Drienovo, Čabraď

22. december. 2012 o 7:31 | Kategória: Akcie, TK Plesnivec | Komentáre vypnuté na Drienovo, Čabraď

9Dňa 15.12. 2012 sme my, členovia Slovenskej pospolitosti zo Zvolena a blízkeho okolia, zorganizovali tichú spomienku ku výročiu smrti Jána Rotaridesa (* 15.2.1822, † 8.12.1900)  – učiteľa, kultúrneho pracovníka, zástancu reči slovenskej, národovca a národného buditeľa. Do dejín sa azda najvýraznejšie zapísal ako revolucionár a Príbeľský burič, ktorý spolu s Jankom Kráľom stál v Honte na čele vzbury roľníkov proti zemepánom.

  Naša výprava vyrazila zo Zvolena tesne pred poludním na miesto Rotaridesovho posledného odpočinku – do malej dedinky Drienovo, ktorá má 114 obyvateľov a možno ju nájsť južne od mesta Krupina. Po príchode na toto tiché miesto sme sa za daždivého počasia spoločne vydali na cintorín. Pri hrobe Jána Rotaridesa sme však prepadli zmiešaným pocitom. Na jednej strane nás príjemne prekvapil na prvý pohľad dobrý technický stav hrobu a pamätná tabula na ktorej stojí: „J.R. – Vynikajúci horlivý učiteľ za užívanie slovenskej reči na školách a úradoch. – Ľudovo-výchovný pracovník, realizátor Štúrovských myšlienok. – Organizátor revolučného hnutia, iniciátor vzbury v Honte v roku 1848. –  Súdne vyšetrovaný a väznený v Pešti a Šahách. – Učiteľ v Príbelciach, Lentvore a Drienove.“ (Kiežby sa všetci hrdinovia nášho národa bez ohľadu na to, akými hrubými písmenami zapísali svoje mená do histórie, tešili aspoň obdobnému prejavu úcty k ich životu a činorodej práci ako roduverných Slovákov.  Žiaľ, dnes sa v tomto smere jedná skôr o svetlé výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, že všetko národné je pre pseudopokrokovú spoločnosť niečím neprijateľným.) No na strane druhej sme si nemohli nevšimnúť smutnú skutočnosť. Hoc miesto kde zložil kosti tento horlivý slovenský rodoľub leží hneď na začiatku miestneho cintorína, dlhú dobu oň nikto zjavne ani len nezakopol. O niečom to však vypovedá. Toto miesto posledného odpočinku verného syna slovenského národa, ktorý svoj život zasvätil práci pre slovenskú vec, je jedným z mnohých svedectiev o ľahostajnosti a úpadku ducha bežného slovenského človeka ako aj jeho národného (ne)vedomia. V tomto konkrétnom prípade situácii nepomáha ani pani starostka. Na webovej stránke Drienova – v histórii obce – nie je o osobe J. Rotaridesa ani slovo. Naproti tomu tam nechýba zmienka o „chrabrom“ drienovskom zapojení sa do slovenskej pseudonárodnej zrady (SNP). Aj vďaka týmto skutočnostiam mala pre nás prítomnosť na tomto mieste, a pietny akt k pamiatke zosnulého národovca z čias Štúrových, o to väčší vnútorný význam. Pri hrobe odznel prejav z úst aktivistu Slovenskej pospolitosti z Banskej Štiavnice, ktorý vo svojom príhovore zúčastneným priblížil život a činnosť J. Rotaridesa. Ďalej sa akcia niesla v tradičnom duchu a  po oficiálnom ukončení pietnej spomienky sme pomaly opustili dedinu s dobrým pocitom a vedomím, že ešte stále je niekto, kto si pamätá.

  Z Drienova sme sa následne presunuli do obce Čabradský Vrbovok, z ktorej sme sa vydali peším pochodom na hrad Čabraď. Približne po 40-minútovej ceste sme sa dostali do tzv. dediny duchov v podhradí, odkiaľ sme spozorovali ruiny hradu, ktoré sa týčili na brale nad nami. Tento hrad bol po prvýkrát spomenutý v roku 1256, pričom bol dôležitou baštou na protitureckej obrannej línii. Stavitelia ho dômyselne situovali na mieste, ktoré riečka Litava obteká z troch strán, vytvárajúc tak unikátny a účinný obranný prvok, ktorý slúžil na ochranu ciest k banským mestám. Hrad patrí do chráneného náleziska plazov (vyskytuje sa tu 8 druhov plazov a mimoriadne množstvo užoviek). Hrad je ruinou od roku 1812, keď ho sami majitelia nechali podpáliť, aby tým zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi. Po krátkom výstupe sme prešli cez pôsobivý drevený most vedúci do útrob zrúcaniny. Tie sme si ako nadšení turisti dôkladne prezreli zo všetkých možných strán. Počas krátkej prestávky na hradnom nádvorí, kde sme nechali svoje fotoaparáty na chvíľu oddýchnuť,  pristavili sme sa pri teplom čaji. Nakoľko čas zmrákania sa pomaly blížil, rýchlym krokom sme sa za sprievodu chladného dažďa a roztápajúceho sa snehu vybrali späť do dediny.

 Cestou naspäť do Zvolena, odkiaľ sme sa následne rozišli do svojich domovov, sme zhodnotili deň ako zmysluplne strávený a obohacujúci. Slovenská pospolitosť teda opäť ukázala, že na svojich národných hrdinov nezabúda, že si ich váži a ctí, a že jej nie je ľahostajná ani naša príroda a dedičstvo po našich predkoch.

 „Národ bez historickej vedomosti o sebe a predkoch svojich, je hromádka koží otrockých.“

 

MO SP Stred

 

 

 

 

 

 

 

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: