Spomienka na Janka Kráľa

29. apríla. 2012 o 21:21 | Kategória: Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Spomienka na Janka Kráľa

24. apríla 1822 sa v Liptovskom Mikuláši narodil burič, a vôbec jeden z najradikálnejších revolucionárov a básnikov štúrovskej generácie, Janko Kráľ. Pri 190. výročí narodenia tohto veľkého Slováka zorganizovala Slovenská pospolitosť spomienku pri jeho pamätníku v Liptovskom Mikuláši, nachádzajúceho sa neďaleko od domu, kde sa narodil. Nanešťastie, rodný dom Janka Kráľa je dnes používaný na podnikateľské účely a je priam hanebné, že takto významný človek si nezaslúži ani len zachovanie jeho rodného domu s expozíciou jeho života, ale ako pripomienka tu ostala len akási zaprášená, prehliadnuteľná tabuľa, že tento velikán tu niekedy žil. Na spomienkovej akcii sa stretlo síce len pár ľudí, ale o to úprimnejšia a priateľskejšia atmosféra pri pamätníku vládla. Prišla sa pozrieť aj mestská, štátna a kriminálna polícia a veríme že aj oni mysleli na Janka Kráľa s pokorou a veľkým ďakujeme na perách. Na začiatok sme si z úst aktivistky Slovenskej pospolitosti vypočuli dielo Janka Kráľa Jarná pieseň, potom vystúpil staršina miestnej organizácie Slovenskej pospolitosti s historickým príhovorom o živote a diele Janka Krála. S príhovorom vystúpil aj národný umelec Ivan Pavlisko ktorého prejav, ako vždy chytil všetkých za srdce a aj týmto by som mu chcel ešte raz poďakovať, že nás poctil svojou prítomnosťou. Pred koncom si ešte raz vzal slovo staršina miestnej organizácie a apeloval na potrebu osobnej revolúcie v každom z nás, pretože bez zmeny seba samého nie je možné žiadať zmenu od druhých, alebo sa pokúšať zmeniť tento svet a prehnitý systém. Na záver sme si vypočuli ešte jedno dielo Janka kráľa pod názvom Slovo.

Česť a sláva Jankovi Kráľovi a jeho pamiatke!

 

 

 

 

 

Janko Kráľ – Jarná pieseň :

Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu,

vyvolala zas celý svet ospalý k životu.

Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme:

a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme?

Tajná sila všetky hate a prekážky borí:

a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory?

 

Hýbajú sa Podtatranci, spríbuznené rody,

nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody.

Niet krajšieho v svete mena ak’ sloboda svätá,

všemohúce toto meno nikto nezahatá!

Pohynuli naši bratia za to meno skazou—

ale z mohýl ich vychodia zástupy víťazov.

 

Hej, sloboda, krásne meno — svetu na závade!

Bračekovci naši drahí, vrahovia sú všade:

jeden prosto, druhý zboka, tretí v stranu inú

chcejú zničiť našu drahú slovenskú rodinu.

 

Zdvihol sa kúr od Dunaja, zdola oblak tmavý,

smutné chýry prichádzajú o víťazoch Slávy:

dolné púšťe donášajú žalostnú ozvenu —

Bože milý, či si na nás celkom zapomenul?

Jeden klame, druhý vraždí — samí pekelníci,

a tretí sa z nás vysmieva, že sme ničomníci.

 

Ej, zakukaj, kukulienka, jarnú, rezkú nôtu,

vyvolaj len všetky sily slovanské k životu!

A vy, bratia naši rodní, roztratení v svete,

zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete!

Podajte si bratské ruky k veľkému životu —

kukučka nám bude kukať novú, rezkú nôtu!