Spomienka na Janka Kráľa
29. apríla. 2012 o 21:21 | Kategória: Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Spomienka na Janka Kráľa24. apríla 1822 sa v Liptovskom Mikuláši narodil burič, a vôbec jeden z najradikálnejších revolucionárov a básnikov štúrovskej generácie, Janko Kráľ. Pri 190. výročí narodenia tohto veľkého Slováka zorganizovala Slovenská pospolitosť spomienku pri jeho pamätníku v Liptovskom Mikuláši, nachádzajúceho sa neďaleko od domu, kde sa narodil. Nanešťastie, rodný dom Janka Kráľa je dnes používaný na podnikateľské účely a je priam hanebné, že takto významný človek si nezaslúži ani len zachovanie jeho rodného domu s expozíciou jeho života, ale ako pripomienka tu ostala len akási zaprášená, prehliadnuteľná tabuľa, že tento velikán tu niekedy žil. Na spomienkovej akcii sa stretlo síce len pár ľudí, ale o to úprimnejšia a priateľskejšia atmosféra pri pamätníku vládla. Prišla sa pozrieť aj mestská, štátna a kriminálna polícia a veríme že aj oni mysleli na Janka Kráľa s pokorou a veľkým ďakujeme na perách. Na začiatok sme si z úst aktivistky Slovenskej pospolitosti vypočuli dielo Janka Kráľa Jarná pieseň, potom vystúpil staršina miestnej organizácie Slovenskej pospolitosti s historickým príhovorom o živote a diele Janka Krála. S príhovorom vystúpil aj národný umelec Ivan Pavlisko ktorého prejav, ako vždy chytil všetkých za srdce a aj týmto by som mu chcel ešte raz poďakovať, že nás poctil svojou prítomnosťou. Pred koncom si ešte raz vzal slovo staršina miestnej organizácie a apeloval na potrebu osobnej revolúcie v každom z nás, pretože bez zmeny seba samého nie je možné žiadať zmenu od druhých, alebo sa pokúšať zmeniť tento svet a prehnitý systém. Na záver sme si vypočuli ešte jedno dielo Janka kráľa pod názvom Slovo.
Česť a sláva Jankovi Kráľovi a jeho pamiatke!
Janko Kráľ – Jarná pieseň :
Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu,
vyvolala zas celý svet ospalý k životu.
Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme:
a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme?
Tajná sila všetky hate a prekážky borí:
a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory?
Hýbajú sa Podtatranci, spríbuznené rody,
nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody.
Niet krajšieho v svete mena ak’ sloboda svätá,
všemohúce toto meno nikto nezahatá!
Pohynuli naši bratia za to meno skazou—
ale z mohýl ich vychodia zástupy víťazov.
Hej, sloboda, krásne meno — svetu na závade!
Bračekovci naši drahí, vrahovia sú všade:
jeden prosto, druhý zboka, tretí v stranu inú
chcejú zničiť našu drahú slovenskú rodinu.
Zdvihol sa kúr od Dunaja, zdola oblak tmavý,
smutné chýry prichádzajú o víťazoch Slávy:
dolné púšťe donášajú žalostnú ozvenu —
Bože milý, či si na nás celkom zapomenul?
Jeden klame, druhý vraždí — samí pekelníci,
a tretí sa z nás vysmieva, že sme ničomníci.
Ej, zakukaj, kukulienka, jarnú, rezkú nôtu,
vyvolaj len všetky sily slovanské k životu!
A vy, bratia naši rodní, roztratení v svete,
zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete!
Podajte si bratské ruky k veľkému životu —
kukučka nám bude kukať novú, rezkú nôtu!