O Zelenej knihe Muammara AL-Kaddáfího

24. apríl. 2012 o 11:44 | Kategória: Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na O Zelenej knihe Muammara AL-Kaddáfího

Hlavné dôvody odstránenia Muammara Al -Kaddáfího a jeho režimu v Líbyi sú všeobecne známe:

Bohaté náleziská ropy, ktoré Amerika nutne potrebuje, zároveň Amerika cíti, že jej dni hegemóna svetovej politiky sú spočítané – preto využila svojho poslušného mopslíka –NATO k likvidácii Líbyjskej Džamahírije.

Amerika sa obáva vplyvu novo silnejúcich svetových mocností – najmä Ruska a Číny, v neposlednom rade spolupráce skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), ktorá vytláča pomaly ,ale isto Američanov zo sféry ich doterajšieho ekonomického vplyvu. A Amerika je z toho veľmi nervózna, lebo jej mocichtivosť už lezie hore krkom celému svetu. To skonštatoval aj terajší prezident Ruska Putin: „Občas mi to pripadá, že Amerika nepotrebuje spojencov, potrebuje len vazalov. Ľudia sú už diktátom jednej zeme unavení.“

V podstate to priznal generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen  – už počas bombardovania Tripolisu  povedal: „ pokiaľ nie ste schopní nasadiť jednotky mimo svojich hraníc, potom nemôžete uplatňovať vplyv medzinárodne a potom bude táto medzera vyplnená vynárajúcimi sa mocnosťami, ktoré nutne nezdieľajú vaše hodnoty a myslenie“.

Takže, vyšla pravda na povrch. NATO je žandárom západu, slúžiacim na obranu najmä amerických a západoeurópskych záujmov (ktoré musia samozrejme zasa slúžiť záujmom USA), snaží a o izoláciu spomenutých krajín BRICS a ďalších a na udržanie „domorodcov“- či už Afričanov, alebo Aziatov pri zemi.

Ohrozenie hegemóna meny mien : US doláru. Hlavným iniciátorom zrušenia platieb v dolároch a eurách bol vodca Líbyjskej Džamahírie – Muammar Al-Kaddáfi. Ten totiž vyzval  arabské a africké krajiny, aby prijali jednotnú a jedinú menu : Zlatý dinár.

Túto myšlienku, vytvoriť jednotnú zlatú menu a zjednotiť krajiny v Afrike  (tento spolok by mal zhruba 200 mil. obyvateľov) podporili mnohé arabské štáty a takmer všetky africké štáty.

-Treťou v neposlednom rade zámienkou útoku na vládny princíp Líbye bol fungujúci politický systém, (ktorý fungoval v Líbyi od roku 1977)  popísaný plukovníkom Muammarom Al-Kaddáfím v jeho Zelenej knihe.

Systémy parlamentnej tzv. demokracie v Európe zlyhávajú. Národy cítia, že to nie je ideálny nástroj prejavu vôle ľudu. Prepukajúce korupčné škandály straníckych bossov  už nie sú nejakou výnimkou. Korupcia sa stáva súčasťou princípu parlamentnej tzv. demokracie.

Systém volieb politických strán je prežitý, čo sa stáva všeobecným poznatkom. Nespokojný ľud hľadá nové cesty, ktoré by zabezpečili naozaj DEMOKRACIU – vládu ľudu.

Občania krajín bývalého tzv. východného bloku, čiže aj my Slováci, máme historickú skúsenosť s tzv. komunistickou spoločnosťou,  spoznali sme západnú tzv. demokraciu, máme bohatšiu historickú skúsenosť a aspoň si myslím, že nie sme tak naivne ovplyvňovateľní ako občania západných krajín. Preto sa zdá, že môžeme byť  v hľadaní novej cesty úspešnejší.

Aj príklad Líbyjskej Džamahírie a jej politického systému mohol byť (a zrejme bol) tŕňom v oku tých, ktorým vyhovuje systém skorumpovaných politických strán v parlamentnej tzv. demokracii. Aj tento príklad (najmä v období blížiacich sa svetových zmien a otrasov) je tŕňom v oku radoby- vládcov sveta.

 Zastavím sa pri treťom bode tejto úvahy – pri Zelenej knihe Muammara Al-Kaddáfího.

Zelená kniha sa delí na tri časti:

  1. I.                    Riešenie problémov demokracie   „Moc ľudu“
  2. Riešenie ekonomického problému   „Socializmus“
  3. III.                Sociálna základňa tretej svetovej teórie

 

 V prvej časti sa autor zaoberá definíciami a rozborom pojmov (ktoré si dovolím heslovito komentovať, prípadne uvediem citáty z diela) ako:

  • Parlamenty

„Parlament je falošným zastúpením ľudu, je volený nedemokraticky… najtyranskejšie diktatúry, aké poznal svet, existovali v tieni parlamentov“

 Strana

Strana je súčasnou diktatúrou, je vládou časti nad celkom

„je  diktátorským nástrojom vlády, ktorý umožňuje tým, ktorí majú rovnaký názor a spoločný záujem, aby vládli ľudu ako celku

(viď momentálny stav na Slovenku po voľbách – Ficova štátostrana Smer.

„Účelom vytvorenia strany je vytvorenie nástroja na ovládanie ľudu, najmä na ovládanie nečlenov strany.“

„Parlament víťaznej strany je skutočne parlamentom strany, ako aj výkonná moc (vláda) určená týmto parlamentom, je mocou strany nad ľudom.“

 Ako výstižné, najmä po posledných voľbách na Slovensku!

  • Referendá

„Referendá sú podvodom na demokracii. Tí, ktorí hlasujú ÁNO a tí, ktorí hlasujú NIE, nevyjadrujú v skutočnosti svoju vôľu.  Boli umlčaní koncepciou modernej demokracie. Bolo im dovelené, aby vyjadrili len jedno slovo : buď ÁNO, alebo NIE. To je najkrutejší a najutlačovateľskejší diktátorský systém.

  A ja dodám – najmä keď vládnuca garnitúra využije všetky prostriedky  – najmä masovej komunikácie k ovplyvneniu najmä naivných občanov – voličov.

  • Ľudové kongresy a ľudové výbory

Autor popisuje vytvorenie priamej demokracie prostredníctvom volieb ľudových zástupcov do kongresov.

„Priama demokracia je ideálna metóda, ktorá, keď bude realizovaná v praxi, je nepopierateľná a nesporná. Národy ustúpili od priamej demokracie, pretože akokoľvek bol národ malý, nebolo možné ho zhromaždiť v rovnakej dobe k prerokovaniu, preštudovaniu a rozhodnutiu o jeho politike. Priama demokracia zostala utopickou myšlienkou vzdialenou od skutočnosti. Bola nahradená rôznymi teóriami vlády o zastupiteľských zhromaždeniach (parlamentoch) stranách, koalíciách a referendách. Všetko viedlo k izolácii ľudu od politickej činnosti,  k likvidácii  zvrchovanosti ľudu.

Demokracia je kontrola ľudu vykonávaná ľudom

Všetci občania, ktorí sú členmi ľudových kongresov, patria profesionálne alebo funkčne k rôznym kategóriám, ako robotníci, roľníci, študenti, obchodníci a remeselníci, úradníci a členovia rôznych profesií. Musia preto založiť svoje vlastné zväzy a odbory.“

 Tu by som rád poukázal na tzv. Stavovský štát, ktorý úspešne fungoval za Prvej Slovenskej Republiky, (Slovenského štátu) ktorého princípy boli veľmi podobné. V tomto je idea Muammara Al-Kaddáfího inšpirátívna aj teraz, keď hľadáme novú cestu politického zriadenia v Strednej Európe.

 Kniha sa zaoberá v ďalších častiach a kapitolách špecifickými problémami Arabskej Džamahírie, jej spoločenskými vzťahmi, morálkou, postavením žien, sociálnymi vzťahmi, úlohou tlače, vzdelávaním, úlohou národa a pod.  s prihliadnutím na arabské a náboženské tradície a morálku.

 Béla Moravanský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: