Zneuctili pamiatku pána Andreja Poláka

23. október. 2012 o 12:50 | Kategória: Cigánsky problém, Reakcie | Komentáre vypnuté na Zneuctili pamiatku pána Andreja Poláka

Ubehlo už vyše roka, odkedy sa stala v Maduniciach rasovo motivovaná vražda. Obeťou bol pánAndrej Polák, ktorý sa vracal z tanečnej zábavy, ktorá sa konala počas Cibuľových slávností v obci Madunice. Táto vražda otriasla Slovenskom, najmä však brutalita, ktorou bola vykonaná. Pán Polák na následky ťažkých zranení hlavy zomrel o pár dní v nemocnici.
Ubehlo už vyše roka a vrahovia stále nie sú za mrežami. Dvaja sa nachádzajú vo väzbe, ostatní traja sú na slobode a zrejme im za skutok nič nehrozí, pretože sa údajne bitke iba prizerali. Pravdou však je, že ak sa niekto díva na to, ako niekto niekoho vraždí, je to spolupáchateľstvo, najmä ak napadnutému neposkytnú pomoc. Obžalovaní sa odvolali a preto ich súd zatiaľ neodsúdil. Rozhodlo sa o tom, že dvoch vrahov budú súdiť samostatne. Pravdepodobne dostanú nižšie tresty, ako im súd pôvodne chcel uložiť.
Tento článok však nemá byť nejakou rekapituláciou prípadu, je o tom, že cigánsky teror v Maduniciach stále trvá, najmä psychický teror proti rodine zavraždeného pána Poláka. Slovami sa nedá opísať, čo prežíva rodina zavraždeného, najmä jeho dcéra a manželka. Za jeden rok stratili manžela, otca, starého otca, stretli sa s bezmocnosťou, keď polícia odmietala prípad riešiť, stretli sa z vyhrážkami zo strany rodín vrahov, ktorí brutálne, bezcitne, priam ako zvieratá ubili pána Poláka. Stretli sa dokonca priamo s ohrozovaním ich bezpečnosti, keď dcére pána Poláka prerezali pneumatiky na jej osobnom aute. To, čo sa však stalo naposledy, nemá obdoby.
Rodina Andreja Poláka umiestnila na miesto, kde ho vrahovia napadli, venček so soškou anjela, pri ktorom vždy horí sviečka, ako spomienka na zavraždeného. Keď sa dcéra Miška prechádzala v miestach, kde pána Poláka dobili na smrť, našla miesto doslova obsypané psími výkalmi. Niekomu nestačí, že pána Poláka zavraždili, zneuctili dokonca i jeho pamiatku takýmto obzvlášť odporným a neľudským činom. Slušnými slovami sa nedá vyjadriť, čoho sa dopustil ten, čo to spôsobil. Tento čin sa dá zaradiť medzi tie najprízemnejšie činy, na dno ľudskej spodiny, kedy spodina už prestáva byť ľudským tvorom a stáva sa z nej beštia v ľudskej koži, ohavný tvor ktorý sa krčí v tme, aby nik nevidel jeho odpornosť.

Ten, kto zhanobil pamiatku Andreja Poláka nemá svedomie, nemá kúska ľudskosti v duši, zaútočil týmto činom najmä na pozostalú rodinu. Vinníkov môžeme hľadať medzi rodinami vrahov, alebo medzi útočníkmi, ktorí ostali na slobode. Akoby nestačilo, že rodina Andreja Poláka smúti, stále ich bolí jeho strata, ešte k tomu sú terčami takýchto nechutných útokov. Rodine vyjadrujem uznanie za to, že doteraz bojujú za spravodlivosť, za zosnulého pána Poláka, že vydržali už tak veľa zla, najmä pani Poláková a dcéra Miška. Obdivujem, ako tieto dve statočné ženy znášajú príkorie, ktoré im nachystali tie zvery, ktoré na nich útočia. Zhanobiť pamiatku človeka, ktorého mnohí milovali, najviac jeho rodina, jeho manželka, deti, vnúčatá, to je tým najväčším a zavrhnutiahodným zločinom.
Už tisíc krát som položil otázku „dokedy?“. Dokedy toto budeme znášať, do kedy budeme kašlať na svojich blízkych, ktorí takto trpia? Dokedy budeme ticho, keď sa bude diať zlo nášmu susedovi, nášmu krajanovi? Dokedy budeme ustráchaní ako nejaké stádo oviec? Treba už konečne konať! Aby našim rodinám, našim priateľom už prestali ubližovať. Nás je viac, na našej strane je pravda a spravodlivosť.
Tak kedy sa už konečne spojíme proti tým, ktorí nás vraždia, mrzačia, okrádajú? Kedy sa budeme organizovať? Keď sa dobrí ľudia budú organizovať, zlo skončí veľmi rýchlo! Tak to urobme!

Jakub Hromoslav Škrabák

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: