Štefan Mnoheľ

4. apríl. 2012 o 20:44 | Kategória: Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Štefan Mnoheľ

Kňaz, politik a publicista. Štefan Mnoheľ bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30.10.1918. Narodil sa 30. júla 1876 v roľníckej rodine v Novoti na Orave ako jedno zo štyroch detí. Navštevoval ľudovú školu v Námestove a v štrnástich rokoch pokračoval na Nižšom gymnáziu v Trstenej. Piaty a šiesty ročník Š. Mnoheľ doštudoval na Piaristickom gymnáziu v Ružomberku v roku 1896. V tomto období v ňom dozrela túžba stať sa kňazom.

Do kňazského seminára vstúpil v školskom roku 1898-1899. Počas prázdnin pracoval spolu s Jánom Vojtaššákom v redakcii Martina Kollára. V tomto období už prispieval svojimi prvotinami do časopisov Posol, Zora a Múzeum. Stal sa tajomníkom seminárneho časopisu a založil spolok Za pozdvihnutie slovenského národa. Všemožne sa snažil zamedziť zániku Katolíckych novín, ktorým to hrozilo pre neplatičov.

Kňazskú vysviacku mal v Spišskej Kapitule v auguste 1902. Po primičnej omši v rodnej obci nastalo Mnoheľovo putovanie po farnostiach: Fridman v Poľsku, Zubrohlava, Švábovce, Kluknava, Lendak, Podvĺk, Zákamenné, Oravská Lesná.

V máji 1917 mu biskup Párvy oznámil, že je zbavený správy farnosti v Oravskej Lesnej. Odišiel do Ružomberka k Andrejovi Hlinkovi. Tu založili kníhtlač Lev a Mnoheľ sa stal jej prvým riaditeľom. Venoval sa prekladateľskej činnosti a písaniu, začal študovať na obchodnej
akadémii. Napísal Životopis A. Radlinského, literárnu prácu Lakomec.

V máji 1918 sa zúčastnil spolu s Andrejom Hlinkom a Jánom Vojtaššákom v Turčianskom sv. Martine a podieľal sa na vytvorení Slovenskej národnej rady. Od roku 1918 sa stal hlavným redaktorom novovzniknutého časopisu Slovák a bol pri vzniku časopisu Duchovný pastier. Bol zvolený za jeho administrátora.

Koncom roku 1919 sa zúčastnil spolu s A. Hlinkom na Mierovej konferencii v Paríži. Tu bolo predložené Memorandum krívd slovenského národa a doklady Pittsburskej dohody. Mnoheľ po skončení konferencie zostal v Poľsku, Hlinku po návrate do Ružomberka čakalo väzenie.

Až v roku 1920 sa mohol opäť vrátiť do vlasti. V júli 1920 bol menovaný za správcu farnosti Poprad.

V auguste 1944 bol hospitalizovaný v nemocnici v Spišskej Sobote. Zomrel 25. októbra 1944. Pochovaný je na cintoríne v Poprade.

Napísal: Dominik Dibdiak

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: