Tribečská expedícia

26. september. 2012 o 21:16 | Kategória: Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Tribečská expedícia

   Dňa 22.9. 2012 sme boli my, členovia SP a Turistického klubu Plesnivec pozvaní na turisticko – náučný výlet do lokality, v ktorej dominuje zrúcanina hradu Gýmeš. Na tento turistický výlet nás pozval náš sympatizant a kamarát Matej, zúčastnili sa ho i sympatizanti a priatelia SP.  Hrad Gýmeš stojí na kopci menom Dúň  (514 m n.m.) na južnom úpätí pohoria Tribeč. Nachádza sa medzi obcami Jelenec, Ladice a Kostoľany pod Tribečom.

   My sme na hrad vyrazili z obce Ladice približne o 09:00 ráno. Zvolili sme trasu, ktorá vedie cez tzv. Ladickú baňu. Ide o starý kameňolom. Na vrchole kopca, ktorý sa kedysi využíval na ťažbu kameňa sa nám naskytol krásny výhľad na Ladice i okolité obce. 

Po chvíľke oddychu, a hlavne po kochaní sa krásnym výhľadom, sme sa vydali opäť ďalej, k nášmu cieľu, ktorý bol pred nami vzdialený asi hodinu chôdze. Naše kroky viedli po hrebeni pohoria. Mohli sme obdivovať krásny les zložený z listnatých stromov. Pochvaľovali sme si, že máme ideálne počasie práve na turistiku. Nebolo ani teplo, ani zima, slnečný kotúč nám hladil tváre, ale veľmi jemne, akoby nás chcel poláskať, no nevyčerpať svojou ohnivou mocou. Zaujímavosťou bol pekný drevený kríž, ktorý sme po ceste postretli. Teda nie, že by prechádzal okolo, my sme šli okolo. Tento kríž postavili kresťania ešte v časoch normalizácie, teda v časoch najväčšieho komunistického teroru.

 

 

 

 

Od kríža to už bolo celkom blízko k pôvodnému miestu na ktorom stál hrad Gýmeš. Hrad bol presunutý pre lepšiu strategickú polohu, ktorú poskytoval protiľahlý kopec. Opäť nás potešil nádherný výhľad. V ten deň sme ich spozorovali niekoľko. Z tohto miesta sme už konečne zazreli v plnej kráse veľkolepý Gýmeš, preto sme sa plní nedočkavosti zrýchleným krokom vydali k jeho hradbám.

   Po chvíli chôdze sme sa už ocitli pod jeho hradbami a preto sme smelým krokom prešli jeho bránou. Jeho veľkosť sa nám však naplno vyjavila až vtedy, keď sme vkročili do jeho útrob. Hneď sme vykročili po schodoch do najvyššieho bodu hradu, do jeho najvyššej veže. Tam sa zatrepotali naše vlajky a mali sme pocit, že sme skutočnými pánmi tejto zeme, keď sme pozerali z veže na krásne slovenské polia a lesy, pasienky, kde sa pásol dobytok, na mestá a obce učupené medzi kopcami, ktoré ako keby boli tým pravým príkladom pre život slovenského človeka, teda pre život v lone prírody. Celkovo nám ten kraj pod Tribečom učaroval. Na vrchole veže nám náš sprievodca Matej predstavil stručnú históriu hradu. Hrad bol majetkom rodu Forgáčovcov. Legenda vraví, že pri trojmesačnom obliehaní hradu Turkami sa hradná pani modlila v kaplnke, ktorá bola postavená v areáli hradu a na Turkov sa potom zosypal ohnivý dážď, ktorý ich odohnal. Tí, čo sa odvážili pozrieť za seba, keď utekali, zbadali obrovskú päsť, ktorá im hrozila z neba. Dostali sme dokonca i upomienkové predmety, ktoré vlastnoručne zhotovil náš sprievodca, aby sme mali pamiatku na tento pekný deň.

Potom sme si už hladní našli miesto, na ktorom sme si založili oheň a pripravili si chutný obed. Túto dlhšiu chvíľu oddychu sme využili na rozhovory, ktoré pokračovali až dovtedy, kým sme sa opäť nepobrali na cestu. Vyzbierali sme všetky odpadky a zobrali sme ich so sebou. Na tomto mieste musím pochváliť dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o čistotu na hrade a o jeho rekonštrukciu, ktorá tam prebieha. Bolo vidieť, že na hrade spravili veľký kus práce a nikde sme nevideli žiadne odpadky.

   Pred odchodom sme preskúmali ešte všetky zákutia tejto zrúcaniny. Bolo tam čo pozerať a určite sme odhalili iba malú časť tajomstiev, ktoré tento hrad ukrýva. Je tu množstvo zachovalých miestností, ktoré vyžarovali tajomnosť. No najväčší dojem na mňa spravila kaplnka, v ktorej sa kedysi modlila hradná pani. V tejto časti hradu na moje zmysly udrela energia a atmosféra ako kladivo na nákovu. Mal som zvláštny pocit, že tu sídli mocnosť, ktorá hrozila päsťou na Turkov v minulosti. Keď sme si pozreli celý hrad, vydali sme sa opäť ďalej, pretože naša cesta ešte z ďaleka neskončila.

   Z hradu sme vyrazili do obce Kostoľany pod Tribečom, kde bola naša ďalšia zastávka. Cesta z hradu do Kostolian ubehla veľmi rýchlo. Najmä preto, že sme šli svižným krokom z kopca.

   V Kostoľanoch sme sa chceli zastaviť a pozrieť si miestnu veľkú pamiatku svetového významu – Kostol sv. Juraja. Tento kostol je zaradený ako národné kultúrne dedičstvo. Pri kostole nás už čakal Ing. Ivan Hók, ktorý nám spravil veľmi zaujímavú prednášku nie len o kostole ale i o histórii obce Kostoľany pod Tribečom, kde bol pán Hók dlhoročným starostom. Historici sa nevedia zhodnúť, kedy bol kostol postavený. No podľa najnovších výskumov bol postavený už medzi 7. a 8. Storočím, pravdepodobne kresťanmi, ktorí boli súčasťou rímskej armády, ktorá tu v tom čase pôsobila. V kostole sa nachádzajú krásne fresky s biblickými výjavmi, ktoré sú však bohužiaľ dosť poškodené. Práve preto je kostol momentálne v rekonštrukcii. Tragédia je, že o pamiatky takéhoto svetového významu sa dne štát veľmi málo stará a je nedostatok peňazí na ich rekonštrukciu.

   Po zaujímavej prednáške sme opäť vyrazili do miesta štartu našej Tribečskej expedície, do obce Ladice. Tam sme náš výlet ukončili.

   Prežili sme naozaj pekný deň v krásnom kraji. Kraj bol taký pekný, že sme takmer neustále museli fotiť. Nafotili sme naozaj veľkú hŕbu fotiek. Po tomto výlete sme boli unavení, no naozaj spokojní. Aj týmto chceme poďakovať nášmu sprievodcovi Matejovi, ktorý nám zorganizoval tento pekný výlet.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: