Za budúcnosť našej vlasti

12. august. 2012 o 9:54 | Kategória: Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Za budúcnosť našej vlasti

Ty, priateľu, si verným synom svojej slovenskej vlasti a si hrdý na svoj národ. Toto sa mi páči. Ale vieš,  že svoju duševnú čistotu zavrhujúca mládež je aj hanebným zradcom svojej vlasti?! Pravda, vieš, že budúca životaschopnosť našej rasy závisí zväčša od toho, či bude naša mládež obnovenou mládežou, alebo ďalej bude klesať po svahu nemravnosti do tej priepasti, kam propagátori nemravného života, obrazov, tlače, kníh (najväčší nepriatelia nášho národa! ) v telesno­ duševnej celistvosti načatú mládež cieľavedome chcú priviesť. Skutočná podkopná práca deje sa v celom spoločenstve, v divadlách, kinách, knihách, novinách proti čistému životu slovenskej rasy, a tí, čo kladú tieto míny, vedia veľmi dobre, že ak raz mravne — a čo s tým súvisí — telesne zdegenerovali slovenskú rasu, bez odporu a ťažkostí si budú môcť rozdeľovať našu krajinu noví dobyvatelia vlasti.

Prítomnosť našej mládeže je budúcnosťou našej vlasti! „Každodenným zjavom je, že dietky a vnuci boháčov, ktorí len peniaze zdedili, ale nie mravný život, o krátky čas prídu navnivoč. To isté platí aj o národoch, ktorých pád pre postupnú nemravnosť nevie nijaké umenie štátneho spravovania  zadržať.” (Hilty.)

Prečítaj si len, čo píše Tacitus pri hrobe hrdého rímskeho národa, ktorý niekedy bol podmaniteľom celého sveta. Prečítaj si len, ako pri tomto hrobe, kam uvalila Rimanov smilná životospráva, ospevuje chválu čistého života víťazných pohanských Germánov:

Saepta pudicitia agunt, nullis spectaculorum in-lecebris, nullis conviviorum irritationibus corruptae . . . Paucissima in tam numerosa gente adulteria, quorum poena praesens et maritis permissa, absciscis crinibus nudatatm coram propinquis expellit domo maritus ac per omnem vicum verbere agit, publicatae enim pu-dicitiae nulla venia: non forma, non aetate, non copi-bus maritum invenerit. Nemo enim illic vitia ridet, nec corrumpere et corrumpi saeculum voca’tur.”

(Tacitus: Germánia 19.)

,,Žijú, chrániac si cudnosť, nie sú skazení lákavými divadlami, ani dráždivými hostinami. . . Veľmi zriedkavé sú v takom početnom národe cudzoložstvá, ktorých potrestanie patrí hneď mužom; nahú,    s ostrihanými vlasmi, pred očami príbuzných vyženie ju z domu muž a bičuje ju cez celú dedinu; nijakú milosť totiž nepreukazuje žene s porušenou poctivosťou: taká si nenájde manžela ani svojou krásou, ani mladosťou, ani bohatstvom. Nikto sa tam totiž nevysmieva pokleskom, a ani zvádzať, ani dať sa zviesť nenazýva sa kráčať s duchom času.”

Sotva môžeme uveriť, že u pohanských Germánov panoval takýto vážny mravný náhľad. Ale v každom prípade sa sluší, aby sme my, kresťanské a civilizované národy, vidiac medzi sebou zúriacu veľkú nemravnosť, zapýrily sa hanbou popri vznešenom uvažovaní pohanského spisovateľa.

Chlapci, keď milujete svoju drahú vlasť, keď sa obávate o osud svojho národa: vážte si v sebe svoju čistú krv, svoju nepoškvrnenú mladistvosť a neberte si do rúk nekresťanskými ľuďmi a ľuďmi neslovenskej rasy (iba slovensky píšucimi) rozširované nemravné písania.

Oporou každej krajiny a jej základom sú čisté mravy, ktoré keď zmiznú, Rím sa zrúti a padne do otroctva.” Na oltári lásky k vlasti je milá obeť iba tých smelých, ktorí premohli samých seba. Pri istej príležitosti satan vykonal prehliadku nad svojimi prívržencami čítal som v ktorejsi básni. Každý sa popýšil svojou mocou. Duchovia hnevu, závisti, obžerstva, náruživostí v hrách a iní zlí duchovia sa hádali o prvenstvo: ktorí z nich škodí najviac ľudstvu. Napokon satan dal prvenstvo duchu nečistoty týmito slovami: „U neho je najostrejší meč a najsmrteľnejší jed, lebo má v moci, aby mohol celé národy zničiť.

Chcem teda, aby si bol zachmúrený? Kdežeby! Kto stojí v jari, toho duša nech je čerstvá. Chcem, aby ti v srdci bila energia na teba očakávajúceho veľkého poslania! Chcem, aby sa stal z teba človek!

Ja sa vždy s tajomnou dušou pozerám na mládež a vážim si ju. „Res sancta puer“. Pred vami vznášajú sa veľké úlohy preto si vás ctím. Ale aj úžasné nebezpečenstvá víria pred vami preto sa obávam o vás. Táto dvojitá myšlienka úcty a obavy ma núti zvolať: Chlapci vážte si v sebe blčiaci božský plameň: svoju dušu! Utváranie duše je väčšou úlohou, ako hocijaké umenie, lebo umelci pracujú len štetcom, farbami a dlátom, ty však so skutočnou dušou!

 

Dr. Tihamér Tóth (pedagóg, biskup)

Z knihy Čisté dospievanie (1942)

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: