne stráveným, a v rôznych smeroch obohacujúcim s tým, že sa Slovenskej pospolitosti opäť podarilo spojiť príjemné s užitočným.

MO SP Stred

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: