Hippokratova prísaha

29. júl. 2012 o 9:31 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Hippokratova prísaha

Hippokratova prísaha vznikla okolo roku 330 p.n.l. Jej obsah zodpovedal potrebám a možnostiam medicíny vtedajšej doby. Mladí medici dodnes skladajú túto prísahu, hoci jej obsah by možno už mal byť pozmenený. Vyžiadal si to životný štýl, tlak ľudí a samozrejme výrazný pokrok v medicíne. Vzhľadom na situáciu v zdravotníctve, protesty lekárov, zdravotných sestier a nespokojnosť ostatných zdravotníckych pracovníkov dnes o Hippokratovej prísahe počúvame často z úst novinárov či laikov. Hovoria o tom, ako lekári skladajúci Hippokratovu prísahu o bezúhonnej pomoci pacientom ju sústavne porušujú, pretože si dovolia štrajkovať a pritom jedným dychom dodávajú, že interrupcia je výsostné rozhodnutie ženy a nikto nemá právo jej v tom brániť. A samozrejme nepovedia, že prísaha má dve časti pričom v prvej sa hovorí o povinnostiach lekára a v druhej o odmene lekára za poctivé plnenie svojich povinností.

Bohužiaľ, doba sa zmenila a cez médiá sa dozvieme vždy len to, čo je účelové a čo sa práve v danom čase niekomu hodí. Ak si však pozorne prečítate Hippokratovu prísahu zistíte, že o jej porušovaní či neporušovaní lekármi by sa dalo veľmi polemizovať. To, že lekári ju tak celkom dodržiavať nemôžu, si vyžiadala doba. Napríklad interrupcie v minulosti prevádzané laikmi napáchali množstvo škôd, ktoré potom lekári museli odstraňovať, ak sa im to vôbec podarilo. A tak stáli pred rozhodnutím, porušiť Hippokratovu prísahu a vykonať interrupciu profesionálne alebo neporušiť a pozerať sa na množstvo dokaličených, často umierajúcich žien. Čo by ste im odporučili???

Tak isto si doba vyžiadala iný prístup lekára k pacientovi. Hoci na Slovensku tento trend ešte nie je tak výrazný, respektívne ľudia z dedín často zastávajú postoj – čo povie lekár, to je svätá pravda – čím bližšie k veľkým mestám sa tento postoj mení a často správanie pacientov k zdravotníckemu personálu je agresívne, arogantné, bez akejkoľvek úcty k ich práci. Neraz sa stretnú na oddelení s právnikmi, súkromnými podnikateľmi a inými „velikánmi“, ktorí by si za mzdu lekára ani navarili kávu pred odchodom do práce, lebo by do žiadnej nešli. A takýto pacienti im potom jesne dávajú najavo, kto je tu pánom. Ak teda lekári, zdravotné sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci bojujú za svoj status,
vedzte, že majú na to plné právo. Pokiaľ spoločnosť vyžaduje dodržiavanie Hippokratovej prísahy v celom jej znení, nech sa teda zamyslí nad tým, čo vlastne chce a či ju po viac ako 2000 rokoch netreba zmeniť a ponechať z nej len vety: Prisahám, že s pôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím… Ak to však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak. Osobne si myslím, že túto prísahu treba dodržiavať a netreba na nej nič meniť. Ako sa ale zachová spoločnosť v prípade jej striktného dodržiavania?

Ste zvedaví, ako Hippokratova prísaha znie? Prikladám ju v jej pôvodnom znení. „Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Aeskulapovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať:  Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávnostne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe aj na prednáškach aj na celej vede. Nikomu však inému. Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktoré trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore. Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia. Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami či s mužmi, či so slobodnými či otrokmi. Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom, o súkromnom živote ľudí všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám.

Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“

Tea Nachtigal

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: