“Prípad Tatjana Šidlová”

23. september. 2012 o 9:54 | Kategória: Reakcie, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na “Prípad Tatjana Šidlová”

Dôchodkyňa Tatjana Šidlová sa v roku 2005 odvážila postaviť proti – jemne povedané nekorektnému konaniu zástupcov INA Kysuce, a. s. a jej právnemu zástupcovi Mgr. Heringešovi, ktorí zneužili jej situáciu a vmanipulovali ju do podpísania zmluvy o predaji pozemkov a zvláštnej Dohody tvrdiac, že jej priamo do kúpnej zmluvy nemôžu uviesť vyššiu sumu, ktorú medzi sebou dojednali.
Tvrdili, že len od podpisu zmluvy s ňou závisí, či dostanú 1. 9. 2005 stavebné povolenie na výstavbu  ďalšej časti závodu.  Po obsahovej stránke Dohodu predložili v takej podobe, že sa dá vykladať rôzne a T. Šidlová je ňou doživotne vydierateľná. Aj z diktafónovej nahrávky, ktorú si pani urobila pri jednom z jednaní s Mgr. Heringešom a Ing. Paštekom je preukázateľné, že jej peniaze sľúbili vyplatiť najneskôr do konca septembra 2005. Tatjana Šidlová, ktorá bola v danom období vo veľmi zlom zdravotnom stave, nechápala dosah obsahu Dohody do budúcnosti, a ako človek bez finančných prostriedkov nemala ani veľa možností získať odbornú právnu pomoc ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy a Dohody, ktorú jej podsunuli s odôvodnením, že vyššiu kúpnu cenu, ktorú medzi sebou dojednali, jej inak nemôžu vyplatiť – nemôže byť uvedená v riadnej kúpnej zmluve!

Keďže sľúbenú sumu podľa bodov Dohody nedostala ešte ani v decembri 2005, a právny zástupca INA Kysuce ju chcel prinútiť k podpisu akejsi ďalšej Dohody, obrátila sa na dvoch odborníkov advokátov, ktorí sa nezávisle na sebe zhodli na tom, že Dohoda odporuje dobrým mravom, je nezrozumiteľná a dá sa voľne vykladať podľa potreby jej autorov.

Následne sa pani Šidlová obrátila so žalobou na súd. A ako to na slovenských súdoch chodí, isto netreba podrobne opisovať.

Do dnešného dňa o veci v jej merite rozhodnuté nebolo. Pani už v súvislosti s domáhaním sa svojich práv prišla približne o pol milióna korún. Súd jej aspoň veľkoryso priznal advokátku.

Pretože Mgr. Heringeš navrhovateľku pred súdom osočoval vyhlasujúc, že bola daná do invalidity, pretože je psychicky chorá, pani neprozreteľne vyhlásila, že je ochotná sa dať vyšetriť u psychiatra, aby dokázala, že je po tejto stránke v poriadku a bola daná do invalidity pre CFIDS.

V období, keď bol na ňu vyvíjaný nátlak na skoré podpísanie kúpnej zmluvy a Dohody, mala znova veľké problémy súvisiace s týmto ochorením, ktoré už trvali celé mesiace a celkovo vyústili až do depresie. Práve toto malo byť nakoniec predmetom posudzovania odborníkmi a vyjadrenia a zohľadnenia v nadväznosti na to, či bola spôsobilá podpísať podvodnícku zmluvu.

Hoci hlavným dôvodom na vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy je jej neurčitosť, nezrozumiteľnosť a porušenie dobrých mravov, a to bez ohľadu na ostatné.

Ako laik bez právnického vzdelania pani Šidlová nemohla tušiť, že body Dohody si môže každý vykladať, ako mu to príde vhod, a že vlastne išlo o lesť, ktorú na ňu prichystali, aby jej nemuseli zvyšné peniaze vyplatiť pre údajné porušenie zmluvy z jej strany – ak by si dovolila obrátiť sa na súd, že jej nedali celú dohodnutú sumu!

Dôverčivosť, s akou ochotne ponúkla súdu dôkaz o svojej psychickej spôsobilosti – návrhom na vyšetrenie u psychiatrov a súčasne u ďalších znalcov – imunológa a psychológa, do ktorých kompetencie patrí posudzovať jej celkový zdravotný stav v nadväznosti na stav v období podpisovania zmluvy a Dohody, sa jej nevyplatila.

Okresný súd v Žiline určil vykonať znalecké vyšetrenie a urobiť posudok MUDr. Elene Poloncovej z Liptovského Mikuláša. Výsledkom je dvadsaťstranová zlátanina klamstiev, výmyslov a dezinformácií na vrub Tatjany Šidlovej – bez toho, aby do posudzovania boli pribratí znalci z odboru psychológie a imunológie, ako to ukladá aj príslušný zákon o znalcoch.

Po vyjadreniach, ktoré predniesla Poloncová pred súdom, súd akceptoval návrh, aby bol vykonaný kontrolný posudok. Jeho výsledok do tohto momentu nie je navrhovateľke v spore známy.

MUDr. Poloncová si pre potreby posudzovania zapožičala od súdu spis , od bývalej lekárky z Bratislavy, ktorá konštatovala u pani Šidlovej v posudzovanom období depresiu, dokumentáciu a tiež si zapožičala dokumentáciu od pani Šidlovej. Vylákala ju od nej ľstivým tvrdením , že jej ju určite vráti, len práve v danej chvíli si ju nemá čas prezerať v jej prítomnosti.

Po vyhotovení posudku znalkyňa nevrátila pani Šidlovej časť dokumentácie – originály nálezov i s fotokópiami, a táto, keď ich nedostala späť ani po telefonátoch, ani po písomnej žiadosti, obrátila sa na PPZ, kde jej poradili podať trestné oznámenie pre podozrenie z nepravdivého znaleckého posudku, ktoré pani aj podala.

I keď – už na základe predchádzajúcich skúseností z políciou a prokuratúrou v Liptovskom Mikuláši – požiadala, aby vec nepridelili do LM, jej trestné oznámenie sa ocitlo v LM.

Keď polícia vo veci nekonala, rozhodla sa Tatjana Šidlová verejne protestovať proti amorálnemu činu Poloncovej a nečinnosti polície, ktorá až po sťažnosti na PPZ konala – zmietla jej TO bez hlbšieho zaoberania sa ním, bez dokazovania, zo stola.

Následne bola T. Šidlová obvinená z prečinu pre údajné ohováranie Poloncovej, ktorého sa mala dopustiť svojím verejným protestom.

Podrobnosti o celom prípade sú uvedené na www.slovenskazumpa.blogspot.com.

Z doterajších výpovedí zúčastnených osôb, ktoré sú v trestnom spise, je nespochybniteľné, že celý prípad bol vykonštruovaný ako pomsta proti T. Šidlovej za jej občianske postoje, poukazovanie na zneužívanie právomocí z ich strany a jej odvahu postaviť sa proti podobným jedincom, o ktorých morálke, resp. nemorálnosti svedčia ich činy.

Poloncová ochotne poslúžila ako zámienka na vyrovnávanie si účtov so Šidlovou zo strany jednotlivcov, ktorí sú príslušníkmi polície, prokuratúry, verejnej správy, súdov a „bielych golierov“, a ktorí nemôžu stráviť, že sa im niekto stavia na odpor.

A aby si policajti poistili, že len tak ľahko sa z toho Šidlová nedostane, na základe lží a hlúpych táranín starostu obce Dúbrava – V. Janičinu si obstarali od s nimi zjavne kompatibilnej sudkyne príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvinenej.

A to hneď u odborníkov dvoch – Stankoviča a Kosorínskeho. Ich tiež asi 20-stranový posudok hýri množstvom lží a dezinterpretácií, ktoré automaticky – bez iných podkladov, bez overovania si skutočností, prevzali z posudku „kamarátky“ Poloncovej.

Vyšetrovateľ si zabezpečil týmto, že obvinenej Šidlovej ustanovil súd obhajkyňu, pretože sa chcela obhajovať sama.

(Treba predsa dosiahnuť, aby po jej odsúdení musela zaplatiť aj obhajcu, o ktorého nestojí – pretože podľa jej názoru je bez právneho významu, aby po jej boku sedel niekto, kto nemá chuť, či čas podrobne študovať spis a pokladá za frašku, aby všetko obhajcovi, ktorému má právo nedôverovať, pripravovala sama, aby ju mohol obhajovať, prípadne mu vopred oznamovala kroky, ktoré má v úmysle podniknúť.)

Súd suverénne porušil právo obvinenej na zvolenie si advokáta. Nevyzval ju k tomu – lebo sa mu to zdá bez právneho významu!

A zdá sa mu to preto, že už vopred mali všetci zúčastnení podľa vopred pripraveného scenára vo veci jasno.
Preto dvaja amorálni znalci z pani Šidlovej vyprodukovali osobu duševne chorú, nespôsobilú sa obhajovať sama!

A hoci pani Šidlová vo svojom okolí nikomu neubližuje, nikomu sa nevyhráža, nikoho majetok nepoškodzuje , aj keď voči jej osobe takto konajú už viac ako 5 rokov niektorí susedia, spomenutí dvaja dobre zaplatení a režimu poplatní znalci označili pani Šidlovú za osobu spoločnosti nebezpečnú.

Na základe čoho k podobnému záveru prišli, nie je jasné nikomu, kto túto osobu pozná.

Odhliadnuc od ich účelových záverov, že menovaná trpí paranoidnou poruchou osobnosti s vyhliadkami, že táto prerastie až do štádia paranoie ( ), fakty, ktoré sú preukázateľné listinnými dôkazmi inštitúcií a orgánov a ktoré pani Šidlová ešte pred podstúpením psychiatrického vyšetrenia do spisu vyšetrovateľovi doložila, sú faktami bez ohľadu na účelovo vykonštruovanú diagnózu a budú nimi aj vtedy, ak by skutočne podobným ochorením trpela. Meritum vecí nespočíva totiž v tomto, ale v iných veciach a tie sú predmetom konaní na orgánoch a súdoch SR.

„Prípad Tatjna Šidlová“ je veľmi názornou ukážkou zneužívania moci – a to zneužívania čoraz väčšieho tými, ktorí reprezentujú moc v štáte.

Je to ukážka jej arogancie a intenzita tejto arogancie stúpa s každým „úspešným“ prípadom – teda prípadom, kde občan ťahal za kratší koniec.

 

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: