Žena oligarchu nazvala chudobných ľudí hajzlami

19. október. 2012 o 0:01 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Žena oligarchu nazvala chudobných ľudí hajzlami

 V sobotu 13. októbra 2012 som mal tú možnosť byť svedkom zhromaždenia občanov, ktoré sa konalo v Bratislave pod názvom „Spoločne za slušný a bezpečný život na Slovensku! Spoločne proti skorumpovaným politikom a asociálom!“ Pretože som zástancom pravdy a faktov, rozhodol som sa reagovať na čisté klamstvá, účelové polopravdy a nejasnosti o ktorých som sa dočítal v slovenských novinách.
Z článku Jána Krempaského uverejneného v denníku SME pod názvom „Polícia vytlačila v Bratislave ľudskoprávnych aktivistov z ulice“ sa čitateľ mohol dozvedieť, že: „Zámocká ulica pod Bratislavským hradom sa v sobotu poobede zmenila na zónu ohrozenia, – zo zástupu bolo vidieť najmä vlajky s dvojkrížom rozpustenej Slovenskej pospolitosti a mladíkov, ktorí mali na sebe bombery a kanady, – jeho organizátori boli Oskar Dobrovodský z Malaciek, ktorý sa stal známym sporom so svojimi rómskymi susedmi a Marián Mišún, blízky spolupracovník Mariána Kotlebu nahlásili zhromaždenie skôr, ako aktivisti, – ľudsko – právni aktivisti si od pochodujúcich vyslúžil spŕšku nadávok a urážok, – aktivistov po pár minútach na to vytlačili zo Zámockej ulice ťažkoodenci, – “Je úplne neprístupné, aby v jednej krajine, zvlášť po tom, čo Európska únia dostala Nobelovu cenu za mier, Bratislavou pochodovali fašisti,” povedala po vytlačení z ulice europoslankyňa za Smer,  – keď v závere stretnutia chcela s prejavom vystúpiť Belousovová , prívrženci Kotlebovej ľudovej strany sa jej obrátili chrbtom a začali bučať, – po uvoľnení policajných zátarasov sa k soche Svätopluka dostalo asi 30 kotlebovcov.“

Mohol  by  som  pokračovať  ďalej.  Podobné  nezmysly ,  aké  sa  objavili  v  článku  od  Jána Krempaského, si mohol čitateľ prečítať aj v iných denníkoch. Dokonca aj to, že zhromaždenie zorganizovala Kotlebova strana, alebo Kotlebova pospolitosť. Fakty však vypovedajú niečo celkom iné.

 Kto bol organizátorom akcie ? Akciu organizovali Oskar Dobrovodský z Malaciek, známy ako obeť cigánskeho teroru a štátnej mašinérie, Marián Mišún, pracujúci ako policajt v trnavskej mestskej polícii, ktorý v minulých voľbách do NR SR kandidoval za rovnakú politickú stranu ako Marian Kotleba a Jakub Škrabák, súčasný vodca občianskeho združenia Slovenská pospolitosť. V súvislosti s tvrdením autora článku Jána Krempaského, že: „zo zástupu bolo vidieť najmä vlajky s dvojkrížom rozpustenej Slovenskej pospolitosti“ uvádzam, že Slovenská pospolitosť nebola nikdy rozpustená a pôsobí nepretržite od svojho vzniku v roku 1995. Tieto informácie si môže nielen autor, ale každý občan overiť na oficiálnej stránke MV SR v registri občianskych združení (http://portal.ives.sk/registre/hladatOZ.do). Do vyhľadávača stačí zadať názov združenia, alebo IČO: 34075534.

Ak by bol autor článku aspoň ako tak zdatný novinár, zistil by, že v minulosti bola rozpustená politická strana pod názvom Slovenská pospolitosť- národná strana (SP-NS). Stalo sa tak v roku 2006 kedy o jej rozpustení rozhodol Najvyšší súd SR na podnet GP SR Trnku. Ako dôvod rozpustenia uviedol NS SR, že niektoré programové body SP-NS sú v rozpore s Ústavou SR. Pre toto tvrdenie však GP SR nebola schopná zadovážiť jedno jediné rozhodnutie ÚS SR, ktorý ako jediný podľa Čl.125 Ústavy SR má právo rozhodovať o tom čo je v rozpore s Ústavou SR. SP-NS nebola nikdy zastúpená v NR SR a tak fakticky ani nemohla navrhnúť, alebo dokonca prijať nejaký zákon, ktorý by bol v rozpore s Ústavou SR. No od roku 1989 a najmä od roku 1993 iné parlamentné strany prijali viacero zákonov o ktorých ÚS SR rozhodol, že sú v rozpore s Ústavou SR a poškodili tak svojich občanov v ich ľudských a politických právach a spôsobili občanom aj značnú majetkovú škodu. Napriek týmto rozhodnutiam ÚS SR sa na Slovensku nenašiel žiadny ľudskoprávny aktivista, umelec, osobnosť, policajt, prokurátor, ktorý by žiadal NS SR o rozpustenie takýchto politických strán. Neurobil tak ani Generálny prokurátor SR, hoci musel mať rozhodnutia ÚS SR medzi prvými a ktorému zákon v takýchto prípadoch prikazuje konať !
Pána Krempaského pohoršilo aj to , že v zástupe bolo vidieť: „mladíkov, ktorí mali na sebe bombery a kanady.“ Neviem čo pán novinár považuje za bomberu a prečo mu to vadí, ale osobne som nevidel nikoho, kto by mal obuté topánky vz.60, alebo vz.62 z výstroje bývalej ČSĽA, u nevojenskej verejnosti známych pod označením – kanady. Ak som si dobre pozrel fotografie zo zhromaždenia, rozhodne by som nenazval kanadami tenisky či poltopánky. Ale proti gustu žiadny dišputát. Zaráža ma iba to, že tento novinár – ochranca ľudských práv hodnotí ľudí podľa ich oblečenia. Pripomína mi to socialistické časy, kedy znakom nepriateľstva voči socialistickému zriadeniu bolo riflové oblečenie, koženné bundy, dlhé vlasy, punkové účesy či vyholená hlava – symbol trestanca.

Autora článku zarazilo aj to že: „Marián Mišún, blízky spolupracovník Mariána Kotlebu nahlásili zhromaždenie skôr, ako aktivisti.“ Čo k tomu dodať ? No hádam tu máme platný Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom  práve a ten hovorí, že zhromaždenie patrí tomu, kto si ho ako prvý nahlási. Nikde v zákone nie je uvedené, že niektorá osoba, či skupinka má prednostné právo. Ale kto vie, možno sa v tejto demokratúre dočkáme nejakej úpravy spomínaného zákona. Mimochodom, neviem odkiaľ pán novinár zobral, že Marián Mišún je blízky spolupracovník Mariána Kotlebu, keďže nie je ani členom jeho politickej strany. Ale zrejme ak za ňu kandidoval, tak nejakých pár šedých buniek mozgových, ktoré autorovi článku ostali v hlave, prišli ku kombinácii, že to tak musí byť. Spomínam si na spoločnú fotografiu Osama Bin Ladena so Zbigniewom Brzezinskim a tiež ma napádajú rôzne myšlienky ohľadne 11. septembra 2001.

Ako ďalej čítam článok pána Krempaského, dozvedám sa, že nejakí ľudskoprávni aktivisti zablokovali sprievod účastníkov zhromaždenia a že týchto aktivistov musela vytlačiť ťažkoodenci. Holt, zákon č. 84/1990 zatiaľ platí aj pre vyvolených. Medzi ľudsko-právnymi aktivistami bola poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková-Beňová, ktorej najznámejším počinom v tomto parlamente bolo jej tričko s portrétom herečky Marilyn Monroe, oblečeným počas tichej spomienky na zosnulého pápeža Jána Pavla II. Táto socialistická a sociálne cítiaca poslankyňa zvykne svoje luxusné Maserati zaparkovať na mieste vyhradenom pre invalidov. No v skutočnosti nemá rada chudobných ľudí a počas blokácie sprievodu na nich pokrikovala, že sú hajzli. Pani europoslankyňa za SMER nezabudla pripomenúť, že: “Je úplne neprístupné, aby v jednej krajine, zvlášť po tom, čo Európska únia dostala Nobelovu cenu za mier, Bratislavou pochodovali fašisti,” Ja som na pochode žiadnych fašistov nevidel. Videl som tam ľudí rôzneho veku, ktorí na provokácie ľudskoprávnych účastníkov skandovali: „ Gorily, zlodeji, parazitní darmožráči, mafiáni:“ Účastník zhromaždenia Oskar Dobrovodský na hrubé osočovanie svojej osoby zo strany Flašíkovej-Beňovej a ďalších ľudsko-právnych aktivistov zareagoval: „ Hanba pani Beňová hanba, stojíte na strane kriminálnikov a zločincov. Ste proti slobodným a čestným ľuďom. Vy ste fašistická organizácia.“ Mimochodom ja osobne dodnes neviem, či Nobelova cena za mier bola udelená vojnovým štváčom v politckých oblekoch európskej únie, alebo občanom EÚ za ich spontánne a mnohopočetné demonštrácie proti vojne v Juhoslávii, Afganistane či Líbyi. V spise Gorila bývalý podpredseda vlády a minister hospodárstva Jirko Malchárek popisuje niekoľko prípadov arogantného správania Moniky Beňovej, ktorú nemá rád (volá ju „p*ča“, „fúria“, „hlupaňa“, „beštia“). Haščák hovorí, že ju mal vždy za „kundu“. Haščák vie, že spávala s českým podvodníkom „Deržinským“, jedným chlapom z IRB, ktorého zavreli (Haščák si nevie spomenúť na meno) a chcela spávať aj s Marekom Dospivom, ale ten ju odmietol. Monika Flašíková-Beňová, je vydatá za Fedora Flašíka.  Fedor Flašík sa tiež zapojil do takzvanej ľudskej reťaze, ktorá mala zabrániť účastníkom zhromaždenia v ich sprievode pred budovu NR SR. V minulosti patril k najvýznamnejším spolupracovníkom Vladimíra Mečiara a mal na starosti reklamnú kampaň HZDS v roku 1998. V roku 2002 riadil veľkolepú reklamnú kampaň strany Róberta Fica SMER. V spise Gorila Haščák spomína príklad, ako Fico a Flašík požadovali od Haščáka za zrušenie tlačovej konferencie o privatizácii Paroplynového cyklu províziu. Haščák vymenúva hlavných akcionárov SMERu: Juraj Široký, Vladimír Poór, Martin Glváč, Fedor Flašík, Jozef Brhel a Ivan Kiňo. K Monike Flašíkovej – Beňovej a jej miliardárovi Flašíkovi sa pridal aj semita a svetoobčan Eduard Chmelár, známy ako moderný ľavicový politik, ktorý sa rád ukazuje v spoločnosti ponovembrových zbohatlíkov na jednej strane a na strane druhej organizuje ľavicové protesty proti buržoázii. V súčasnosti je vedúcim Ústavu politických vied Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Je typickým príkladom človeka postihnutým ľudskou a politickou schyzofréniou.

Po policajnom zásahu voči narušiteľom zhromaždenia, sprievod pokojne a za skandovania hesiel proti skorumpovaným politikom a zvýhodňovaniu cigánskeho etnika dokráčal do políciou vyhradeného priestoru kúsok od vstupnej brány bratislavského hradu a schodiska NR SR. So svojim prejavom tu vystúpili občiansky aktivista Marian Mišún, symbol obete cigánskeho teroru Oskar Dobrovodský a občiansky kandidát na funkciu prezidenta SR Vladimír Pavlík. Všetci rečníci boli počas prejavu prerušovaní obrovským potleskom.

Novinár denníka SME Ján Krempaský tvrdí, že: v závere stretnutia chcela s prejavom vystúpiť Belousovová , prívrženci Kotlebovej ľudovej strany sa jej obrátili chrbtom a začali bučať.“ No aj toto jeho tvrdenie ostáva iba polopravdou. Zhromaždenie bolo apolitické a žiadna Kotlebová Ľudová strana na zhromaždení nebola. Niektoré noviny priniesli správu, že organizátorom či spoluorganizátorom zhromaždenia je Ľudová strana – Naše Slovensko. Aj táto informácia bola nepravdivá. Na zhromaždení nebol ani Marian Kotleba a nebolo vidieť ani jeho priaznivcov zvyčajne oblečených v maskáčoch a v tričkách zelenej moslimskej farby s bielym rovnoramenným dvojkrížom na hrudi. S Jánom Krempaským súhlasím v tom, že k mikrofónu sa chcela dostať aj Anna Belousovová po tom, čo ju predstaviteľ SP Jakub Škrabák označil za osobu tiež zodpovednú za stav, do ktorého sa dostal slovenský národ a aj samotný Oskar Dobrovodský. Anna Belousovová je medzi nacionalistami známa ako udavačka nacionalistov, pravá ruku Jána Slotu. Podporovala vstup Slovenska do NATO a EÚ a ako poslankyňa za SNS sa podieľala na schvaľovaní zákonov, ktoré zo slovenských občanov urobili žobrákov. Ako poslankyňa NR SR označovala kritikov SNS ako extrémistov, fašistov a schvaľovala policajné represie voči nim. V posledných parlamentných voľbách jej strana Národ a Spravodlivosť úplne prepadla a tak táto hyena skúša parazitovať na ľudskom nešťastí Oskara Dobrovodského a zúčastňovať sa na cudzích zhromaždeniach. Napriek tomu, že zhromaždenie malo byť apolitické, Anna Belousovová sa pokúsila robiť reklamu sebe a svojej strane. Aj preto ju účastníci zhromaždenia vypískali a vybučali. Niektorí sa k nej obrátili chrbtom. Keď som si dnes pozrel je vyjadrenie pochopil som, že jej politická kariéra skončila a môže sa vrátiť k tomu čo vie po klamaní a intrigovaní najlepšie – k roznášaniu obložených chlebíčkov. Ak by nevedela kam má ísť dám jej tip – Penzión Elektra.

Po ukončení zhromaždenia sa časť jej účastníkov presunula na nádvorie bratislavského hradu, kde si vypočuli ešte pár slov od Mariána Mišúna a pred sochou kráľa Svätopluka ukončili aj toto stretnutie spoločnou fotografiou. Celý priebeh zhromaždenia v podstate prebehol bez vážnejšieho narušenia verejného poriadku. Zhromaždeniu neuškodila ani zbytočná policajná vsuvka v podobe preverovania osôb s modrými vlajkami Slovenskej pospolitosti s bielym rovnoramenným dvojkrížom a bielou kruhovou kontúrou. O tom, že tento symbol nemá nič spoločné so znakom HG a fašizmom už v minulosti rozhodla prokuratúra v Ružomberku a Banskej Bystrici. Prekvapilo ma, že v tejto súvislosti polícia nepreverovala samu seba, keďže hviezda policajného znaku, na ktorom je umiestnený znak Slovenskej republiky sa nápadne, ale veľmi nápadne podobá na Vojnový rád Nemeckého kríža (hviezda, na ktorej je v kruhu umiestnený hákový kríž). Som zvedavý ako sa k tomuto faktu postaví slovenský heraldik pán Vrteľ, ktorý má veľkú zásluhu na Svätoplukovej puklici, ktorá ponižuje prvého slovenského kráľa. Alebo, že by na politicky korektnom Slovensku prestalo už aj pre heraldiku platiť, že za totožný možno pokladať len ten symbol, ktorý je skutočne totožný ? Teda akákoľvek zmena figúry, farby, kovu, nápisu a pod. tvorí úplne iný erb (znak)!

Boris Nebojsa

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: