V Bratislave ľudia pochodovali za slušný a bezpečný život

15. október. 2012 o 20:50 | Kategória: Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na V Bratislave ľudia pochodovali za slušný a bezpečný život

Dňa 13.10. 2012 bol v Bratislave opäť počuť hlas nespokojných Slovákov, ktorí žiadali, aby boli konečne dodržiavané ich práva. Na tento deň bol totiž zvolaný Protest za bezpečný a slušný život na Slovensku. Akciu podporili aj členovia SP, ktorých pozvali organizátori. Počiatočný zraz účastníkov protestnej akcie bol na hlavnej železničnej stanici v Bratislave, kde sa stretli nespokojní občania rôznych vekových kategórií. Po chvíľkovom meškaní vyrazil päťstohlavý sprievod smerom cez Staré mesto k budove NR SR. Počas sprievodu účastníci kričali heslá ako „Chceme svoje práva!“, či „My tu chceme žiť, prestaňte nás biť!“. Dav demonštrantov pochodoval mestom s transparentmi a slovenskými vlajkami. Demonštranti boli väčšinou disciplinovaní. Našli sa však aj výnimky, ktoré boli upozornené, že sa majú správať slušnejšie. Organizátori dokonca trochu zmenili trasu pochodu, nakoľko sa chceli vyhnúť skupine extrémistov na čele s europoslankyňou Monikou Beňovou-Flašíkovou, ktorí sa snažili obmedzovať práva slovenských občanov. Organizátori tak jasne dali najavo, že nechcú vyvolávať konflikty a chcú riešiť veci diskusiou a nie násilím, na rozdiel od Inš !@#$%^&*útu ľudských práv.

Napriek tomu sa však sprievod nevyhol skupinke asi dvadsiatich netolerantných a nenávistných rasistov a  reakcionárov. Mohli sme si prezrieť panoptikum tých najviac nenávistných ľudí, ktorí pôsobia na Slovensku, ktoré reprezentovali mená ako Monika Beňová-Flašíková, Eduard Chmelár, Róbert Mihály. O týchto ľuďoch je známe, že netolerujú iné názory, ako majú oni, no na „blokáde“, ktorú predviedli ukázali niečo, čo prekonalo aj tie najviac nenávistné vyjadrenia zo sociálnych sietí. Beňová kričala po obyčajných ľuďoch, ktorí prišli bojovať o lepšie sociálne podmienky, či za to, že chcú žiť v bezpečí, že sú „hajzli a fašisti“. Beňová nezabudla označiť za fašistu aj Oskara Dobrovodského, ktorý protest nahlásil. Mihály hádzal po protestujúcich predmety a pritom sa usmieval. Najviac však spomedzi krikľúňov vytŕčal Edo Chmelár, ktorý nepríčetným pohľadom plným nenávisti častoval obyčajných ľudí a stále dokola kričal, jedno slovo. „Fašisti, fašisti, fašisti, fašisti…“.  Skoro mu až išla pena z úst. Toto obmedzovanie slobody zhromažďovania a slobody slova nenechalo dlho políciu nečinnú. Päťstohlavý dav dal jasne najavo, čo si o týchto totalitných prisluhovačoch myslí. Polícia týchto duševných mrzákov vytlačila na okraj. Byť vytlačení na okraji sú títo „aktivisti“ zvyknutí. Na okraji spoločnosti. Sprievod tak mohol pokračovať ďalej k jeho cieľu.

 Po dorazení do cieľa pri budove NR SR sa v pripravenej ohrádke (akoby sme boli zvieratká) začali prednášať prejavy. Ohrádku mali prichystať skôr pre tých, čo sa naozaj správali ako tlupa opíc ktorí sa nás snažili obmedzovať. Po úvodných slovách Mariána Mišúna nasledoval príhovor Oskara Dobrovodského, obete tohto prehnitého systému. Pán Dobrovodský trpí tak ako tisíce Slovákov cigánskym terorom, no nebojí sa o tom nahlas hovoriť. Po ňom vystúpil dôchodca, pán Šatan, ktorý poukázal na to, ako fungoval systém za Slovenského štátu a ako funguje teraz. Po pánovi Šatanovi nasledoval príhovor Národného odporu z Nitry. Tento príhovor poukazoval na to, ako ponovembroví politici ničili a stále ničia občanov Slovenska. Poukázal hlavne na potrebu revolúcie, ktorú treba spraviť, aby náš národ prežil. Potom sa slova ujal Marián Mišún, dlhoročný aktivista, ktorý spolu s Oskarom Dobrovodským zorganizoval tento protest. Nasledoval príhovor Vladimíra Pavlíka, signatára Charty 77 a občianskeho kandidáta na prezidenta SR. Po pánovi Pavlíkovi prišiel na rad so svojim príhovorom Jakub Škrabák, vodca SP. Ešte pred tým, ako sa dostaneme k samotnému jeho príhovoru, musíme upozorniť na jednu vec. Počas celého protestu sa medzi účastníkmi pohybovala osoba v červenom, tou osobou nebol nik iný, ako ponovembrová politička, bývalá pravá ruka Jána Slotu, Anna Malíková-Belousovová, ktorá sa snažila robiť si stranícku politickú agitáciu. Ešte pred samotným prejavom Jakub Škrabák upozornil na to, že Belousovová bola súčasťou ponovembrových vlád a parlamentov a zúčastňovala sa na zločinoch proti slovenskému národu. Po tomto upozornení Belousovová začala narúšať dovtedy pokojné zhromaždenie. Vbehla ako nepríčetná do priestoru vyhradeného pre rečníkov a dožadovala sa slova. Vyrušovala Jakuba Škrabáka  nemiestnymi a vulgárnymi poznámkami. Organizátori jej totiž nechceli dovoliť vystúpiť, pretože protest mal byť apolitický, Belousovová si chcela iba robiť agitáciu pre jej politickú stranu.

Jakub Škrabák poukázal na zvrátenosti súčasného kapitalistického systému a poukázal hlavne na to, že ľudia by sa mali spojiť na obranu svojich práv, proti politikom, ktorí tento národ neustále ničia. Vyzýval ľudí k tomu, aby začali  štrajkovať, bojovať za svoje práva, organizovať sa. Avšak nie pod taktovkou nejakej politickej strany.

Po príhovore Jakuba Škrabáka začala Belousovová atakovať organizátorov a snažila sa ukradnúť mikrofón a tak sa dostať k slovu. Marián Mišún preto zhromaždenie ukončil. Po ukončení zhromaždenia Belousovová slovo dostala. No po tom, čo začala slovne napádať účastníkov zhromaždenia bola vypískaná. Ľudia jej dali jasne najavo, že si neželajú, aby ďalej klamala a narúšala toto verejné zhromaždenie. Keď ju ľudia vypískali, utiekla.

Za pozitívum tejto akcie možno označiť to, že ľudia napriek provokáciám zo strany Beňovej, či Belousovovej zostali disciplinovaní a ukázali tak, že im nejde o vyvolávanie konfliktov, ale o skutočnú zmenu. Ľudia ukázali, že sa vedia mobilizovať aj bez rôznych politických strán, ktoré sa snažia zneužiť občiansky odpor na svoje politické ciele.

Prejav Vodcu SP si môžete prečítať : TU

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: