Pozor, cigánski železožrúti ohrozujú celé Slovensko!

22. mája. 2012 o 17:48 | Kategória: Cigánsky problém | Komentáre vypnuté

Prednedávnom celým Slovensko otriaslo nešťastie trojročnej Vanesky, ktorá v Nitre počas prechádzky so strýkom, v mestskej časti Dolné Krškany, spadla do odkrytej kanalizačnej šachty. Prúd splaškov dievčatko následne unášal približne pol kilometra. Našli ho až v areáli mestskej čistiarne odpadových vôd. Počas prevozu do nitrianskej nemocnice dievčatko zomrelo.

Kanalizačný poklop pravdepodobne ukradli nám všetkým dobre známi železožrúti, ktorých typickou vlastnosťou je, že aj keď sú poväčšine nezamestnaní, prípadne poberajú invalidné dôchodky, tak pri krádežiach dreva, zemiakov, železa, elektriny ako aj lúpežných prepadnutiach, predvádzajú úžasné fyzické výkony. Železožrúti však nevedia len kradnúť a prepadávať, rovnako výnimoční sú aj pri znásilňovaní a sexe. Prevažne na východe Slovenska nám všetkým s odvahou ukazujú pre nich typické sexuálne praktiky s dôchodcami, malými deťmi, ale aj s najbližšími rodinnými príslušníkmi, prípadne zvieratami.

Z dôvodu opakovaných krádeží liatinových poklopov železožrútmi sa ich vodárenské spoločnosti po celom Slovensku pokúšajú nahrádzať betónovými náhradami. Pokiaľ je to možné, tak vodári aj niektoré poklopy proti zlodejom skrutkujú a zalievajú do betónu. Obdobný problém s krádežami železa ako vodárne poznajú aj železnice SR. Na internetových stránkach ŽSR sa uvádza, že zlodeji sa zameriavajú predovšetkým na: koľajnicové spojky, prepojky, medené laná pre koľajové obvody, drôty zo vzdušných vedení, káblové vedenia, liatinové a železné kryty elektrických stožiarov, osvetlenia, rozvádzačov, železné súčasti výhybiek (koľajové spojky, závažia výhybiek) a zabezpečovacieho zariadenia, ako napr. koľajové skrinky, závažia brvien na priecestiach, zabezpečovacie zariadenie umiestnené v skriniach a domčekoch (napájacie transformátory, usmerňovače, meniče napätia), brzdové klátiky.

Nakoľko sa počas svojej práce v Trnave mnohokrát stretávam s týmito železožrútmi, dobre viem čoho sú schopní. Myslím si, že je len otázka času kedy sa podobná tragédia, ktorá sa stala v Nitre zopakuje aj inde na Slovensku.

Pred pár dňami, 15. mája v Trnave, som ako člen hliadky mestskej polície (MsP) zistil, že na železnej lávke, ktorá prepája Park Janka Kráľa s problémovou Coburgovou ulicou (cigánskou časťou Trnavy) je ponad železničné koľaje páčením uvoľnený oceľový rošt. Zvary na oceľových roštoch spojených s konštrukciou mosta boli evidentne prichystané na nočnú krádež.

Z dôvodu obavy o zdravie občanov, preto hliadka MsP zotrvala na mieste do príchodu zodpovedných pracovníkov, ktorí uvoľnený rošt opätovne privarili. Pád na koľaje zo zhruba šesťmetrovej výšky, by mal určite pre každého tragické následky. Hliadka MsP preto prechádzajúcich občanov na potrebný čas usmerňovala a upozorňovala na možné riziká.

V minulosti pravdepodobne z rovnakého dôvodu zo spomenutej lávky záhadne zmizli aj železné kryty a medené káble elektrických rozvodov osvetlenia. Celá lávka tak v noci zostáva zahalená tmou.

Na záver si v súvislosti s úžasnými pracovnými výkonmi cigánskych železožrútov, dovolím skonštatovať, že je najvyšší čas opätovne prehodnotiť sociálnu pomoc pre niektorých cigánskych poberateľov invalidných dôchodkov. Možno nám tak konečne na Slovensku ostanú peniaze aj na podporu slušných slovenských rodín.

Nakoľko Slovensko dnes spoločne s hospodárskou krízou čelí aj nebezpečnému cigánskemu problému, v tejto súvislosti by som rád vyzval všetkých policajtov, ktorí sa často stretávajú s problémovými železožrútmi, aby mi napísali svoje osobné príhody a skúsenosti na môj email – bojovytim@gmail.com. Možno tak aj spoločne s ďalšími slovenskými nacionalistami pomôžete vyriešiť tento závažný spoločenský problém.

Slovenky, Slováci, naša národná budúcnosť je dnes ohrozená. Nikým negarantované dôchodky, peniaze a nahromadené majetky nám budú nanič, keď sa už o niekoľko rokov staneme vo vlastnom štáte menšinou a z celého Slovenska vznikne jeden veľký Luník IX plný asociálov, kde sa budeme báť vychádzať zo svojich domov.

S pozdravom Marián Mišún