Prejav Vodcu SP na pochode za slušný život

16. október. 2012 o 22:37 | Kategória: Domáce udalosti, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Prejav Vodcu SP na pochode za slušný život

Vážené zhromaždenie nespokojných Slovákov!
Obraciam sa na vás nie ako politický aktivista, či ako ma zvyknú nazývať médiá, extrémista, ale ako občan Slovenska, ako jeden z vás, ktorí trpia týmto systémom. Systém, ktorý tu funguje je doslova likvidačný, ktorý nenechá dýchať najmä nám, pracujúcim, obyčajným Slovákom a Slovenkám, ktorí chcú mať pokojný a slušný život.

Neustále zvyšujúce sa ceny potravín, zvyšujúce sa dane, drahšia zdravotná starostlivosť, drahšie lieky, drahšie bývanie, to všetko je v ostrom protiklade k tomu, ako chceme žiť my. Napriek zvyšujúcim sa cenám, naše mzdy sú stále na tej istej úrovni, či klesajú. Chcú od nás viac práce za tie isté peniaze. Komu sa to nepáči, môže si nájsť inú prácu. Ale akú, keď práca nie je takmer žiadna? Mladí ľudia v tisícoch odchádzajú za prácou do zahraničia za lepším životom. Pracujúci, ktorí žijú na Slovensku sú vydieraní tým, že ak neprijmú minimálnu mzdu, prídu o prácu. Mnohokrát sme ticho, pretože väčšina má na krku úvery a živia rodiny. Ak by sme prišli o prácu, kto sa postará o naše deti? Štát určite nie.

Rozmohlo sa novodobé otroctvo v podobe pracovných agentúr. Je to iba obyčajné predávanie otrokov. My nepotrebujeme agentúry, my si vieme nájsť prácu sami.    Akým  právom  berú peniaze za nás, pracujúcich?  Akým právom ťažia z nášho nešťastia, z našej biedy? Pracovné agentúry iba predávajú ľudí ako nejaký majetok, ako pracovné nástroje, či veci z ktorých sa dá vytvoriť zisk. Peniaze, ktoré dávajú firmy agentúram za to, že nám sprostredkujú prácu by sme mohli dostávať my.

 Obraciam sa na vás, zdravotné sestry, učitelia, robotníci, poľnohospodári, roľníci… Azda si nezaslúžime za našu prácu mzdy, ktoré by nám zaistili slušný a spokojný život? My totiž vytvárame hodnoty na ktorých je vybudovaný tento štát. My pracujeme vlastnými rukami, aby sme vypestovali plody, ktoré nám ale potom zoberú iní. Zoberú nám ich tí, pre ktorých je dôležitý iba zisk.

Najväčšou chybou tohto kapitalistického systému je to, že nie sme braní už ako ľudia. Sme braní iba ako stroje, prostriedky pre tvorbu zisku. Ak sa teraz zamestnávateľ pozrie na robotníka vo fabrike, nevidí ľudskú bytosť s obyčajnými ľudskými problémami a potrebami, vidí iba prostriedok na zisk. V dnešnej dobe už nie je dôležité napĺňať ľudské potreby, ale spraviť čo najväčší zisk. Tak je to teraz vo všetkých profesiách. Zisky, zisky, zisky, zisky… A život človeka je na poslednom mieste.

Myslím, že som dostatočne opísal situáciu pracujúcich na Slovensku. Ale prečo je slovenská spoločnosť v takom stave? Je to chybou zlého hospodárenia štátu. A štát, to je vláda a parlament. Štát má slúžiť na to, aby pomáhal napĺňať potreby svojich občanov, aby sa postaral o jeho zdravie a živobytie. Ale v momentálnej situácii platí, že my občania sa musíme starať o to, aby štát, teda hlavne politici mali z čoho žiť. Politici po novembri 89 rozkradli a rozpredali do zahraničia všetky naše podniky, našu pôdu, zatiahli nás do Európskej únie, pre ktorú sme iba kolóniou. Od novembra sa tu vystriedalo viacero vlád, pravicových, či ľavicových. Všetci bez rozdielu sa podieľali na krádežiach, lúpení, sociálnych experimentoch na slovenskom národe. Pod pojmom sociálny experiment myslím experimentovanie, ako dlho dokáže slovenský občan zniesť okrádanie, ako hlboko sa dokáže zohnúť, aby mohli šliapať po jeho chrbte. Predali skutočnú moc do rúk finančných skupín, ktorým ide už iba výhradne o zisk.

Ale už stačilo! Musíme povedať, že už toho máme dosť! Že už sa viac nenecháme vykorisťovať, že už nechceme, aby žili z našej práce, že si chceme zakladať a starať o svoje rodiny a svojich blízkych. Chceme a máme právo na slušný život!

Lenže náš hlas je slabý, nepočúvajú nás. Dokonca sa nám vysmievajú ako napríklad teraz, minister financií za SMER-SD, Peter Kažimír sa nechal počuť, že by dokázal vyžiť aj z menej ako 300 eur. Je to totálny výsmech všetkým pracujúcim. Milión Slovákov je na hranici chudoby a oni sa nám iba vysmievajú. Cítia sa neohrození, pretože ak spravia chyby, pred voľbami zase sľúbia niečo nové a my ich zase zvolíme. Tento pocit istoty im musíme zobrať, pretože na Slovensku nemôžu byť pánmi zlodeji a darmožráči. Musíme sa im preto postaviť.

Aby sme sa dokázali postaviť nezodpovedným politikom a tomuto prehnitému a protiľudskému systému, musíme v sebe nájsť stratenú odvahu a hrdosť. Odvahu k činom získame, ak znova nadobudneme hrdosť. Mali by sme byť hrdí na to, že pracujeme, že vytvárame hodnoty, z ktorých oni získavajú svoje nechutné zisky. Pracujúci človek musí získať hrdosť a sebavedomie, pretože on je ten, ktorý hýbe ekonomikou, on je ten, ktorý skutočne posúva našu krajinu dopredu. A preto, pracujúci, buďte hrdí na to, že pracujete za svoju budúcnosť i za budúcnosť svojich blízkych. Sme ľudia, ľudské bytosti, ktoré majú svoje potreby a preto chceme, aby sa k nám politici, či zamestnávatelia tak aj správali. Nie sme stroje, či veci, aby sa s nami tak zaobchádzalo. Hovoríme nie!

Stále si myslíte, že nás nebudú počúvať? Budú musieť! Pretože ak im zoberieme to, čo potrebujú k svojmu životu, všimnú si to. Ak odmietneme pracovať, budú prichádzať o svoje zisky a toho sa strašne boja. Boja sa toho, že sa pracujúci spoja a odmietnu sa podieľať na výrobe zisku, ktorý putuje do ich vreciek. Boja sa najviac organizovaných pracujúcich, ktorí sa budú biť za svoje práva. Práve preto je dôležité, aby sme im ukázali, že sa chceme biť o svoje práva a štrajk je pre nich tou najzrozumiteľnejšou rečou, ktorej veľmi dobre rozumejú. Štrajk je našim právom, štrajk je našou výsadou, štrajk je našou zbraňou! Nestačí iba organizovať verejné zhromaždenia, treba organizovať aj odpor na pracoviskách, ak nie ste spokojní so svojimi pracovnými podmienkami. Právo na štrajk je dokonca zakotvené aj v najvyššom zákone, ktorý platí, teda v Ústave SR.

Ale aby štrajk mal účinok, musia sa do neho zapojiť všetci. Nebojme sa, že nás vyhodia zo zamestnania, pretože vyhodiť všetkých nemôžu, prišli by o svoje zisky, pre ktoré žijú. Buďme solidárni, podporujme sa navzájom, pretože nám ide o spoločný cieľ. Aby slovenský občan mohol na Slovensku slušne žiť. Keď štrajkovali lekári, našlo sa veľa ľudí, ktorý tento štrajk odsudzovali. Zdôvodnili to tým, že veď lekári predsa majú dostatočne vysoké platy, mnohokrát niekoľkonásobne vyššie ako my. Áno, to je síce pravda, no nikomu z nás nikto nezakazoval bojovať za lepšie platy ako bojovali lekári. Netreba ich odsudzovať, že chceli lepšie podmienky. Ak chceme lepšie podmienky, tak bojujme rovnako ako oni. Ak bude medzi nami solidarita, budeme sa navzájom podporovať, dosiahneme toho veľa. Ak by lekári podporili v štrajku zdravotné sestry, sestry by tak dosiahli oveľa viac. Toto je tou najväčšou chybou, že spolu nedržíme. Preto držme spolu!

Ak sa nás nezastane nik, ani štát, musíme o svoje práva bojovať sami. Nemôžeme čakať, že príde niekto, kto vyrieši naše problémy za nás. Nie, my ich musíme začať riešiť sami. Pracujúci človek musí znova získať svoju hrdosť! Preto sa zakladá občianske združenie Ľudia v ohrození, ktoré bude zastupovať všetkých občanov Slovenska, ktorých poškodzuje tento systém. Či to budú ľudia, ktorí trpia teror zo strany asociálov alebo ľudia, ktorí sú vykorisťovaní, či inak trpia v dôsledku podmienok, ktoré im vytvorili nezodpovední ponovembroví politici. Preto vyzývame všetkých ľudí, ktorí trpia týmto systémom, aby sa pridali do tohto občianskeho združenia. Právnici, lekári, zdravotné sestry, živnostníci, poľnohospodári, robotníci, roľníci, učitelia, títo všetci dokážu zmeniť situáciu. Toto občianske združenie sa bude zastávať ľudí, ktorí sú v ohrození.

Politici nás sklamali, preto musíme naše problémy riešiť nepolitickou cestou. Nechceme, aby o nás rozhodovali politici. Chceme o sebe rozhodovať sami. Chceme priamu demokraciu a širokú socializáciu podnikov na Slovensku! Chceme ukončiť vykorisťovanie! Chceme mať jednoducho slušný a bezpečný život!

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: