Balkánska misia – cesta delegácie Slovenskej pospolitosti po Balkáne (Srbsko a Rumunsko)

11. december. 2012 o 0:47 | Kategória: Akcie, Zahraničné udalosti | Komentáre vypnuté na Balkánska misia – cesta delegácie Slovenskej pospolitosti po Balkáne (Srbsko a Rumunsko)

CIMG4088Po niekoľkodňovej ceste sme sa zúčastnili viacerých akcií na Balkánskom polostrove v rámci upevnenia vzťahov s bratskými národmi. Samozrejme nebola núdza ani o relax a kopec zábavy.

 Srbsko

 Srbsko ponúka pre našinca veľmi veľa zaujímavých možností na poli kultúry a zábavy. Každý kto miluje slovanskú dušu a všetko, čo ku nej patrí, Srbsko je pre neho to pravé miesto. Pohostinnosť, otvorenosť, úprimnosť sa v tejto časti Európy ešte stále zo sŕdc ľudí nevytratila, ako je tomu bohužiaľ v dnešnej dobe u nás. Dokonca aj vo väčších mestách máte stále dvere do mnohých domov otvorené, či ste zblízka, i zďaleka. Niekedy mám pocit, že práve na túto našu vlastnosť my Slovania doplácame! Veľmi príjemné sú zistenia, že väčšina Srbskej spoločnosti, aspoň podľa úprimných rozhovorov s kade kým (aj pri fľaške domácej rakie), je negatívne naladená voči vstupu do Európskej únie, proti globalizácii a stále nie sú ochotní sa predať za pár korún do jarma tohto žalára národov. Hrdosť a odhodlanosť stáť proti všetkým negatívnym vplyvom je v Srboch hlboko zakorenená, získali ju za celé tie dlhé roky vojen, bojov a okupácií. Každý Srb vie koľko ich dedov zložilo kosti za slobodu, za budúcnosť, aby mohli dnešné generácie Srbov slušne a pokojne žiť. Samozrejme, ako všade, aj tu sa nájde pár zradcov, ale je to mizivé percento populácie a bez peňazí natlačených od mimovládiek a pro-európskych inš !@#$%^&*úcií by neznamenali nič! Takže dámy a páni, kto má rád úprimných príjemných ľudí, vynikajúcu kuchyňu (s ktorou síce vegetariáni budú mať obrovský problém) a taktiež človek ktorý rozumie pojmu zábava, Srbsko je krajina číslo jeden!

 Rumunsko

Po niekoľkých dňoch nás čas tlačil, tak sme sa pobrali na ďalšiu dôležitejšiu časť naše cesty. Mali sme namierené do Bukurešti zúčastniť sa spomienky na jedného z najväčších hrdinov novodobej histórie Európy – Cornelia Zelea Codreanu. Veľký človek, ktorého duch bol silnejší ako všetky zbrane a peniaze našich nepriateľov, muž, ktorý odovzdal oddane to najcennejšie, čo mal – svoj vlastný život, za slobodu a lepší život Rumunského ľudu, ktorý miloval nadovšetko. Prechádzame cez Dunaj v pomerne depresívnom a hmlistom počasí, ktoré je akoby vystrihnuté z našich predstáv o Rumunsku. Srbsko – rumunská hranica je plná, no prechádzame pomerne hladko. Rumunská žandármaria je absolútne vľúdna a zaujíma sa živo kto sme a odkiaľ sme, nezvyknutá v týchto končinách na cudzincov. Za zmienku stojí upozornenie rumunskej colníčky, že koncom týždňa Rumunsko oslavuje deň nezávislosti. Dala nám odporúčania, ktorých akcií sa zúčastniť v hlavnom meste. Myslím, že takýto prístup polície sa na Slovensku rozhodne nedá očakávať. V čom je ten zásadný rozdiel? Rumunsko aj napriek členstvu v EÚ nie je tak policajným štátom ako Slovensko. Všade tam cítiť omnoho väčšiu slobodu, väčší pokoj a taktiež človek má malú šancu stretnúť sa s aroganciou moci. Možno tomu bude tak preto, že Rumuni na rozdiel od nás svoju slobodu v roku 1989 nezískali zamatovým podvodom, ale museli preliať veľa krvi, aby sa zbavili komunistického tyrana. Ich sloboda je podpísaná krvou, takže má aj svoju váhu. Veľa Slovákov a všeobecne Európanov si myslí, že Rumunsko je zaostalá krajina plná cigánov. No nie je tomu tak. Rumuni sú hrdý, silný a statočný európsky národ. S cigánmi nemajú nič spoločné. Pred sviatkom dňa nezávislosti viseli na každom dome rumunské zástavy, dokonca aj na tých najchudobnejších chalúpkach. Veľmi málo ľudí vie, že sme spolu s Rumunskom a Srbskom tvorili spojenectvo proti nepriateľom našich národov v časoch druhej svetovej vojny. Navzájom sme si finančne a materiálne pomáhali a v tom vidím i základ našich terajších dobrých vzťahov. Prekrásna, obrovská krajina, množstvo hôr, hradov, kostolov. Aj keď sa tak isto jedná o Karpaty ako aj na Slovensku, rumunské Karpaty sú predsa len v čomsi iné. Sú divokejšie, panenskejšie a z väčšej časti nedotknutejšie ako naše. Raj pre každého, kto miluje prírodu. Jedinou nevýhodou sú pomerne veľké vzdialenosti, pokiaľ cestujete po Rumunsku autom. Cesty už nie sú v takom žalostnom stave ako boli v minulosti, ale predsa diaľnica je diaľnica a Rumuni zo svojimi cca 500 kilometrami ani zďaleka nepokrývajú celú krajinu, ba ani hlavná ťahy. Ale keď sa ozbrojíte oceľovými nervami a komfortným vozom, určite to stoji za to. V Bukurešti sme trávili niekoľko dní. Naši kamaráti z rumunskej organizácie Noua dreapta sa o nás patrične postarali, za čo im samozrejme veľmi ďakujeme. Bukurešť je približne dvojmiliónové mesto, kde sa dá nájsť zaujímavostí až až. Môže sa pochváliť najväčším bulvárom v Európe. Je o pár metrov dlhší ako Šanzelizé. Taktiež druhou najväčšou budovou na svete, palácom parlamentu(fakt totálna megalománia),u nás skôr známejšiu ako Čaušeskov palác. Bukurešť stoji za to navštíviť, už len kvôli nočnému životu, prekrásnym ženám(naozaj nepreháňam ). Krása miestnych žien je nevídaná. Ale milovníkov kultúry by zrejme sklamala. Psychopat a megaloman Čaušesku skoro cele historické centrum zrovnal zo zemou a dal tam vystavať nejaký zvláštny druh panelákov(v antickom štýle). Zaujímavé, že sa na to v komunistickom Rumunsku našli peniaze a prostý ľud po siedmej večer mal vypnutú elektrinu. Za toto megalomanstvo a radu ďalších excesov sa Rumunsky ľud diktátorovi aj patrične odvďačil. Možno podobné jednanie s komunistami by v ČSSR inak zamiešalo kartami. CIMG4119

Spomienka na Cornelia Z. Codreana mala znamenitú a neopakovateľnú atmosféru. Kamaráti z Noua dreapta ju dotvárali piesňami Légie Archanjela Michala, ktoré sa niesli pri mieste kde tohto velikána zavraždili odvekí nepriatelia našich národov. Náš člen vystúpil s odkazom od Jakuba Škrabáka, vodcu SP, ktorý bol kamarátmi z ND hodnotený ako najlepší prejav ktorý o Codreanovi z úst cudzinca počuli. Taktiež polícia, ktorá poctila túto spomienku pri Tancabesti svojou prítomnosťou(dvoma autami) sa absolútne nezaoberala ničím iným, len organizovaním dopravy. Takisto symboly a rôzne rumunské reálie našich kamarátov z ND by boli považované našou primitívnou políciou za extrémistické, čo v Rumunsku nikto nerieši. Najvyšší čas sa zamyslieť nad situáciou na Slovensku. Jediné negatívum bolo, ako aj inde v Európe, totálna nejednotnosť a roztrieštenosť nového Legionárskeho hnutia. Každá organizácia mala spomienku v iný čas. Možno behom troch hodín sme videli asi štyri frakcie nacionalistov, dokopy počítali tak 500 ľudí, ale pri pomníku nebolo naraz viac ako 150. Veľká škoda. Úroveň tejto spomienky zvyšovali najmä piesne, ktoré som uz spomínal. Myslím, že u nás na Slovensku nám chýba trošku viac odvahy si zaspievať na verejnosti. Chlapci, musíme sa viac snažiť a hlavne z plného hrdla. Keď už nič iné, aspoň hymnu. A taktiež bol veľký štýl ľudové kroje na nacionalistoch a veľmi sympatických nacionalistkách. Tiež by sme to mohli zvážiť a nepovažovať človeka, ktorý si dá na demošku kroj za pomätenca. Taktiež za veľké pozitívum označujem mnoho predstaviteľov rumunskej pravoslávnej cirkvi na tejto spomienke. No ako všetko končí a obsah našich peňaženiek tiež nie je bezodný a aj by sa patrilo trošku popracovať, poberáme sa za kamarátmi do Temešváru kde sa zdržujeme tiež nejaký ten čas. Keď sme prekročili slovenské hranice uvedomil som si, že vždy máme čo zlepšovať. Treba len čerpať inšpiráciu!

DS

List od Vodcu SP Jakuba Škrabáka si môžete prečítať : TU

 

CIMG4066CIMG4102CIMG4098CIMG3953

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: