Spomínali sme na osobnosti slovenskej revolúcie

25. október. 2012 o 22:55 | Kategória: Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Spomínali sme na osobnosti slovenskej revolúcie

Tak ako po minulé roky, tak i tento sme si uctili pamiatku najväčšieho zo Slovákov, Ľudovíta Velislava Štúra a martýrov Slovenskej revolúcie Viliama Šuleka a Karola Holubyho. Tieto dve spomienkové akcie už tradične spájame dokopy, nakoľko so sebou veľmi súvisia a zhodujú sa približne aj v dátumoch. Akciu sme poňali trochu inak ako po minulé roky. Tento deň sme nevyužili na manifestáciu našich názorov, chceli sme sa totiž hlbšie vžiť do Štúrovho života, ktorý bol plný práce, boja a lásky. Hlbšie sme sa vžili tým, že sme navštívili miesta, ktoré navštívil i Štúr a pobudli sme v Modre, v tomto krásnom malom meste dlhší čas.

V Modre sme sa stretli už o 12:30, kde sme sa navzájom privítali, pretože prišli členovia SP z Bratislavy, Liptova, Považia, Zvolena. Akcie sa zúčastnili aj deti našich členov, takže sa zo stretnutia stal rodinný výlet. Priateľská, priam rodinná atmosféra panovala počas celého „výletu“. O 13:00 sme boli objednaní na návštevu Múzea Ľudovíta Štúra. O záchranu tohto múzea sa veľkou mierou pričinili členovia Slovenskej pospolitosti a Nového slobodného Slovenska, keď v roku 2005 vyzbierali na jeho záchranu vyše 8000 podpisov na petíciu. V múzeu sme mali trochu zmiešané pocity, pretože sa nám zdalo dosť prázdne, bolo tam minimum exponátov. Najviac nás zaujali relikvie ako pramienok Štúrových vlasov, úlomok z jeho stehennej kosti, či dobrovoľnícka uniforma slovenských revolucionárov. Miestnosti boli vyplnené náučnými textami,  bustami a obrazmi Ľudovíta Štúra. Navštívili sme aj pamätnú izbu, v ktorej sa tragicky skončil plodný život Štúra. V izbe prežil posledné dni, ktoré preležal v posteli po tom, čo sa nešťastne postrelil do nohy a dostal rozsiahlu infekciu. V izbe bohužiaľ už nebolo takmer nič pôvodné, údajne iba luster a kachle. No i napriek tomu sme cítili zvláštnu atmosféru, ktorá v tejto izbe panovala. Akoby v izbe ostalo niečo z obrovskej Štúrovej životnej energie. Pri odchode z múzea sme nakúpili množstvo suvenírov, ktoré múzeum ponúkalo.

Po odchode z múzea sme sa vydali peším pochodom na miesto, kde sa Ľudovít Štúr postrelil. Toto miesto sa nachádza neďaleko Modry, smerom na Šenkvice, kúsok za mestom, smerom na vinohrady. Počas cesty, kedy sme kráčali po krajnici cesty, nás zdravili okoloidúci šoféri a cyklisti. Bol dobrý pocit, že aj napriek tomu, že nás hania všetky médiá, ľudia nám aj napriek tomu držia palce a podporujú nás. Asi po polhodine chôdze sme dorazili na miesto obrovskej tragédie. Na mieste postrelenia rastie lipa a je tam umiestnený kamenný pamätník so Štúrovým veršom: „Bílá snad si byla, když Modrou teď se nazýváš, černou, zdá se mi, než slouti mi ještě budeš !“. Tento prorocký výrok Štúrov nám ukazuje na to, že sa potvrdili jeho slová a jeho životná púť skončila práve v tomto meste. I na tomto mieste postrelenia bola cítiť zvláštna atmosféra, nejeden z nás si predstavoval, ako Štúr prechádza popri nás s puškou a premýšľa o slovanskej budúcnosti. Na mieste sme chvíľu pobudli, nasávali atmosféru miesta, krásne počasie a prostredie. Vyrazili sme opäť do Modry, na modranský cintorín.

Na cintoríne, kde je pochovaný najväčší zo Slovákov sme položili veniec k hrobu nášho hrdinu a ideového vodcu Ľudovíta Velislava Štúra. Pri jeho hrobe sme si pripomenuli jeho činy, jeho charakterové rysy, pre ktoré bola charakteristická jeho práca na zdokonalení jeho osobnosti. Povedali sme si, že v tomto by nám mal byť všetkým vzorom, pretože ak by každý z nás spravil aspoň desatinu z toho, čo dokázal, náš boj za slobodu slovenského národa by sme vyhrali. Po príhovore vodcu SP Jakuba Škrabáka sme položili veniec a zapálili sviečky, poklonili sme sa jeho pamiatke a jeho obetiam pre Slovenskú revolúciu.

Náš program sa však návštevou Modry zďaleka nekončil. V ten deň sme mali v pláne ešte uctiť si pamiatku martýrov Slovenskej revolúcie, Viliama Šuleka a Karola Holubyho v Hlohovci, kde sme sa presunuli.

 Hlohovec

 Po príchode do Hlohovca sme sa posilnili a vyrazili sme na pochod k pamätníku Šuleka a Holubyho do mestskej časti Hlohovca, do Šulekova. Na cestu sme vyrazili po zotmení, okolo 19:00. Tento pochod sa koná tradične už od roku 2004, odkedy si členovia SP pravidelne pripomínajú martýrov, ktorí položili životy za našu budúcnosť. Po pešom presune, ktorý trval približne polhodinu sme sa ocitli na mieste, kde sa do výšky týči pamätník, ktorý navrhol architekt Dušan Jurkovič.

Vo svetle faklí nám vodca SP Jakub Škrabák porozprával o obetiach, ktoré priniesli títo dvaja martýri Slovenskej revolúcie. Upozornil i na paralely medzi dobou, v ktorej žili Šulek a Holuby a medzi našou dobou, kedy nám, mladým ľuďom hrozí, že nebudeme mať budúcnosť, tak ako ju nemali mladí, ktorí povstali v revolúcii v roku 1848, teda že je potrebné, aby sme sa aj my chopili zbraní a začali bojovať za našu budúcnosť.

Dve fakle majú veľký význam v tomto tradičnom obrade Slovenskej pospolitosti. Pretože symbolizujú oheň revolúcie, ktorý niesli v srdci Šulek s Holubym. Oni svoj boj nedokončili a tak sme nositeľmi ohňa Slovenskej revolúcie teraz my, členovia SP.

Položili sme vence našim martýrom, zapálili sme sviečky a uctili si ich pamiatku minútou ticha. Jakub Škrabák, však upozornil, že nestačí si našich hrdinov uctievať len minútami ticha, ale najmä tým, že nebudeme ticho, keď sa budú diať neprávosti, že si najlepšie uctíme ich pamiatku bojom za naše ideály, bojom proti národnostnému a sociálnemu útlaku. Po príhovore predniesla naša členka Simona báseň od najväčšieho slovenského básnika Janka Kráľa – Duma dvoch bratov. Po všetkých slovách, ktoré sme mali povedať a povedali sme, sme sa pobrali naspäť do Hlohovca, kde sme náš spomienkový deň ukončili.

 

Možno si niekto vraví, že akcie podobného typu sú zbytočné, no opak je pravdou. Sú veľmi potrebné, aby utužili priateľstvo medzi nami, aby položili základy nášho svetonázoru, a hlavne aby sme nikdy nezabudli na to, čo slovenskí hrdinovia pre nás vykonali. Aby sme ich myšlienky a ich ideály mohli odovzdať i našim deťom. Bol to pekný deň, kedy sme utužili naše priateľstvá a hlavne sme zažili atmosféru miest, ktoré nás inšpirovali a inšpirácia nás posúva napred. Celý deň nás sprevádzal symbol, ani nie tak symbol, ako farba Slovenskej revolúcie. Tou farbou je modrá. Stretli sme sa v Modre, navštívili sme modrý dom, ktorý je sídlom Múzea Ľudovíta Štúra, videli sme modrú dobrovoľnícku rovnošatu, uctili sme si pamiatku dvoch hrdinov, ktorí túto rovnošatu nosili. Najviac však modrá farba vystupovala do popredia na našich vlajkách a tričkách. Modrá je totiž farba Slovenskej pospolitosti a Slovenskej revolúcie.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: