Kto je extrémista a kto nie

29. november. 2012 o 13:12 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Kto je extrémista a kto nie

Slovensko v poslednej dobe objavilo čaro protestov, pochodov, štrajkov a petícií, čo je veľmi pozitívne. Ľudia sa snažia bojovať za svoje lepšie zajtrajšky a konečne si uvedomujú, že spoločnosť sa váľa v bahne morálneho úpadku. Avšak tejto občianskej „obrody“ si všímajú aj kruhy politické, policajné či finančníci zo zákulisia a to z jednoduchého dôvodu, pretože práve toto prebudenie národa je odporom voči nim, voči zvrátenej štátnej moci a zlodejom z rôznych nadnárodných korporácií či finančných skupín. Preto i oni musia zmeniť taktiku.

Nie je tajomstvom, že Slovenská pospolitosť sa roky zaujíma a poukazuje na tie najpálčivejšie problémy spoločnosti, pomenúva ich tak, ako sa pomenúvať majú, bez politicky korektného prikrášlenia či iného zavádzania, pomáha ľuďom v núdzi a tvrdo sa zasadzuje o národné i štátne záujmy, ktoré sú cnosťou najvyššou. Práve kvôli neochvejnému hlásaniu pravdy na verejnosti, či nezištnej pomoci, ktorá je v dnešnej spoločnosti žiaľbohu ojedinelá ako šafrán, si členovia Slovenskej pospolitosti i ľudia mimo našich radov, hlásiaci sa k ideám nacionalizmu a vlastenectva, vyslúžili nálepky ako fašisti, neonacisti, extrémisti, rasisti, šovinisti, teroristi či rôzni iní –isti, označujú nás za hlupákov, opilcov, agresorov, ba systém mnohokrát neváhal a ani v dnešnej dobe neváha nacionalistov označovať dokonca za vrahov. Nacionalisti boli a sú zastrašovaní, pokutovaní, sledovaní, odpočúvaní, zatváraní, obmedzovaní na svojich ústavných či iných právach, bezdôvodne políciou masakrovaní na verejných akciách, na nacionalistické názory a postoje je uvalené prísne informačné embargo v médiách, poprípade sú tieto informácie prekrútené. Tento urputný boj voči nám vedie štátna moc na základe nášho presvedčenia, ktorého sa nikto z nás nemieni za žiadnu cenu vzdať a sme odhodlaní bojovať za blaho národa a vlasti akýmkoľvek spôsobom. Úlohou systému bolo spraviť z týchto odhodlaných ľudí, ktorí pre tento skazený systém predstavujú hrozbu, čo najväčšie zlo, donútiť radového občana strániť sa, či sa nás dokonca báť, čo sa mu vo veľkej miere podarilo. Avšak ako čas plynul, systém zistil, že nacionalistov označiť za hlupákov síce môže, no to z nás hlupákov nespraví a my sme sa i napriek všetkému nevzdali, roky burcujeme ľud a ľudia postupne otvorili oči. Keď nastala doba dneška, keď ľudia stratili dôveru v čokoľvek súvisiace so systémom, keď sa ľudia začali otvorene hlásiť k ideám hlásaným nacionalistami a odmietať prehnitú spoločnosť, navracať sa k ľudským hodnotám a intenzívne podporovať nacionalistov ako takých, pohlavári zistili, že ľudia im už mediálne vymývanie mozgov nežerú a prišiel čas na zmenu taktiky. Tu sa dostávam k rôznym hromadným protestom, ktoré prebehli na Slovensku. Zvláštnosťou týchto protestov bolo pár premenných ako napríklad úplne neznámi či podozriví organizátori, dosť intenzívna mediálna a zarážajúco objektívna reklamná kampaň a mnoho krát vyplávala na povrch i tá ktorá stranícka agenda. Je jasné že tak ako v roku 1989, keď sa náš národ, ľudovo povedané, staval na zadné proti svojim mocnárom, sa i dnes na mnohých týchto akciách snažia len niektoré politické strany nahrabať politický kapitál a systémový vládcovia sa Slovákom znova pokúšajú ukradnúť revolúciu. Naoko sa tvária, že prijímajú požiadavky ľudu, naoko sa tvária ako vyvodzujú dôsledky voči zodpovedným a riešia konečne podstatné problémy, no títo ľudia sa zas a znova len presúvajú z teplého miestečka na druhé teplé miestečko a po kozmetickom umlčaní davu si zas Slováci povedia „HURÁ SLOBODA!“ a systém sa tíško pousmeje s pomyslením, že má znova 23 rokov pokoj, kým sa ľudia spamätajú, že to boli len klamstvá a zapredanci v preoblečených kabátoch si stále pri korýtku chrochtajú spokojnosťou. Slovenský národ si ide nechať ukradnúť ďalšiu revolúciu a príčinou je krátka pamäť, hlúposť a schizofrénia ľudu. Dnes sme svedkami toho, ako rôzni ľudia, rôzne hnutia či politické strany preberajú názory a riešenia problémov práve od nacionalistov. Od tých nacionalistov, ktorých za hlásanie týchto názorov nechali a stále nechávajú mlátiť na uliciach. Rôzne strany prezentujú nacionalistické idey a ľudia im to vo veľkom hltajú a radujú sa ako sa zmenili. To je jedno, že sľúbili pred každými voľbami niečo iné a nesplnili z toho ani ťuk, zas a znova im ľudia veria. Tragické však na tom všetkom je, že politikovi, ktorí prezliekol kabát X krát, nasľuboval hory doly, ukradol čo sa dalo ľudia uveria, no nacionalisti, ktorí dlhoročne práve za tieto názory znášajú príkoria systémových represií a mnohokrát riskujú i zdravie, nikdy neustúpili zo svojich hodnôt a ideálov, ostávajú pre bežných ľudí väčšinou stále akýmisi teroristami, i keď táto nálepka bola nacionalistom pridelená práve na základe názorov, ktoré sú dnes tak frekventované a dotyčný človek s nimi dokonca súhlasí. Zaslepenosť a zabednenosť veľkej časti obyvateľstva je neuveriteľne zarážajúca a i keď zrazu rovnaký názor hlása politik i nacionalista, politik sa stáva revolucionárom a záchrancom kdežto nacionalista ostáva pomäteným neonacistom a extrémistom, od ktorého sa treba strániť.

Preto skúste trošku študovať stránku Slovenskej pospolitosti, či iné alternatívne nacionalistické informačné portály hlbšie do minulosti, taktiež si skúste spomenúť na rôzne nacionalistické verejné zhromaždenia a akcie, na príhovory či vyjadrenia a zamyslite sa nad tým, kto je hodný nasledovania. Či ziskuchtiví falošní pokrytci, čo preberajú názory podľa aktuálnej „módy“ a či nacionalisti, ktorí svoje názory prezentujú roky a neváhajú kvôli pravde obetovať poslednú korunu a riskovať dokonca zdravie. Slovenská pospolitosť , ani ostatní skutoční nacionalisti, nebojujú o voličské hlasy a kreslá v parlamente, neoberajú zúfalých ľudí o pozemky či peniaze za prísľub pomoci, neženieme sa za ziskom a preto nikto z nás nemá ani dôvod klamať. Nás ženie dopredu odhodlanie zmeniť našu spoločnosť, zmeniť tento skorumpovaný systém a taktiež nás poháňa obrovská zodpovednosť.  Zodpovednosť voči našim predkom za to, čo im dlžíme a zodpovednosť voči našim deťom za to, aký svet im tu zanecháme. Našim extrémom je hrdosť, láska k vlasti, národu a odhodlanie nenechať slovenskú zem ani ľud napospas osudu.

Jedno je isté. Nás nedráždia autá, zamatové stolce, ministerské kreslá, osobné výhody a bohatstvá. Nás vedie jedine blaho ľudu.“ Andrej Hlinka

Druhý pobočník Vodcu Slovenskej pospolitosti

Michal Víťazoslav Likavčan

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: